Majster šarkanov

O čom príbeh je? Amir nikdy nemal lepšieho a oddanejšieho priateľa ako Hassana. Delili ich však veľké finančné a sociálne rozdiely. Amir je syn bohatého Paštuna sunitskej národnosti, ktorá v Afganistane vládla. Hassan patrí k šiítskej menšine Hazarov, nevie čítať ani písať a s otcom pracujú u Amirovej rodiny. Zlom nastane počas pretekov šarkanov. Ich cieľom je prerezať lankom svojho šarkana (lanko je obalené sklenenými črepinami) lanko ostatných a udržať tak svojho šarkana na oblohe čo najdlhšie. V roku 1975 sa stal víťazom šarkanieho turnaja Amir, no krátko po tom, ako svojím lankom odrezal posledného súpera, pretrhlo sa aj puto medzi priateľmi. Hassan sa stal obeťou troch výtržníkov, ktorí ho zhodili na brucho, stiahli nohavice a... Amir sa z vedľajšej uličky iba prizeral a vzápätí od strachu ušiel. Odvtedy sa chlapci začali jeden druhému odcudzovať. Amir s otcom utiekli o pár rokov do Ameriky pred sovietskymi tankami a hoci Hassana už nikdy nevidel, pocitu viny a zrady sa nezbavil. Minulosť mu však po ďalších rokoch zatelefonovala do Ameriky so slovami: „ Existuje spôsob, ako sa stať zasa dobrým.“ Stačí sa vrátiť do Kábulu, kde už v tom čase vládol tvrdou rukou Taliban a napraviť krivdu...

Toľko k obsahu, viac prezrádzať nebudem. Majster šarkanov však stojí za prečítanie. Prirovnal by som ho k eposu o vine a rozhrešení. Možno by sa príbeh dal rozprávať ako stará bájka s neuveriteľne silným posolstvom. Pri niektorých pasážach sa čitateľ jednoducho neubráni dojatiu, neraz aj slzám.

Keď človek dočíta tento príbeh, ani po prehrnutí poslednej strany si príliš neoddýchne a zostane mu akési mrazenie na chrbte. Možno to niekoho nechá chladným, ale myslím, že oveľa viac ľudí sa zamyslí, možno zahanbí a uvedomí si niektoré veci.
Že aké silné dokážu byť niektoré priateľstvá a predsa ich vie jediný čin rozbiť na kúsky.
Že nikdy nie je neskoro napraviť staré krivdy a pokúsiť sa o „ nemožné“.
Že nie každý Afganec má bradu, šialený výraz v tvári a v rukách kalašnikova.
Že aj v krajine, kde sa namiesto slobody denne vraždí, si ľudia dokážu zachovať vlastné hodnoty, princípy a česť. Aj keď sa to proti nim niekedy otočí...

Milan Buno

Hosseini sa touto knihou dostal medzi najpredávanejších autorov na svete roku 2008, a to právom. Do svojho autobiografického románu včlenil dejiny, súčasnosť, špecifiká a príbehy svojej vlasti, z ktorej musel ujsť. Rozpráva ich z amerického exilu, akoby sa díval do spätného zrkadla - aspoň v prvej časti.

Hosseini svoj román začína detstvom. Keďže pochádzal z dobre situovanej rodiny, bolo šťastné. Jeho otec Baba je vychýrený ľudomil, veľkorysý, hoci trochu zvláštnej povahy; on sám, teda syn, je náruživý čitateľ a začínajúci spisovateľ. Jeho najbližším priateľom je Hasan. Zdanlivá idylka však netrvá dlho. Do Afganistanu vpadnú Sovieti, monarchia je zvrhnutá, nastolená je republika a potom vládne Taliban.

Hosseini však tieto historické udalosti nerozvádza, iba ich ilustruje zopár príkladmi. Jeho román je totiž románom osobného priateľstva. Stelesňuje ho syn ich rodinného sluhu, inak analfabet, ale majster výroby šarkanov a človek otvoreného srdca, ktorý prispeje k Amirovmu víťazstvu. Zimné púšťanie šarkanov totiž v Afganistane bývalo celonárodným športom. Úspech, ktorý v ňom má Amir, dokonca zmení otcov vzťah k synovi.Hoci sa nasťahovala do pôvodnej afganskej komunity, emigrácia pre rodinu znamená celkom iný životný štýl. Obdivuhodné je, ako Hosseini pôvodné postavy zakomponoval do nového príbehu.

Dôvtipne a pritom nevtieravo necháva nadväzovať Amira ľúbostný vzťah s údajne problémovou dcérou afganského generála Sorajou. Vyvinie sa z neho manželstvo, i keď bezdetné. Pre autora je to ďalšia príležitosť, aby predviedol svoje fabulačné schopnosti. A s nimi aj filozofiu dobra a humanity.

Pre Amira, z ktorého je medzičasom úspešný spisovateľ, je Amerika miestom "bez prízrakov, spomienok a hriechov". Cíti potrebu vrátiť sa domov. Po telefonáte priateľa z Pakistanu sa mu všetky hrôzy vrátia. V Pakistane chce ukázať "ako sa stať zasa dobrým," a adoptuje Sohrabu, syna Hasana, ktorého zavraždil Taliban. Nasledujú dramatické situácie, ktorých Hosseni predvádza všetky nebezpečenstvá, ktoré postavám hrozia na každom kroku.

Vyvrcholením je stretnutie Amira so súčasným "majiteľom" Sohrabu, ktoré sa končí krvavou bitkou. Tých vrcholov je síce viac, autor však nimi príbeh nekorení umelo. Vie sa pozrieť priamo do očí ozajstného života rovnako ako ozajstnej smrti. Je to napínavý román, ktorý nerezignoval na umelecké hodnoty a už je aj sfilmovaný.

<sub>Jozef Bžoch

(SME 03/04/2009; Jozef Bžoch ; Zaradenie: Literatúra)</sub>