Knihy od autora Radičová Iveta, Lesná Ľuba
prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.
V rokoch 2010 až 2012 bola predsedníčkou vlády Slovenskej republiky. Predtým vykonávala funkciu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny (2005 až 2006). Poslankyňou bola v rokoch 2006 až 2009.
V roku 2005 sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV. V rokoch 2005 až 2007 pôsobila ako hosťujúca profesorka na univerzitách v USA, vo Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, v Rakúsku a zároveň ako expertka Európskej komisie v oblasti sociálnej politiky.
V roku 1990 absolvovala v Oxforde postdoktorálne štúdium.
Medziiným napísala:
Pre ľudí a o ľuďoch: otázky formovania sociálnej politiky na Slovensku (1995)
Krížne cesty sociálneho poznania (1996)
Vieme, čo odmietame a vieme čo chceme? Životné stratégie občanov Slovenska (1998)
Sociálna politika na Slovensku (1998)
Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce 1989 (1998; spolueditor M. Potůček)
Zdravie, práca, dôchodok (1999; spoluautori H. Woleková, J. Nemec)
Hic Sunt Romales (2001)
S. O. S. – Sociálna ochrana na Slovensku (2003)
Ľuba Lesná
Novinárka, spisovateľka, dramatička.
Napísala publicistickú knihu o kauzách spojených so Slovenskou informačnou službou v období mečiarizmu: Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1997). V roku 1998 zaň dostala Československú cena Egona Erwina Kischa. V roku 2001 vyšlo pokračovanie knihy pod názvom Únos demokracie . Detektívny román Prípad medička (2004), sa týkal kauzy zavraždenia medičky Ľudmily Cervanovej, ku ktorému došlo v roku 1978. Napísala aj niekoľko hier. Rozhlasovú hru Krížovky pamäti (2007), jednoaktovku Nech žije spartakiáda (2009), ktorá bola súčasťou projektu osemnástich súčasných autorov Sarkofágy a bankomaty . Hru Téma Palach (2009) inscenoval banskobystrický súbor Divadlo v Záhrade.
V roku 2007 dostala Cenu za odvahu – cenu mimovládnej organizácie Inštitút pre verejné otázky za občianske postoje a žurnalistickú prácu.
V tom istom roku získala cenu Slovenského syndikátu novinárov (1. miesto) za investigatívny článok o prípade zavraždenia medičky Ľudmily Cervanovej Svedkovia prehovoril i. O rok neskôr jej bola udelená Cena Slovenského syndikátu novinárov (2 .miesto) za reportáž o Hartmutovi Tautzovi, ktorého v roku 1988 zavraždili pohraničiarske psy.
V rokoch 2010 až 2012 bola predsedníčkou vlády Slovenskej republiky. Predtým vykonávala funkciu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny (2005 až 2006). Poslankyňou bola v rokoch 2006 až 2009.
V roku 2005 sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV. V rokoch 2005 až 2007 pôsobila ako hosťujúca profesorka na univerzitách v USA, vo Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, v Rakúsku a zároveň ako expertka Európskej komisie v oblasti sociálnej politiky.
V roku 1990 absolvovala v Oxforde postdoktorálne štúdium.
Medziiným napísala:
Pre ľudí a o ľuďoch: otázky formovania sociálnej politiky na Slovensku (1995)
Krížne cesty sociálneho poznania (1996)
Vieme, čo odmietame a vieme čo chceme? Životné stratégie občanov Slovenska (1998)
Sociálna politika na Slovensku (1998)
Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce 1989 (1998; spolueditor M. Potůček)
Zdravie, práca, dôchodok (1999; spoluautori H. Woleková, J. Nemec)
Hic Sunt Romales (2001)
S. O. S. – Sociálna ochrana na Slovensku (2003)
Ľuba Lesná
Novinárka, spisovateľka, dramatička.
Napísala publicistickú knihu o kauzách spojených so Slovenskou informačnou službou v období mečiarizmu: Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby (1997). V roku 1998 zaň dostala Československú cena Egona Erwina Kischa. V roku 2001 vyšlo pokračovanie knihy pod názvom Únos demokracie . Detektívny román Prípad medička (2004), sa týkal kauzy zavraždenia medičky Ľudmily Cervanovej, ku ktorému došlo v roku 1978. Napísala aj niekoľko hier. Rozhlasovú hru Krížovky pamäti (2007), jednoaktovku Nech žije spartakiáda (2009), ktorá bola súčasťou projektu osemnástich súčasných autorov Sarkofágy a bankomaty . Hru Téma Palach (2009) inscenoval banskobystrický súbor Divadlo v Záhrade.
V roku 2007 dostala Cenu za odvahu – cenu mimovládnej organizácie Inštitút pre verejné otázky za občianske postoje a žurnalistickú prácu.
V tom istom roku získala cenu Slovenského syndikátu novinárov (1. miesto) za investigatívny článok o prípade zavraždenia medičky Ľudmily Cervanovej Svedkovia prehovoril i. O rok neskôr jej bola udelená Cena Slovenského syndikátu novinárov (2 .miesto) za reportáž o Hartmutovi Tautzovi, ktorého v roku 1988 zavraždili pohraničiarske psy.
Neboli nájdené žiadne knihy od tohto autora odpovedajúce daným kritériám.