Uličnica

Janka vie, čo majú jej fanúšikovia radi, a predsa sa nebojí rozširovať vlastné obzory a námety. Dôkazom je i jej horúca novinka Uličnica. Už anotácia napovedá, že nepôjde o klasický príbeh o žene, ktorá musí prejsť rôznymi skúškami, aby napokon spočinula v náručí milovaného muža (aké gýčové). A po prečítaní prvej kapitoly a ústredného dialógu otca a dcéry mi bolo jasné, že Uličnica neotáľa a hneď ide priamo do tuhého. 

"Zastavila som v polovici cesty pri kontajneroch. Ani som nevypla motor, len som vybehla a vyhodila igelitku s pohárom a taniermi. Tak. Hotovo. Tik na oku sa mi nebezpečne zrýchlil. Upokoj sa, opakovala som si v duchu asi po tisíci raz. Upokoj sa, to najťažšie máš za sebou. Ocko, mamička, toto som vám bola dlžná. Ten špinavec konečne dostal, čo si zaslúžil. Smrť za smrť. Nič menej. Smrť je tá najlepšia pomsta."

Svetlana musí dospieť omnoho skôr, ako by sa nazdala. Keď jej otec ozrejmí ich nesmierne vážnu finančnú situáciu, ani netuší, ako rýchlo a drasticky sa jej život zvrtne. V krátkom čase sa z nej stane sirota odkázaná len sama na seba. S myšlienkami na milovaných rodičov sa dokáže vypracovať na dobre platenú asistentku vplyvného magnáta Klča, no ani na chvíľu nestratí zo zreteľa konečný cieľ - pomstu. Dlhý čas venovala príprave, pričom svojmu šéfovi nedala najmenší dôvod nazdávať sa, že by ho chcela zniesť zo sveta. Lenže jej pokus sa napokon minie účinku a Svetlana sa razom mení z dravca na bezbrannú korisť. Klčo totiž veľmi dobre vie, kto stojí za jeho náhlymi ťažkosťami, a je rozhodnutý náležite sa odplatiť. Svetlana si márne hľadá prácu, Klčove chápadlá majú ďaleký dosah, až sa ocitne na ulici. Hlad a chlad ju doženú k tomu, že zareaguje na farbisté inzeráty z rakúskych novín a ocitne sa ako tanečnica v pánskom klube...

"Nesmeli sme sa ulievať - ani jedna z nás by si ani len v predstavách nedovolila neprísť do práce. Pred hnevom šéfov by sme sa nemali kam skryť. Neboli tu príliš blízke vzťahy, každý to bral ako biznis a naši chlebodarcovia to v tomto duchu tak aj udržiavali. Bez nich by sme od hladu prehľadávali smetné koše. A na ulicu sa už nevrátim! Rozhodne som teda nemala práve intelektuálnu náplň práce. A intelektuálnou hodnotou nepretekali ani tie otravné dialógy v našej spoločnej šatni. Každé z dievčat malo svoj príbeh - a to sa v tomto klube nestretli tie úplne najhoršie osudy, ktoré nás desili zo stránok novín a časopisov."

Janka Benková si nezvolila práve ľahkú tému. Zobrazila ženu, ktorá padla na absolútne dno, pretože zle odhadla svoje možnosti a pustila sa do boja s omnoho silnejším nepriateľom. Čitatelia budú asi už zo zvyku čakať happyend a priznám sa, aj ja som sa nazdával, že sa Svetlanina situácia nejako vyrieši. O to prekvapivejší bol pre mňa záver príbehu a viem si predstaviť, že by sa autorka k nemu ešte niekedy v budúcnosti vrátila. Možností, ako naložiť s hrdinkiným osudom, sa núka ešte neúrekom. Niekto by mohol tvrdiť, že po Svetlaninom príchode do klubu sa dej oproti dynamickejšiemu úvodu spomalil. Je pravda, že od tohto momentu už neprichádzajú výrazné zvraty, ale prebieha viac vnútorných dejov. Svetlana sa musí vyrovnať s novou situáciou a z nej plynúcimi vzťahmi a problémami. Páčil sa mi vzťah, ktorý mala s priateľkou Petrou a fandil som aj choleričke Inge a jej žiarlivým výstupom. A názov Uličnica je milou čerešničkou vzhľadom na to, že hlavná postava sa často musela tými ulicami aj pretĺkať. Janka Benková neskĺza do stereotypu a stále sa snaží priniesť niečo nové. Je jasné, že si váži svojich čitateľov a rozvíja svoj talent správnym smerom. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-benkova-ulicnica/

Môj pohľad: Po prečítaní anotácie som sa celkom nadchla, že si prečítam niečo iné, niečo z prostredia, ktorému bežne nevenujem svoju čitateľskú pozornosť. Vedela som, že knihu prečítam rýchlo, pretože také už Benkovej knihy sú – prudko čitateľné. Nech píše o čomkoľvek, jej štýl je vždy ľahký a veľmi dobre čitateľný, preto čitateľ nebude mať problém knihu prečítať ani ju nebude odkladať, pretože by sa nedokázal prehrýzť niektorými časťami, ktoré by mohli byť menej zaujímavé.

Uličnica je pomenovanie pre hlavnú hrdinku Svetlanu, ktorá príde o rodičov a od tej osudnej chvíle žije a dýcha len preto, aby ich smrť pomstila. Dej je už od začiatku vsadený do akcie, po úvodnom predstavení skočíte v čase a ocitáte sa so Svetlanou zoči-voči pripravovanej vražde, ktorú je ochotná dotiahnuť do konca, pretože svojmu presvedčeniu verí. Ale ako to už býva, nie vždy sa nám všetko podarí a často za svoje chyby musíme zaplatiť. Svetlana sa tak ocitá na dne, všade kam sa pohne ju sprevádza strach zo smrti a pomsty za pomstu (ktorá jej nevyšla), a tak sa uchyľuje i k takým veciam, o ktorých si myslela, že sa jej nikdy týkať nebudú.

Dej románu je vcelku dobre premyslený, hoci má viaceré muchy. Občas som sa zamyslela nad nejakými detailmi, ktoré by si text ešte žiadal, ale iným možno chýbať vôbec nebudú. Bola som prekvapená, koľko opisov pre mňa dosť nepodstatných vecí sa v knihe vyskytovalo (napr. obsah nákupu v potravín na tri – štyri riadky), pretože knihy Jany Benkovej sú vždy dynamické a najmä plné dialógov. Tie, samozrejme, nechýbali ani v tomto titule, hoci miestami ich bolo, pochopiteľne, menej, nakoľko si to situácia vyžadovala (Svetlana strávila mnoho času osamote).

Oceňujem, ako autorka poňala tému, ako z nej plynie ponaučenie, ktoré vôbec nie je nútené, ale úplne prirodzené, a aj to, že hlavnú hrdinku nechala padnúť až na samotné dno a to v úplne každej oblasti jej života. Príbeh tak pôsobí oveľa reálnejšie. V texte mi však chýbalo o niečo viac akcie, drámy a vyhrotených situácií, ktoré som od tejto témy očakávala, ale to je tiež na diskusiu, pretože tým by sa kniha mohla odkloniť od svojho žánru. Takisto koniec sa mi zdal mierne unáhlený – taký, čo si pýta pokračovanie.

Ak sa chcete ponoriť do duše ženy, ktorá je už od mladosti ťažko skúšaná a ktorých je na svete naozaj veľa, preto by sme pred nimi nemali zatvárať oči ani ich súdiť bez poznania, prečítajte si Uličnicu.

Recenzovala: Janka Šulková
http://www.onavie.sk/knihy/ulicnica-recenzia

Uličnica je celkom iná káva, je to skoro plnohodnotná detektívka, ale bez dokonaného zločinu. Číta sa skoro jedným dychom, lebo príbeh je vyrozprávaný bez zbytočných odbočení. Autorka vkladá napätie do deja veľmi opatrne, pripravuje čitateľa na odhalenia, ktoré posúvajú dej.

Do istej miery je to aj triler s prvkami politického pozadia. Môžeme sa zamýšľať nad osudom podnikateľa, ktorý nezvláda financovanie svojej firmy, čiastočne kvôli vplyvu okolia a nezaplatených pohľadávok od vyšších realizátorov stavieb. Tak podobné realite, ale je tam aj značná miera naivity, a tiež nepodložená viera v priateľstvo v prostredí podnikania. Skrátka, všetko pre neho vyústi do neriešiteľného stavu.

Svetlana, dcéra nešťastného podnikateľa, ktorý je obeťou, chce potrestať otcovho "priateľa", lebo mu v núdzi nepomohol, ba práve naopak, z jeho neúspechu profitoval. Toľko úvod knihy. Potom začína dobrodružný príbeh ženy, ktorá sa musí skrývať pred pomstou a prenasledovaním. Je to príbeh podobný tomu, aký zažil jej otec a následne aj matka.

Svetlanine možnosti sú predsa len trochu iné. Aj tak, neľútostne prenasledovaná, padne úplne na dno, medzi viedenských bezdomovcov. Napriek tomu sa nevzdáva a prepracuje sa do pochybného nočného podniku. Nájde tam krátke obdobie slávy a na čas aj ilúziu bezpečia. Zažije tvrdosť a podvody veľkého sveta šoubiznisu. Zbaví sa naivnej viery v niektoré priateľky a znovu sa skrýva...

Ukážku z knihy nájdete na stránke a je tam aj niekoľko ďalších názorov na knihu. Jedno je jasné, že ťažké je túto knihu odložiť. Ja som ju zvládol, tak povediac, na jedno posedenie, čo sa mi často nestáva.

Nie je ľahké z takéhoto typu knihy, ktorá pochopiteľne neobsahuje životné múdrosti ako na dlani, vybrať vhodnú ukážku, ale predsa niečo, dotýkajúce sa našej každodennosti "Boli sme spolu v kine a po tej nemastno-neslanej americkej komerčnej zlátanine, ktorá mala byť komédiou, sme zamierili do malej pizzerie..." (Obzvlášť aktuálne aj pri sledovaní programov, takmer vo všetkých televíziách).

S Janou Benkovou sa určite budeme stretávať v kníhkupectvách pri hľadaní napínavých oddychových príbehov, ktoré vychádzajú z našej súčasnosti. 

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/430176/ulicnica.html