Bez stopy

Priznám sa, že dánska a fínska tvorba ma až tak nezaujala, no pri autorke Lone Theilsovej som sa rozhodol dať Dánom opäť šancu. Anotácia jej románu Bez stopy mi totiž pripomenula knihy Lizy Marklundovej, kde sa takisto spájalo policajné vyšetrovanie so svetom žurnalistiky. A urobil som dobre. Príbeh má síce možno trochu pomalší rozbeh, ale vynahrádza to budovaním napätia a kladením viacerých otázok. Nora Sandová ani netuší, ako ju nečakaná náhoda môže priviesť na stopu dávneho zločinu. A ako správna novinárka nebude mať pokoj, kým nedostane všetky odpovede.

"Pokiaľ chcela v čitateľoch vzbudiť aj po toľkých rokoch záujem o tieto dve zmiznuté dievčiny, bude nútená vyrozprávať im, kým naozaj boli. Nore bolo zrejmé, že už len fakt, že tento prípad je možno spojený s osudom britského masového vraha, by sám osebe stačil na senzáciu a zabezpečil by časopisu dostatočný predaj. Iba predstaviť príbeh krvilačného vražedného Brita však nestačí."

Nora Sandová má záľubu v zbieraní starých kufrov. Na jeden obzvlášť vydarený kožený exemplár natrafí v malej anglickej dedinke. Doma zistí, že v kufri sa nachádzajú staré fotografie, a na jednej z nich spozná dánske dievčatá, ktoré v osemdesiatych rokoch zmizli počas cesty trajektom. Obe boli chovankyne sociálneho zariadenia a ich strata z povrchu zemského vyvolala veľký ohlas. Ešte aj po rokoch sa k nim médiá vracajú a označujú ich za jeden z najzáhadnejších prípadov. Nora tuší, že natrafila na novú stopu, a kontaktuje niekdajších vyšetrovateľov. Tí však nemajú veľkú dôveru v nové stopy ani v samotnú Noru, v ktorej vidia iba senzáciechtivú novinárku. Nora sa nedá odradiť a čoskoro musia uznať, že na jej otváraní starých otázok predsa len niečo bude. Spája sily aj so svojím bývalým spolužiakom, ktorý pracuje v Scotland Yarde, a nachádza súvislosti medzi dievčatami a majiteľom kufra - neslávne známym britským masovým vrahom, odpykávajúcim si trest vo väzení. Boli azda jeho obeťami? Kde sú potom ich telá? Nora netuší, že hoci od zmiznutia ubehlo bezmála tridsať rokov, jeho dôsledky pretrvávajú ešte aj dnes...

"Trvalo jej zlomok sekundy, kým spoznala vyblednutú snímku. Čierne diery tam, kde kedysi boli oči, ústa otvorené dokorán a krv valiaca sa z čiernej dutiny. Jean Eastmanová. Obeť nájdená v kufri Hixovho auta. Objav vedúci k jeho zatknutiu. Nora otočila fotografiu. Toto sa stane s dievčatkami, ktoré vidia a hovoria príliš veľa, stálo na druhej strane veľkými hranatými písmenami. Srdce sa jej začalo trepotať ako vrabec, ktorý omylom vletí do domu. V panike naráža okolo seba, do stien a skiel a nevidí, že človek už otvoril všetky dvere a okná, aby mu umožnil vyletieť."

Zo začiatku sa mi zdalo, že dej je postavený na priveľkých náhodách. Náhodou Nora kúpi kufor, nešťastnou náhodou sa z neho vysypú fotky dievčat, náhodou v knihe kúpenej na letisku natrafí na zmienku o masovom vrahovi... Potom sa však príbeh ustáli a náhody začnú ustupovať logike a dôsledkom činov postáv. Zaujímavý je medzinárodný rozmer prípadu - Nora sa presúva medzi Dánskom a Anglickom, čím román nadobúda širšie rozmery (doslova) a môže čerpať atmosféru z oboch prostredí. Súvisí to so samotnou autorkou Lone Theilsovou, ktorá podobne ako jej hrdinka Nora Sandová dlhé roky pôsobila ako londýnska korešpondentka dánskych novín. Séria s úvodným dielom Bez stopy sa už v krajine pôvodu rozrástla o ďalší titul, takže ostáva už len dúfať, že sa aj my dočkáme jeho prekladu.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/l-theilsova-bez-stopy/

Autorka Lone Theilsová je dánskeho pôvodu, vyše 20 rokov pracovala ako londýnska korešpondetka dánskych novín Politiken. Písala o vojnovom konflikte v Kosove a Severnom Írsku. Až do roku 2016 žila v Londýne, potom sa rozhodla presťahovať naspäť do Dánska, kde sa venuje najmä literatúre. Kniha s názvom Bez stopy je autorkinou literárnou prvotinou, v ktorej sa opiera o skutočné udalosti. V rodnom Dánsku sa kniha s desiatimi tisíckami predaných výtlačkov dostala na vrchol rebríčka popularity. Zaujímavosťou je, že sa autorka vo svojom voľnom čase venuje kickboxu, čo pretavila aj do svojej hlavnej protagonistky Nory. Otázkou ostáva, kto vystupuje pod pseudonymom Andreas, ako autorkina osudová láska.
Táto kniha vo mne vzbudila zmiešané pocity. Nebola ani dobrá, ani zlá. Prvá časť knihy bola ako slabý odvar ženského románu, kde hlavná hrdinka, novinárka Nora Sandová, neustále riešila svoj vzťah k mužovi Andreasovi, svojej láske z mladosti. Chcela ho a zároveň ho odmietala, také detinské. A niektoré scény si naozaj mohla autorka odpusiť, ak chcela svoju knihu titulovať detetívnym príbehom. Nebyť mojej mojej lásky ku knihám a zásade, dať každej jednej šancu na záchranu, a to dočítaním všetkých strán až do konca (snáď sa príbeh rozvinie do príjemne čitateľnej podoby), prestala by som čítať už v prvej polovici.
Autorka pri tvorbe svojej prvotiny čerpala z vlastných skúseností a inšpirovala sa skutočnými udalosťami. Je to cítiť. Keď vezmeme do úvahy, že autorka bola londýnskou korešpondentkou dánskych novín a žila v Londýne, svoju hlavnú protagonistku zasadila do tej istej pozície.
Jej hlavnou hrdinkou sa stala novinárka, píšuca pre dánsky časopis, žijúca v Londýne, často navštevujúca rodné Dánsko. Priznám sa, bolo to pre mňa mätúce, že sa dej odohráva striedavo v oboch krajinách, aj keď boli udalosti prepojené. Zvláštna zhoda okolností v oboch krajinách na mňa pôsobila rušivo. Aj samotná protagonistka vyznievala miestami ako napodobenina hrdiniek z ľúbostných románov. Autorka spojila prvky, ktoré k sebe nepasovali. Hľadanie pravej lásky, na ktorej pozadí sa vyšetruje zmiznutie dvoch dánskych dievčat.
Pripúšťam, opisovať osobný život hlavného protagonistu je veľmi dôležité, aby sa čitateľ dokázal s postavou zžiť. V tomto prípade sa však autorka príliš zaoberala ľúbostným životom hlavnej hrdinky Nory Sandovej. Ako som spomínala vyššie - takmer ma to odradilo od čítania.
Stratené body autorka dohnala v druhej časti knihy, keď som sa prepracovala k zápletke a odhaleniu istých udalostí. Dieliky do seba zapadli a zrazu začal dávať celý zločin zmysel. Tu sa to všetko neskončilo, práve naopak, všetko to napätie ešte len začalo. Nora sa dostala do životu ohrozujúcej situácie. Šialený maniak prahnúci po jej krku, strach zo smrti. Konečne niečo zaujímavé pre môjho detektívneho ducha
Je evidentné, že autorka s písaním kníh ešte len začína. Badať v jej príbehu určité okopírované vzorce, ktoré, si nie som celkom istá, či zožnú žiadaný úspech. Hlavná protagonistka je tvrdohlavá novinárka, vyšetrujúca na vlastnú päsť - na knižnom trhu žiadna novinka a bez veľkých okolkov tvrdím, že mnohokrát bola postava novinárky spracovaná kvalitnejšie. Sériový vrah, zatvorený na doživotie, s kopirovaním jeho zločinov - tiež veľmi obľúbená téma u autorov. Nechcem vyznieť negatívne, každý sa na začiatku učíme, autorka má preto pred sebou ešte veľa práce. Ja som prečítala mnoho thrillerov a detektívnych príbehov a som preto náročnejší čitateľ. Čo mňa odrádzalo a iritovalo, inému sa môže zapáčiť. Pre niekoho bude tento príbeh možno spojením osudovej lásky medzi dvoma tvrdohlavými ľuďmi, s kriminálnym pozadím zmiznutia dievčat, ktoré sa nikdy nenašli, o ktorých rodičia nemajú žiadne správy a radi by po toľkých rokoch dospeli k poznaniu, čo sa s ich deťmi stalo. Norina úchylka zbierať starožitnosti ju privedie ku starému kufru, ktorý odhalí skryté tajomstvo. A to je iba začiatok.
No nehnevajte sa na mňa, ale ten cukríkový záver?! To si mohla autorka odpustiť! Mne sa proste táto romanca, ktorá sa veľmi predierala do popredia počas celého čítania, vôbec nepozdávala. Keby som o také čítanie javila záujem, zájdem v kníhkupectve do sekcie so ženskou literatúrou.
Za ňou sa ozval hlas: "Už si skončila?"
"Nieee. Musím ešte niečo skontrolovať. Musím sa starať aj o svoju prácu."
"Máš odvahu prísť sem ku mne a povedať mi to znovu?" opýtal sa Andreas a odkryl časť svojej periny.
Odvahu mala. Len si zrazu celkom presne nepamätala, čo mu má vlastne povedať. A prečo.
Ospravedlňujem sa, že som istým spôsobom poodhalila záver, nemohla som si to odpustiť Ale ako to už býva v rozprávkach o princoch a princeznách - na konci zazvoní zvonec a rozprávke je, s happy endom, koniec. Tak viete, ako skončí vzťah Nory a Andreasa - v posteli
Ak máte záujem o ľúbostný príbeh, kde dvaja ani vlastne nevedia po čom presne túžia, obchádzajú sa ako dva nervózne levy, nepovedia jasne svoje pocity a myšlienky... Och, a to Norino okolkovanie, ako je nad vecou a jej vlastné city sa jej netýkajú... Nehovoriac o detinskom správaní...
Nemusíte sa ani obávať tej časti, kde sa odohrávali scény ako z akčného filmu, nič nechutné, ja som to vnímala ako oživenie takmer štyristo stranovej knihy. Knihu hodnotím ako soft detektívku. Protagonistka sa skutočne počas deja snaží pátraním odhaliť páchateľa. Vystupuje tam policajná zložka, vrah, uskutočnil sa zločin, zahmlené temné pozadie minulosti, napätie. Moje očakávania to nesplnilo, nakoľko som si akosi zvykla staviť najvyššiu kartu na severských autorov. V tomto prípade sa mi potvrdilo, že severskí autori sa nemusia rovnať úspechu. Podobne to bolo aj pri autoroch vystupujúcich pod pseudonymom Erik Axl Sund a ich titule Sklenené telá - bola som veľmi sklamaná spracovaním príbehu.
Veď posúďte sami, možno sa tiež radi riadite pravidlom, že si radi urobíte vlastný obraz o knihe. Neodporúčam túto knihu, ale, náročným čitateľom. Budete sklamaní. A už vôbec nie mužom - teda pokiaľ vás nezaujímajú ľúbostné romány
Aby som teda nebola nespravodlivá, napíšem aj úryvok z tej zaujímavejšej časti
Donútila sa ležať bez pohybu. Čakala na ten správny okamih. Napla svaly a odrazu sa všetko udialo veľmi rýchlo. Dotyčná sa práve skláňala dole, keď Nora vykopla, vtom však pocítila ostré bodnutie na mieste medzi krkom a plecom, a potom už bolo všetko znovu čierne.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/lone-theilsova-bez-stopy-minulost-este-nie-je-pochovana/