Hra s ohňom

Melodické tóny majú na našu psychiku rôznorodé účinky. Zatiaľ čo niektoré skladby nás dokážu rozplakať, vďaka iným sa vieme vyprovokovať k lepším výkonom a pôsobia na nás motivačne. No sú všetky piesne blahodarné? Nenájde sa medzi všetkými skladbami sveta i taká, ktorá nám ublíži?

Julia Andswellová je profesionálna huslistka, ktorá si počas pracovnej cesty v Ríme ukoristí zo starožitníctva noty staručkej a zvláštnej skladby s názvom Incendio. Radosť z úlovku jej však vydrží len do chvíle, kým skladbu doma nezahrá. Na jej malú dcérku má táto melódia viac ako škodlivé účinky – po prvýkrát zabije ich milovaného kocúra a len čo sa struny huslí rozozvučia opäť, malá Lily ublíži priamo svojej matke. Julia sa na dcéru už nedokáže pozerať tak ako predtým a má pocit, že malej Lily nejde o nič iné, iba o jej smrť. Je to pravda? Julia sa rozhodne vypátrať, kam až siahajú korene skladby a dostáva sa do obdobia druhej svetovej vojny. Môže mať Incendio naozaj zničujúce účinky? Zdedila Lily po svojej starej mame nejaké psychické ochorenie? A nie je Juliino pátranie tak trochu nebezpečné?

„Zdvihnem hlavu, keď sa mi z Vicodinového oparu vynorí spomienka a postupne nadobúda tvar. Teplé sparné popoludnie. Lily sedí na vnútornom dvore. Môj sláčik prechádza po strunách huslí. To je zlomový bod. Vtedy sa začala nočná mora – keď som po prvý raz hrala Incendio.“

V príbehu sa prelínajú dve dejové línie. Prvá z nich zachytáva prostredie, v ktorom sa nachádza Julia so svojou rodinou, a v druhá čitateľom opisuje skutočnosti odohrávajúce sa počas druhej svetovej vojny. Vtedy je stredobodom pozornosti mladý virtuóz židovského pôvodu Lorenzo. I keď sa spočiatku zdá, že medzi týmito dvoma obrazmi nemožno nájsť žiadne prepojenie, postupne do seba jednotlivé detaily začínajú zapadať. Striedaním časových rovín sa rovnako mení aj pozícia rozprávača – zatiaľ čo prítomnosť je podaná z pohľadu Julie v prvej osobe, minulosť čitateľom podáva nezávislý rozprávač.

Úvod knihy je nesmierne pútavý a jej motív zapôsobí na čitateľa ako lákadlo, dôsledkom čoho si bude klásť otázky, či je malé dievčatko naozaj schopné násilných činov. Tess Gerritsenovú publikum pozná predovšetkým vďaka sérii detektívnych románoch z lekárskeho prostredia, v ktorom hviezdili hlavné postavy Maura Islesová či Jane Rizzoliová. Je preto na mieste odporučiť, aby sa čitatelia do tejto knihy púšťali s minimálnymi predstavami o jej priebehu a obsahu. Autorka totiž siahla po motívoch, prvkoch a konštrukciách, na ktoré u nej nie sme veľmi zvyknutí, a nástojčivé očakávanie aspoň nejakých podobných znakov môže viesť ku sklamaniu.

So záverom príbehu sa nemusí stotožniť každý čitateľ, najmä náročnejšia časť publika môže po rozuzlení zápletky pocítiť rozčarovanie. Koniec je síce nepredvídateľný, no zároveň sa uberá úplne iným smerom, ako sa spočiatku zdá –ten, kto očakáva mysteriózne prvky či paranormálne javy, zrazu narazí na múr a bude nutený vrátiť sa nohami pevne na zem.

„Zaborím si hlavu do dlaní a uvažujem o psychiatrických zariadeniach. Doktorka Roseová to nazvala klinikou, ale mňa neoklame, dobre viem, že ma chcú odstaviť. Videla som fotku ústavu, kde mi zomrela matka. Naokolo samé stromy a rozľahlé trávniky, ale na oknách mreže. Skončím na podobnom mieste?“

Hru s ohňom by som odporučila čitateľom, ktorí aj v kriminálnom žánri hľadajú nenáročný a rýchlo sa čítajúci kúsok. Časté dialógy a minimálne množstvo zbytočných opisov totiž skutočne zaručujú rýchle napredovanie v deji. Knihu je tak možné prečítať za jeden večer a záleží len na konkrétnom čitateľovi, jeho skúsenostiach a očakávaniach, ako dlho v ňom bude príbeh rezonovať.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/hra-s-ohnom/

"Nohu mi obopne drobná rúčka. Po pokožke mi steká teplý pramienok. Prestanem hrať a sklopím zrak. Lily ku mne vyvracia tvár, oči ako priezračná tyrkysová voda. Hoci sa zdesene myknem a vytrhnem jej zo zakrvavenej rúčky záhradné náradie, pokojnú tyrkysovú hladinu nerozčerí nič. Bosé detské nôžky zanechali šľapaje na dlažbových kameňoch. S narastajúcou hrôzou sledujem, odkiaľ vedú. Až vtedy sa mi z hrdla vyderie krik."

Huslistka Julia Ansdellová objaví pri potulkách Rímom starý notový zápis. Valčík Incendio ju okamžite upúta a kúpi si ho ako suvenír. Nemá v tej chvíli ani potuchy, aké reakcie môže jeho rytmus vyvolať pri pôsobení na človeka. Už počas prvého hrania dôjde k udalosti, ktorá ju vystraší a zmení jej pohľad na vlastnú dcéru. Dovtedy mierne a veselé dievčatko ju odrazu desí a čo je horšie, nikto Julii neverí. Lily je po zdravotnej stránke v poriadku, no keď pod vplyvom valčíka napokon poraní samotnú Juliu, napätie v rodine sa začne stupňovať... Julia sa preto púšťa do pátrania po pôvode skladby a osude jej autora, vďaka čomu sa dozvedá o živote benátskeho hudobníka Lorenza. Ten pochádzal z rodiny výrobcov huslí a talent zdedil po svojom starom otcovi, univerzitnom profesorovi hudby. Na prahu dospelosti mu do života nevstúpi len nečakaná láska, ale aj vedomie vnútenej menejcennosti. Ako Žid je konfronotvaný so spoločenským odsúdením, a hoci sa potýka s možnosťou emigrovať, napokon sa rozhodne čeliť svojmu osudu. Stále má totiž hodnotu, ktorú mu nikto nemôže vziať - hudbu a husle, príznačne pomenované "Čarodejnica"...

"Keď Lorenzo neskoro v noci ležal na priči, výkriky z cely číslo jeden doliehali až k nemu. Nikdy nevedel, koho práve mučia. Nikdy nevidel ani jednu z obetí. Vedel iba, že hlasy sa menia z noci na noc. Raz vrieskala žena, inokedy muž. Občas sa barytón zlomil do dievčenských vzlykov chlapca na prahu dospelosti. Keby si Lorenzo trúfol vyzrieť von cez zamrežované dvere, azda by na okamih zazrel, ako tých úbožiakov vlečú do bloku s väzenskými celami a potom do dverí naľavo. Taliansky plukovník mu odporúčal zatvoriť oči, zapchať uši, ale ako mohol nebrať na vedomie výkriky vychádzajúce z vypočúvacej miestnosti?"

Dejová línia z vojnového Talianska dvíha Hru s ohňom o niekoľko priečok kvality vyššie. Niežeby nebol Juliin príbeh zaujímavý, ale okrem jeho vyvrcholenia (ktoré svojím spôsobom tiež nie je v rámci žánru ničím novým) neprináša veľa napätia. Neznalých hudobných pojmov tiež môžu zmiasť nevysvetlené odborné termíny, i keď treba uznať, že Gerritsenová si dala záležať na dôslednom priblížení nadšenia z hudby. Napriek "neživému" papieru miestami priam počujete zvuk huslí a aj vás chytí rytmus neznámeho valčíka. Plusom je takisto záhada okolo samotnej skladby, Lorenza a prepojenia s Juliou. Hra s ohňom rozhodne nepatrí medzi knihy, kde čitateľ vie vopred rozuzliť nastolené zápletky. Novinka Tess Gerritsenovej možno nepatrí medzi jej top diela, ale na druhej strane ani nepodlieza svoj priemer. Skalných poteší a nových čitateľov má šancu zaujať.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/t-gerritsenova-hra-s-ohnom/