Zajko, ktorý chce zaspať

Vtedy zvyčajne ukončíte sebaovládací program a použijete rodičovskú, uhm, autoritu. Zrúknete zúfalé "okamžite do postele!" dúfajúc, že to pomôže.
Keď ešte o desiatej počuť z izby výkriky (mamii, treba mi cikaať), začnete uvažovať o tom, kde máte odložený diazepam.

Neviem, či aj 37-ročný Carl-Johan Forssén Ehrlin mal niekedy podobnú skúsenosť. Muži totiž bývajú mimoriadne tvoriví, ak ide o uľahčenie práce. Ani on preto neváhal a vymyslel fintu, ktorá má niečo do seba. Napísal pre deti (aj keď vlastne skôr pre rodičov) ilustrovanú knižku Zajko, ktorý chce zaspať.
Pche, poviete si zrejme. Čítanie knižiek funguje tak akurát na puberťákov v škole, keď driemu nad učebnicami. Švéd Carl-Johan Forssén Ehrlin však nie nadarmo vyštudoval psychológiu a na písanie išiel vedecky.
Len si spomeňte na situáciu, pri ktorej ste videli kohosi zívať. Však ste otvárali ústa s ním? Preto sú v príbehu o zajkovi Buntošovi zakomponované pokyny pre čítajúceho, aby v nejakom úseku rozprávky zazíval. Napríklad už pri vyslovovaní zajkovho mena treba vravieť Bhúúúnthóóóš. Skúste to. Neviem ako u vás, ale mňaahaaa... prepáčte... mňa to zase dostalo. Asi už teraz chápete dôvod, pre ktorý kniha začína takto:

"Pozor! Nikdy nečítajte túto knihu nahlas v blízkosti niekoho, kto riadi akýkoľvek dopravný prostriedok! Hoci čítanie tejto knihy nie je nebezpečné, autor ani vydavateľ nenesú zodpovednosť za jeho dôsledky."

Text nie je dlhý, zapĺňa necelú tridsiatku strán. Čítať ho treba celý, hoci už dieťa spí (ibaže by ste zaspali nad knižkou aj vy). Okrem spomenutého zívania sú niektoré časti viet vyznačené hrubým písmom - tie treba hlasom zdôrazniť. Naopak, kurzíva znamená, že ich čítate pomalým a pokojným tempom. Čítač by sa mal na naznačených miestach prihovárať dieťaťu vlastným menom, takže ho vtiahne priamo do deja ku strýkovi Zívajkovi, slimáčikovi Spáčikovi a sove Ťažkoviečke. 

Ilustrácie Iriny Maununenovej sú jednoduché, akoby ich nakreslili samotné deti. Mne sa veľmi nepáčia, ale podľa pokynov autora by ste ich deťom aj tak ukazovať nemali, pretože ich chcete uspať. A že sa to asi mnohým rodičom podarilo, o tom svedčí prvé miesto v rebríčku predajnosti na Amazone, ktoré raz-dva po vydaní získala jej anglická verzia (je ale tiež celkom možné, že to bol len prejav zúfalstva nevyspatých rodičov).  

A teraz prepáčte, idem si dať šlofíka.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://markovicova.blog.sme.sk/c/390363/kniha-pri-ktorej-ste-radi-ze-zaspite.html

Knihu si vyskúšali napríklad aj moderátorka Barbora Rakovská, či Robo Papp, ktorí majú malé deti...ako to dopadlo? Čo hovoria na knihu?
Pozrite si VIDEO:

Zajko, ktorý chce zaspať je útla knižočka, ale obsahovo veľká. Nájdete v nej skoro celý autogénny tréning...
Je to jedinečná rozprávková uspávanka na dobrú noc. Je výnimočná tým, že využíva overené psychologické techniky s cieľom pomôcť dieťaťu uvoľniť sa, rýchlejšie zaspať a pokojne oddychovať. Obsahuje sugescie, ktoré pôsobia na nevedomie dieťaťa a privolávajú spánok.
Knihu možno využiť pri uspávaní počas dňa aj večer.

Zajko Butoš je veľmi unavený, no nie a nie zaspať. Preto sa s mamou zajačicou vyberú požiadať o pomoc strýka Zívajka. Cestou stretávajú dobrého slimáčika Spáčika a múdru sovu Ťažkoviečku.
Od oboch dostane Buntoš dobré rady, ako čo najrýchlejšie zaspať. Hoci je už riadne ospalý, putuje ďalej. Napokon ho strýko Zívajko potrie zázračnou spánkovou vodičkou. Buntoš sa ledva stihne vrátiť domov, hneď tvrdo zaspí a spokojne odfukuje až do rána.

Objednajte si Zajka, ktorý chce zaspať hneď teraz!

Túto krásne ilustrovanú a podmanivú knihu nám odporučili priatelia. Rýchlo sme sa presvedčili, že pri uspávaní detí naozaj pomáha.
Christian Henwood, marketingový manažér

Cieľom knihy Zajko, ktorý chce zaspať  je pomôcť deťom ľahšie zaspať doma, v škole aj škôlke. Najlepšie výsledky prinesie, ak má dieťa pred počúvaním príbehu možnosť zbaviť sa nadbytočnej energie. Niekedy treba rozprávku prečítať viackrát, kým sa dieťa celkom uvoľní a dokáže zaspať.
Doprajte si na čítanie knihy dostatok času a usilujte sa ju dieťaťu čítať, ako len najlepšie viete. Zároveň sa ubezpečte, že vás pri čítaní nič nevyruší.
Keď budete nasledovať tieto jednoduché pokyny, vytvoríte prostredie, v ktorom sa dieťa dokáže upokojiť, uvoľniť a nakoniec zaspať.

Milan Buno, 24.11.2015

Zajko, ktorý chce zaspať je jedinečná rozprávka na dobrú noc. 

Je výnimočná tým, že využíva overené psychologické techniky, ktorých cieľom je pomôcť dieťaťu uvoľniť sa, rýchlejšie zaspať a pokojne spávať. Rozprávka obsahuje sugescie, ktoré pôsobia na nevedomie dieťaťa a privolávajú spánok. Knihu možno využiť pri uspávaní počas dňa aj večer.

V príbehu budete sledovať zajka Buntoša, ktorý je veľmi unavený, ale nemôže zaspať. Preto sa spolu s mamou zajačicou vyberie požiadať o pomoc strýka Zívajka. Cestou stretávajú dobrého slimáčika Spáčika a múdru sovu Ťažkoviečku. Od oboch dostane Tomáš dobré rady, ako čo najrýchlejšie zaspať. Hoci je čoraz ospalejší, putuje ďalej. Strýko Zívajko potrie Buntoša zázračnou spánkovou tinktúrou. Buntoš sa ledva stihne vrátiť domov, hneď zaspí tým najtvrdším spánkom až do rána.

Keď mi prišla táto kniha na recenziu, moji rodičia na mňa len nechápavo pozerali, na čo mi takáto publikácia bude, či sa hádam chystám mať dieťa. Pravdaže nie, ešte mám na to čas, ale moji kamaráti majú malých súrodencov, ktorí zbožňujú knihy a keď ich musia strážiť, nie je vždy jednoduché ich utíšiť a dať spať a tak skúšame tie najrôznejšie veci. Keď som zbadala túto knihu, hneď ma zaujala.

"Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zajko, ktorý sa volal Buntoš. A ten zajko chcel veľmi zaspať, ale práve teraz mu to nešlo."

Sprvu môže vyzerať len ako obyčajná kniha akých je na pultoch kníhkupectiev naozaj veľa. Ako prvé ma upútali krásne ilustrácie, ktorých je v knihe naozaj veľa. Malé deti určite potešia a myslím, že ani jedno dospelé oko neostane chladné a určite sa pokocháte aj vy. Nie je to žiadna hrubočizná kniha, má len okolo 30 strán, čo mne sa zdalo trošku málo a určite by som prijala, keby mala o niečo viac. Myslím, že toto bolo asi jediné negatívum. Viem, že podobné uspávanky nemôžu mať 300 strán, ale určite by ešte pár neuškodilo. Čo sa mi páčilo ale najviac bolo, že v príbehu sú zakomponované rady pre čítajúceho na základe ktorých rýchlejšie dosiahnete spánok. Tak isto sú niektoré časti zvýraznené tmavo, takže ich treba zdôrazniť, iné sú zase označené kurzívami, čo znamená, že ich máte čítať pomaly. Páčilo sa mi, že tu boli takéto rady, ktoré nám pomáhali. Mnohokrát sa nám stalo, že aj my sme poriadne zívali, smiali sme sa na tom, že sú to naozaj skôr rozprávky pre dospelých ako deti.Úprimne si ale povedzme, že niekedy práve dospelí majú väčší problém zaspať a tak sa môže stať, že táto kniha padne dobre aj vám. Keď som si pozerala na internete nejaké informácie o tomto titule, či sa naozaj doňho oplatí pustiť, zistila som, že má naozaj obrovský úspech a vysokú predajnosť najmä v zahraničí. Nie som si istá, či sa tento titul stane takým predávaným aj na Slovensku, ale rozhodne by ste jej mohli dať šancu. Nie je ľahké napísať na takúto knihu recenziu tak, aby som vás presvedčila, že zaujímavá. Určite ani nebude táto recenzia patriť k tým najdlhším. Nie je to tým, že by som ju odflákla, ale na 30 stranovú knihu toho veľa nenapíšte. Čo sa vám tým snažím povedať?  Že sa jedná o zaujímavý počin, ktorý určite ocení množstvo rodičov. Ja mám túto knihu už odskúšanú a som s ňou veľmi spokojná. Neverila som jej, no má svoj účinok a deťom sa určite zapáči. 

"Buntoš a mama zajačica ďalej kráčali po cestičke dolu briežkom k domu strýka Zívajka."

Rozmýšľala som ako túto knihu ohodnotiť, či jej vlastne môžem dať moje typické lajkovanie a nakoniec, že prečo nie. Ostanem však pri 4 keďže rozsah mohol byť aspoň o niečo dlhší. Inak však nemám čo vytknúť a dúfam, že budete mať tiež pozitívne skúsenosti :)

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2016/01/zajko-ktory-chce-zaspat-carl-johan.html

Pamäť je milosrdná a asi mnohé matky veria, že jedného dňa im vytesní z hlavy všetky zúfalé večery, kedy nebolo tej sily ako dostať deti do postele. Rev, vresk, plač, hádzanie sa, trhanie pyžama, vyhrážky susedov, že vás udajú na sociálku za týranie detí. Aj takto môže vyzerať ono z reklám známe (a v realite nedosiahnuteľné) položenie krásneho dieťatka do postieľky, zhasnutie a... zabudni. V realite vyzerajú rozhovory matiek o spánku detí asi takto:

„Ako ste spali?“

„Ja nespím už sedem rokov. Čo ty?“

„Priľahla som ho. Prisahám, že hodinu behal okolo obývačky cez kúpeľňu do kuchyne. Zdrapila som ho za slipy, dala na posteľ a ležala som na ňom, kým neprestal kopať a nezadrichmal!“

„Včera som malú hodila mužovi do obývačky a zamkla som sa v spálni. Bola som v takom stave, že keby nebol doma, vyhodím ju z okna.“

„Veď bývate na prízemí.“

„Hej. Čerstvý vzduch unavuje.“

Atakďalej. To len na opis toho, aké strašné môže byť uspávanie detí a učenie ich nejakému životnému režimu. Švédsky psychológ Carl-Johan Forssén Ehrlin to dobre vie a vyplnil medzeru na trhu svojim dielom. Keby matky neboli zo zaspávania detí zrútené, asi len ťažko by sa knižka Zajko, ktorý chce zaspať dostala okamžite na prvé priečky predajností najväčších knižných e-shopov tým viac, že si ju autor vydal celkom sám, bez účasti akéhokoľvek vydavateľského domu.

Táto kniha však nie je klasickým čítaním pred spaním. Ak ju predstavíte deťom ako nový príbeh, ktorý by sa im mohol páčiť, zrejme sa ďaleko nedostanete. Obsah je totiž veľmi jednoduchý, až primitívny, obrázky dosť bizarné, kĺžuce na hranici roztomilosti a hororu. Ak ju budete čítať bez prípravy, žiadne dieťa pri nej nezaspí a potvrdíte si, že ste naleteli dobrému marketingu. Tiež treba povedať, že s touto knihou veľa vody nenamútite pri dojčatách, batoľatách ani škôlkarských maláčikoch. Aby o ňu vôbec dieťa zakoplo, potrebuje mať s čítaním pred spaním aspoň akú takú skúsenosť, približne 5 a viac rokov a ochotu skúsiť predspánkovú hru – aspoň tak som to ja predniesla svojim deťom a neboli proti. Kým vám poviem, ako to dopadlo u nás, nemôžem vynechať to najpodstatnejšie.

Viac ako celý príbeh je dôležitý odkaz na obale knihy – Zajko, ktorý chce zaspať je určený rodičom. Ich má naučiť ako môžu pomôcť deťom sa uvoľniť a naladiť sa na pokojné zaspávanie. Obsahuje totiž podrobne opísaný autogénny tréning, čo je v psychológii najčastejšie využívaná forma relaxácie. Pri intenzívnych pocitoch pociťujeme telesné zmeny: pri strese sa nám zrýchli tep srdca, sťahuje sa žalúdok, svaly sú napäté, potíme sa. Úžasné však je, že to funguje aj naopak. Naša myseľ je naprogramovaná tak, že ak si my dokážeme privodiť iné telesné stavy, zmení sa aj prežívanie emócií. Čiže ak sa uvoľníme a naučíme vedome regulovať naše telesné prežívanie, môžeme si výrazne uľaviť od stavov úzkostí, stresu, napätia a podobne. Práve preto by som túto knihu hneď nezavrhovala ako úplnú hlúposť a nezmysel. Mnohé deti naozaj ťažko spracúvajú zážitky zo dňa, ktoré im nedovolia zaspať. Autor v knihe rodičov doslova vedie za ruku, keď boldom v texte označuje pasáže, ktoré máte zvýrazniť, kurzívou časti, ktoré máte hovoriť pomaly a vsúva tam aj miesta, kde máte deti osloviť menom alebo si zívnuť. Súhlasím, človek sa pri takomto čítaní cíti ako blázon. Znova si však treba pripomenúť, že nečítame deťom obyčajnú rozprávku, ale text, ktorý im má pomôcť sa uvoľniť.

U nás to prebiehalo tak, že sme absolvovali typický večer, kedy si syn urobil úlohy, potom sa hrali, najedli, ešte sa hrali, umyli, vliezli do postele, každému som čítala z knihy, ktorú si vybral a až následne na to sme siahli po Zajkovi. Pre úplnosť musím povedať, že obe moje deti boli ako bábätká veľmi slabí, tzv. desaťminútoví spáči, dobre poznám a pamätám si stavy šialenstva, ktoré som prežívala z nevyspatia. Mladšia dcéra sa doteraz v noci občas budí alebo vstane o tretej a odmieta znovu zaľahnúť. Syn už chodí do školy, hráva futbal a šach, preto jemu spánok konečne problémy nerobí (skôr sa už posúva do fázy dlhého ranného budenia). A kým štvorročné dievčatko reagovalo len na vyslovenie jej mena slovíčkom „Áno“ a zvyšok čítania odignorovala hrajúc sa s koníkmi, syn to poňal ako vedecký experiment. Pýtal sa, prečo stále hovorím práve teraz, zaujímal sa o postavy, hľadal, kde je v knihe napísané jeho meno a páčilo sa mu, že je súčasťou deja, snažil sa opakovať zívania, podľa pokynov uvoľňoval telo a skutočne zaspal ešte pred koncom príbehu. 

Kiež by existoval fungujúci návod na detský spánok. Ani nie pre deti samotné, tie nakoniec odkvecnú tak či tak, ale najmä pre mamy, z ktorých mnohé musia veľmi skoro nastúpiť do práce a preto sa snažia deti ukladať v časoch, kedy sa to ratolestiam nehodí. Tak, ako po stáročia na túto fázu ľudského života nevymyslel nikto nič všeplatné, ani kniha Zajko, ktorý chce zaspať nemôže byť považovaná za jednoznačný a na každého platný recept. Zo spánkových štrapácií deti raz vyrastú aj bez nej. Rodičia sa však môžu so Zajkom naučiť niečo nové, čo možno raz pomôže aj im samým. Autogénny tréning, ako je opísaný v knihe, totiž platí aj pre deti dávno dospelé.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Ikar.

Recenzovala: Zuzana Štelbaská
http://zuzanastelbaska.blogspot.sk/2016/03/recenzia-zajko-ktory-chce-zaspat.html