Zabijak Anders a jeho priatelia

Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol bol prvý megabestseller švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona. Sotva prevalcoval bránice čitateľov celého sveta, už ho sfilmovali, takže bolo otázkou času, kedy milého autora vydavateľstvo prinúti spísať ďalšiu knižku. Pochopiteľne rovnako zábavnú. Spomínate si ešte z detstva na povinné čítanie? Tak vedzte, že oveľa horšie je povinné písanie. Nečudo, že na trh prišla v postate identická kópia, v ktorej rozkošného starčeka vystriedala čudná dievčička bez základného vzdelania. Bez bázne a hany sa musím priznať, že som Analfabetku, ktorá vedela počítať nedočítala. Nudila ma.

Čudujete sa, že som k novinke Zabijak Anders a jeho priatelia pristupovala s pocitmi dieťaťa hľadiaceho v jedálni na pľúcka v smotane?  Už to, že ten titul neznel klasicky ako Nejaký niekto, ktorý niečo niekde dokázal bolo celkom príjemným osviežením. Dlhé názvy sú skrátka Jonassonova špecialita a musím uznať, že je to stále lepší spôsob tvorby názvu ako Nespútaná (divoká, vášnivá, tajomná, skrátka nejako vymletá) žena či Upírske hocičo.
Tak som sa pustila do čítania.
Ste zvedaví, ako to dopadlo? Nebudem vás napínať. Bolo to výborné, metaforické, ironické, trefné, vtipné, vážne a vôbec. Presne ako s tými pľúckami, ktoré sú napriek svojmu vzhľadu delikátnou lahôdkou. Užívala som si každú stránku. Ba čo stránku, každú vetu.

Hlavní hrdinovia sú traja. Vlastne by sa to malo volať Farárka, recepčný a zabijak Anders, lebo každý z nich tu má svoje výsadné postavenie (preto som radšej pre ten môj nadpis zvolila abecedné poradie).

Recepčný je zúfalec, ktorý zdedil po predkoch nulový rozpočet a meno Per Persson (citujem priamo z knihy: “Niežeby sa človek nemohol volať Per Persson alebo Jonas Jonasson, ale mohlo by sa to zdať fádne”). Recepčný trávi pracovnú dobu na recepcii bývalého bordelu, a bol by ho trávil naveky, keby sa v ňom neubytoval z basy čerstvo vypustený zločinec s dobrými úmyslami Johan Andersson. Vtedy sa život recepčného obráti naruby.

Z basy čerstvo vypustený zločinec je na verejnosti známy ako Zabijak Anders. Má nielen dobré úmysly, ale aj problémy s vnímaním pravej a ľavej strany. Nebolo by to také dôležité, keby to neviedlo k reklamáciám zo strany objednávateľa, ktorý často malicherne trvá len na zlomení konkrétnej ruky. Ak sa čudujete, čo to môžu byť za problémy, tak si uvedomte, že z pohľadu zabijaka je pravá a ľavá ruka na inom mieste ako u obete. Pri opakovanom dodaní služby sa často stávalo, že bola zlomená tá istá končatina dva razy. Riešenie tejto navonok bezvýchodiskovej  situácie si v knihe skutočne vychutnáte.
Aj život zabijaka Andersa sa prevráti naruby v okamihu, keď mu do cesty vojde žena.

Nie, nejde o lásku. Onou ženou je farárka Johanna Kjellanderová, ktorá síce neverí v otca, syna, ani ducha svätého, ale zato má dar od boha, a to obchodného ducha. Spolu s recepčným a zabijakom rozbehne biznis založený na silnom marketingu v oblasti lámania kolenných jabĺčok. V istej chvíli však nechtiac urobí zásadnú chybu – začne filozofovať na tému náboženstva. Jej argumenty v prospech ateizmu sú také nepriestrelné, že nimi obráti zabijaka Andersa na vieru. Ten miesto likvidácie chrupaviek začne rozdávať ťažko zarobené peniaze potrebným.
Cítite ten konflikt záujmov? Jonas Jonasson si ho pri písaní knihy skutočne užíval, čo vlastne znamená, že si ho užíva hlavne čitateľ. Mám vo zvyku prilepovať k vtipným alebo múdrym pasážam krikľavé papieriky, ale tu som musela od neho upustiť – text je vtipný a múdry kompletne. A tá štruktúra a skladba viet! No ľaľa:

Neexistuje šanca, že by zabijak mohol opustiť obytné auto, jedine ak s dekou na hlave. A neexistuje šanca, že by opustil obytné auto s dekou na hlave, pretože by to vzbudilo veľkú pozornosť. Skrátka Zabijak Anders nesmie opustiť obytné auto.

Toto je dobrá cesta ako hovoriť o vážnych veciach tohto sveta. Ak ktokoľvek s ambíciou písať disponuje zmyslom pre humor, je jeho povinnosťou použiť ho proti nám, čitateľom. My to pochopíme a navyše si za svojích pár eur zaplatených v kníhkupectve doprajeme pôžitok zo slov a viet naskladaných tým akurátnym spôsobom.

Čo povedať na záver tejto oslavnej ódy? Teším sa, že Jonasson dostal rozum a nevytvoril ďalšiu kópiu Storočného starčeka. Hádam sa dostatočne poučil a nasledujúci román nebude napodobeninou putovania recepčného, farárky a zabijaka, pretože by to bolo mrhanie jeho talentom. Ak potrebuje čas na nápad, dajme mu ho. Odmenou bude ďalší filozoficko-humorný román o obyčajných ľuďoch, ktorí obyčajní vlastne nie sú.
Do čítania, priatelia.

PS: Ešte keby sa tak poučili aj vydavatelia a nestrkali na obálku hlúpe texty typu “od autora bestselleru… a tak ďalej”.  Ak prebal knihy má byť umením, a nie reklamným letákom.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11208

Jonas Jonasson –  autor bestsellerov Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol a Analfabetka, ktorá vedela počítať, je späť. Kým však jeho prvé dve spomenuté knihy boli vstúpením do tej istej rieky, teda akoby odliate v jednej a tej istej forme, tretia kniha s názvom Zabijak Anders a jeho priatelia z tejto šablóny mierne vybočuje.

Zabijak Anders a jeho spoločníci sú síce opäť typické jonassonovské bizarné postavičky, no ich príbeh je menej košatý, skôr lineárny, neprechádzajúci rôznymi časovými rovinami, pričom do minulosti sa vracia iba výnimočne, aj to iba v rozmedzí spomienok hlavných hrdinov. Na rozdiel od predchádzajúcich Jonassonovských príbehov sa ten o Andersovi a jeho priateľoch stáva prirodzene oveľa ľudskejší, pretože hlavné postavy už nemajú dosah na svetové dejiny a geopolitiku.

Hlavnými postavami sú: Per Persson živiaci sa ako zle platený recepčný v treťotriednom hoteli, bývalom bordeli. Ďalej do deja vstupuje farárka Johanna Kjellanderová, ktorá vlastne ani nie je oddaná Bohu a svoje kňazské poslanie vykonávala iba z donútenia, kým nadobro neopustila kazateľnicu. Trojuholník uzatvára Johan Andersson, recidivista prepustený z väzby, ktorého osud sa zhodou náhod skríži s cestami farárky a recepčného v lacnom penzióne.

Všetci traja túžia po rýchlom finančnom zabezpečení, a preto sa pustia do pochybnej obchodnej činnosti. Išlo o vykonávanie vrážd, fyzického násilia a vyhrážania sa na objednávku, pričom každý prispieva do biznisu svojím umom a zručnosťami. Per Persson zúročuje svoje logistické skúsenosti z praxe recepčného, farárka Johanna Kjellanderová plánuje a predkladá vízie, no a zabijak Anders má byť vykonávateľom, keďže v jeho prípade sa o ume dalo hovoriť len veľmi ťažko.

Poznámka pod čiarou:

Nie, v Jonassonovom svete tento druh podnikateľskej činnosti vôbec neodporuje exkňazskému poslaniu farárky Johanna Kjellanderovej. Podľa nej „hlavná podoba medzi Zabijakom Andersom a Bohom bola tá, že obaja zabíjali ľudí, ale Zabijak Anders na rozdiel od Boha ušetril deti“.

Objednávky sa hrnú, platby sa vyplácajú vopred, no skutky sa kvôli lenivosti a dobrosrdečnosti potenciálneho vykonávateľa násilnej činnosti neuskutočňujú. Je preto prirodzené, že nespokojní zákazníci pribúdajú, a tak hrozí, že sa samotní „likvidátori“ stanú obeťami mafiánskej dekapitácie.

Hlavní hrdinovia sa preto potrebujú dostať do pozície nedotknuteľných osôb, no zároveň sa nemienia vzdať plánov na majetkovo zabezpečenú budúcnosť. Keďže Zabijak Anders v spoločnosti farárky náhodne nábožensky precitne, rozhodnú sa pre nový podnikateľský zámer. Cieľavedomá farárka, majúca ťažké srdce nielen na nebeského, ale aj na vlastného otca –kazateľa, uváži, že potrebujú „vymyslieť náboženstvo, s Ježišom, ale úplne bez Boha“.

Založia si preto cirkevné spoločenstvo, ktorého ústrednou postavou je práve Zabijak Anders, tentoraz v roli obráteného hriešnika a kajúcnika. Podľa môjho názoru práve tieto konfrontácie s náboženskými predstavami a dogmami sú tými najvtipnejším miestami knihy, a to autor pritom satirizuje relatívne liberálne škandinávske náboženské prostredie.

Samozrejme, že aj v poradí tretia Jonassonova kniha je jedna veľká groteska, plná gagov založených na omyloch, náhodách a roztržitom konaní hlavných postáv. V pasážach, kde sa terčom stávajú cirkevné spoločenstvá, autorov zmysel pre humor dokonca veľmi pripomína cynicko-sarkastickú komediálnosť Josepha Hellera.

Celkovo však situačný humor už nenadobúda také hyperbolické rozmery, aké boli typické pre Janassonovho starčeka a analfabetku. Čo je na jednej strane možno aj dobre, pretože už v rozprávaní o analfabetke bola citeľná až nekritická recyklácia samého seba.

V prípade Zabijaka Andresa si už našťastie autor zvolil inú formu zaujatia čitateľa. Všetko má však svoje pre a proti. Jednoduchší sujet autorovi nedovolil podnikať absurdné rozlety typické pre jeho svetový debut, a tak sú mnohé humorné situácie iba variáciami seba samých, čo v niektorých pasážach čitateľa zbytočne nudí.

To je samozrejme škoda, keďže kniha má naozaj veľký potenciál rozosmievať. Opakovaným vtipom sa však podľa mňa dalo predísť prísnejšou redakciou textu, čím by možno utrpel rozsah, no zároveň by sa opäť naplno potvrdilo, že menej je niekedy viac.

Recenzoval: Jozef Kuric
https://dennikn.sk/blog/zabijak-anders-priatelia/