Smrť a iné okamihy môjho života

Autor skutočne nahliada na všadeprítomnú tému netradične a s veľkou dávkou nadhľadu - Smrtonos nie je ani zďaleka taký hrozivý a krutý, nenosí so sebou kosu, ale duše mŕtvych chytá do sieťky na motýle. No po celý čas čítania som sa neubránil myšlienke, že Niedlich neyužil potenciál postavy a zápletky naplno. Keby sa ma niekto spýtal, o čom je príbeh, vedel by som ho zhrnúť len do jednej vety - je to kniha o celoživotnom priateľstve smrteľníka a Smrtonosa. 

"Smrtonos rýchlo spozoroval, že analýzy svetového diania ma nezaujímajú, ani im nerozumiem... Kým ja som sa nevedel dočkať chlpatých postavičiek z ďalšej epizódy Hviezdnych vojen, Smrtonos sa usiloval vyvolať vo mne záujem o film s filozofickým posolstvom. Bolo jasné, že náš čas ešte neprišiel. Smrtonos ma teda chodil navštevovať, no jeho návštevy boli zriedkavé a krátke. A najmenej v jednom prípade sa skončili smrťou."

Martin spozná Smrtonosa už v detskom veku, keď je svedkom starkinho odchodu na druhý svet. Jeho detská myseľ nemá ešte celkom vyvinutý pud sebazáchovy a viac než strach ho pohltí záujem o motýľa, ktorý po smrti príbuznej spočinul v sieti cudzinca. Veľmi rýchlo zistí, že okrem neho čudáka v kapucni nikto nevidí, a jeho existenciu musí udržať v tajnosti, aby nevzbudil neželanú pozornosť. Martin nikdy nie je stredobodom spoločnosti, preto mu nevšedné kamarátstvo príde vhod. Ale to len do chvíle, keď sa Smrtonos, iným menom i Tantalos, zjaví na školskom ihrisku. Martin tuší, že ktorýsi z jeho spolužiakov príde o život, a hoci sa tomu snaží zabrániť, osudu sa uniknúť nedá. Od tej chvíle ho v škole považujú za ešte väčšieho podivína. Martinova púť životom pokračuje na strednej škole, v záchranárskom tíme, spoznáva zákutia vzťahov a prvých pracovných príležitostí v nemocnici, pričom Smrtonos je svedkom, ak nie priam súčasťou všetkých významných udalostí. Martinovi nie je celkom jasné, aký zmysel má ich vzťah. Má ho azda nahradiť v jeho zvláštnej funkcii? Bol by prípadne schopný ovplyvniť úmrtia svojich blízkych či dokonca svoje vlastné...?

"Smrtonos môže tárať, koľko chce, nebudem ho viac počúvať. Zhrýzalo ma svedomie, no dozvedel som sa, že chlapík, ktorého som napadol, utrpel pár zlomenín, ale trvalé následky nebude mať. Niekoľko dní som sa naozaj pohrával s myšlienkou, že so Smrtonosovými schopnosťami by som sa mohol hrať na hrdinu. Neviem lietať, ale viem sa premiestňovať z miesta na miesto. A viem chodiť po hladine. Dokonca som si nakreslil kostým, no vzápätí som papier vytrhol a odhodil. Debilný nápad."

Námet je podobný niektorým young adult titulom, ktoré sa v súčasnosti tešia veľkej obľube. Kniha Smrť a iné okamihy môjho života však nie je primárne určený mladším čitateľom. Skôr naopak, niektoré myšlienky a situácie nútia k úvahám, ktoré lepšie pochopí skúsenejší, dospelejší človek. V tomto vidím najväčšie plus románu - ponúka možnosť zamyslieť sa nad otázkami života a smrti, ich zmyslu a konečnosti. Sebastian Niedlich uchopil tému z netradičného uhla, no príbehu by neuškodilo niekoľko zvratov. Ide prakticky o Martinov životný príbeh, pričom mu chýba určitá motivácia, cieľ, a tým aj napätie. Pojem komédia je tiež prisilný. Sem-tam sa pri čítaní pousmejete, ale že by ste sa vyslovene bavili, to sa povedať nedá. Kniha sa každopádne odlišuje od iných, ktoré sú na trhu, a svojou bizarnosťou a hravosťou je jeho príjemným spestrením.

Recenzoval Marek Zákopčan:
http://www.marekzakopcan.sk/news/s-niedlich-smrt-a-ine-okamihy-mojho-zivot/

Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa treba vedieť občas zasmiať, nemyslíte?

Pri tejto knihe ma ako prvé nezaujala iba veľmi vydarená obálka, ale aj viac ako sľubná anotácia. Príbeh sľubuje niečo iné, originálne, neokukané. Bez väčšieho premýšľania som si knižku vybrala a s miernym napätím ju očakávala. Prečo to napätie? Pretože som absolútne nevedela čo od nej čakať. Nemala som žiadne očakávania a naozaj som netušila aké to bude. Avšak čierny humor o živote? Vtipy o vážnych veciach? Sem s tým! ...Bol to risk, no obrátilo sa to na zisk?

Na tejto knihe ma zaujalo hneď niekoľko vecí. Keby som ich mala všetky vymenovať, tak by sme tu zrejme boli do rána. Páčila sa mi obálka, anotácia, ale zaujala ma aj samotná ojedinelá predstava smrti. Smrť tu nie je vykreslená ako klasická zubatá. Má dlhý čierny plášť (čo už zrejme patrí k jej imidžu), no miesto kosáku má sieťku na motýle. Áno ďalšou vecou je, že motýle sú tu zobrazené ako ľudská duša. Keď človek umrie, vypustí motýľa a Smrť ho lapí. Smrť sa tu neprejavuje iba ako kamenná postava, ale ukazuje sa, že má aj svoje ľudské stránky. Napadlo vás niekedy, či aj Smrť bola niekedy človekom? Uvedomujem si, že v tomto prípade ide skôr iba o žart, no tak či tak mal autor zaujímavé úvahy nad ktorými som sa musela občas zamyslieť. Smrť vykonáva svoju prácu a my si automaticky myslíme, že ona vie kam ide ďalej "lapená" duša, no je to skutočne tak? Čo ak aj Smrť iba mechanicky vykonáva svoje poslanie bez toho aby vedela zvyšok detailov.

Príbeh je písaný z pohľadu Martina. Kniha sa začína od Martinovho detstva a ako dej napreduje, tak aj Martin dospieva. To znamená, že je tu veľmi rozsiahle časové pásmo vzhľadom k tomu, že máme možnosť vidieť dobrú polovicu života hlavného hrdinu. Aj napriek tomu dej nebol uponáhľaný, čo si veľmi cením. Autor sa s tým popasoval fantasticky! Nevzal to ako vážnu tému, ale písal odľahčene a nenáročne. Strašne dobre sa to čítalo a stránky sa doslova otáčali samé. Dej príjemne ubiehal, neťahal sa. Príbeh neupadol do nudnej monotónnosti.Vyskytuje sa tu mnoho myšlienok, úvah, skvelých vtipov a jedinečných situácií. Po celý čas nechýba humor, ktorý mi neraz vyčaril na tvári úsmev.

Martin bol skvelý hrdina. Možno sa nie vždy zachoval, tak akoby si čitateľ želal, no na nervy rozhodne neliezol. Všetky drobné chybičky sa mu dali veľmi ľahko odpustiť. Často sa ocitol v situácií, ktorá bola všetko len nie príjemná. Pri priatelení so Smrťou potreboval skutočne veľmi pevné nervy a veľa síl. Páčilo sa mi sledovať ako sa Martin vyvíjal. Pochopiteľne bolo jeho správanie v detstve podstatne odlišné ako v puberte, či v dospelosti a mňa osobne bavilo sledovať tieto rozdiely.

Z tejto knižky som ostala veľmi príjemne prekvapená. Určite ju odporúčam ďalej! Nečakala som, že to bude až také dobré... V podstate je to taká nenápadná kniha, ktorá ukrýva poklad. Smrť a iné okamihy môjho života je skvelou voľbou pre upršané dni, alebo skrátka lenivé chvíle s čajíkom v ruke. Je to jednoducho skvelá oddychovka, ktorá vám jemným, nenúteným spôsobom niečo dá. Ja som si čítanie maximálne užila :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/10/smrt-ine-okamihy-mojho-zivota-sebastian.html