Tma

Podobne ako v prvom prípade, jednoslovný názov dokonale vystihuje, o čo v knihe pôjde. Podivuhodná one man show, ktorej protagonista sa ocitne z ničoho nič na pokraji života a smrti.

Všetko sa začalo takmer nevinne – chceš si oddýchnuť od práce, od manželky, ktorá ti doma riadne píli uši, tak si zbalíš saky-paky a na pár dní odídeš do hôr na chatu. Samota je skvelá vec pre niekoho, kto dokáže byť sám so sebou. Horšie je, ak sa ti v nej začnú vynárať veci, ktoré by mali byť radšej zakopané niekde pod povrchom.

Keď hlavný hrdina za zvláštnych okolností stratí zrak, je prirodzené, že spanikári a obavy o svoj život sa miesia s hnevom, zúfalstvom, ale chvíľami aj odovzdanosťou osudu.

Na moment som zapochybovala o tom, že dej odohrávajúci sa na niekoľkých metroch štvorcových, vyrozprávaný jednou postavou, ma bude baviť a neskĺzne len do experimentálnej slohovej práce. Karika však opäť perfektne pracuje s psychologizáciou, nebolo jednej pasáže, kde by som prevrátila oči, lebo by bolo konanie hlavného hrdinu nelogické a nezapadalo do spádu deja.

Keďže ide o druhý hororový román z Karikovho pera, neubránim sa porovnávaniu. Obe knihy sa začínajú veľmi podobne – hlavný hrdina prichádza na miesto, ktoré nie je úplne neznáme, naopak – spájajú sa mu s ním isté spomienky z detstva. V oboch prípadoch má miesto dôležitú funkciu v príbehu a vystupuje v ňom dokonca akoby ďalšia postava. Autor tiež rád používa v napätej atmosfére rôzne nevinné symboly, ktorých spojenia slúžia na vyvolanie strachu (vianočné koledy, hračky).

Strach je plný obrazov, ale Tma je postavená na myšlienkach. Preto kým podľa Strachu by sa dal natočiť zaujímavý horor, Tma je vo svojej podstate nesfilmovateľná – čo pre mňa jej úroveň práve zvyšuje. Autor musí presvedčiť silou slov, nielen vyvolávaním obrazov.

K tomu si pridajte skvelú slovnú zásobu, odkazy na spoločenské dianie a perfektnú štylizáciu, na ktorú sme už pri Karikových dielach zvyknutí. Ak opäť o polroka príde ďalší horor, latka sa bude autorovi samému prekonávať len veľmi ťažko.

Recenzoval: Monicqa
http://www.monicqa.sk/knihy/jozef-karika-tma/

A to doslovne. Stránky budete obracať s väčším a väčším napätím a predstavou, ako by ste reagovali vy sami v takejto situácii. Uväznení v horskej chate ďaleko od civilizácie, bez akéhokoľvek spojenia s okolitým svetom. Bez mobilu, počítača, píšťalky, s minimom zápaliek a skoro bez hlasu. Máte len jeden revolver a v ňom šesť nábojov…

Prečo sa hrdina do hôr nepobalil lepšie? Prečo si nevzal aspoň jeden z výdobytkov modernej technológie? Prečo? Prečo? Prečo? Dozviete sa v knihe…

„Počul som vlastné kvílenie, no doliehalo ku mne z obrovskej diaľky, z iného sveta, do ktorého som stratil prístup. Svet živých ma za krátku chvíľu vyhostil, vytlačil kamsi do tmy.
Čo sa stalo? Čo sa stalo?“

V novinke Tma je dôležité čítať medzi riadkami a premýšľať. Autor čitateľa drží v napätí až do poslednej strany a vôbec nepoľavuje. Ak na knihu nemáte aspoň tri či štyri hodinky, radšej ani čítať nezačínajte. Neodtrhnete sa od nej a ak sa vám to aj podarí, stále budete mať príbeh v hlave. Môže naozaj za všetko Natália alebo je to úplne inak?

„Liezol mi na nervy každý Natáliin pohyb, každý jej výdych či slovo, ktoré vypustila z úst. U nej to bolo rovnaké, vadil som jej celý, kompletne. Skôr či neskôr jeden z nás nevydržal, prehodil čosi útočné, alebo sa k tomu ani nedostal – stačilo jedno slovko podfarbené rýpavým tónom. A už to išlo, už sa to valilo – do piatich minút vypukla prudká, nenávistná a vysiľujúca hádka“.

Ak ste čítali Strach a ten vás nepresvedčil, Tma je úplne z iného súdka. Viac realistická, i keď miestami až brutálna. Krvavá a zároveň príťažlivá. Dám ruku do ohňa za to, že každý čitateľ sa po prečítaní zamyslí nad vlastným životom a nad tým, ako by sa zachoval, ak by sa ocitol v situácii hlavného hrdinu. Tieto myšlienky sprevádzajú čitateľa počas celej knihy.

Každá situácia v príbehu skúša zároveň aj vašu odvahu a testuje váš postoj. Bojovať či rezignovať? Hráme sa všetci na hrdinov len pred inými? Alebo dokážeme bojovať aj sami so sebou, s vlastným svedomím? Vnútorný hlas je silný nástroj, no len málokto z nás ho naozaj dokáže vyslyšať. Koho počúvneme, keď nám povestný anjel na pleci vraví „Nerob to!“ a čert na opačnom „Poď do toho!“?

„Nie vždy to bolo najlepšie. Napríklad pravé zápästie – vedel som že napuchlo, ale nečakal som, že uvidím neforemnú hrču veľkosti obrovského grapefruitu. Obrys ruky s masívnym opuchom vyzeral príšerne, začudoval som sa, že mi nepraskla napnutá koža.
Vrátil som sa dnu, bol som naspídovaný ako po kokaíne, ktorý som skúsil jediný raz – veď som pracoval medzi hercami.“

Recenzoval: Janka Uherčíková
https://vrabcenastreche.sk/tma/

Presne taká je TMA od Jozefa Kariku.

Hrozivá, temná, preplnená strachom, spôsobujúca zimomriavky.
Jediné slovo a taká sila.
Jozef Karika si vybral slovo, ktoré úžasne vystihuje jeho one man show príbeh.

Rozprávanie o chlapíkovi, ktorý si chcel oddýchnuť v drevenici v horách na severnom okraji Malej Fatry. Chce uniknúť od hektickej roboty a najmä od manželky Natálie, ktorá ho doma dusí a gniavi. Samota je momentálne preňho vysnívaná. Doslova sa na ňu teší.

„Vŕzganie snehu sa mi zahrýzalo do uší, od nedočkavosti som takmer bežal. Pri každom kroku som sa zabáral a dychčal ako kôň, lial sa zo mňa pot. Paráda, nič lepšie som za posledné týždne nezažil!“

Po nevinnom začiatku sa začnú diať príšerné veci. Hlavný hrdina stratí za čudných okolností zrak, niekto mu čosi dal do očných kvapiek, a on spanikári, obklopí ho zúfalstvo, strach a desivá tma, ktorá z neho vyciciava aj posledné čiastočky zdravého rozumu a chladnokrvnosti.

Jozef Karika je majstrovský rozprávač. Na 230 stranách dokázal vyrozprávať príbeh z pohľadu jedinej osoby, na pár metroch štvorcových, bez dialógov…a aj tak vás táto kniha neuveriteľne baví a užívate si strach, ktorý z nej doslova vyteká.
Karika vie pracovať s psychikou postáv i čitateľov. Vie, kde pritlačiť, zrýchliť a kde vás zasa učičíkať, aby následne prišiel šokujúci zvrat a sledujete tiene na stene, lebo sa akosi podozrivo mihajú.

Jozef Karika má obrovský talent slova. Každou svojou knihou nastaví latku minimálne na úroveň predchádzajúcej a fanúšikovia sa tak môžu tešiť na ďalšie hororové, či trilerové lahôdky.
Práve tieto žánre mu totiž idú najlepšie.
Už to kdesi zaznelo a len to zopakujem (a plne sa pod to podpisujem):  Keby sa Jožo Karika narodil v Amerike, zarábal by ako spisovateľ ťažké prachy. Teraz by už len sedel na terase domu s vyloženými nohami, pofajčieval cigary a vypúšťal dymové krúžky.

Ak máte chuť, začnite čítať triler TMA hneď teraz.

Strachom dokázal, že mu je blízka oblasť mysterióznych trilerov a na jeho úspech sa momentálne pokúša nadviazať titulom Tma. Jednoduchý, ale úderný názov jasne naznačuje, s čím sa musí potýkať hlavná postava a čo mu spôsobí najväčšie problémy. Pritom nejde len o tmu vo vnímaní okolia, no aj o nejasné spomienky a stratu viery vo svetlé zajtrašky. Kniha síce vychádza s príchodom leta, no dej prebieha počas vianočného obdobia. Pre budovanie atmosféry je to určite vhodnejšia voľba - je mrazivejšie, utlmenejšie a hlboko v horách aj osamelejšie... 

"Čo sa vlastne stalo, aké svinstvo som si nakvapkal do očí? Neboleli ma, iba mi v nich brnelo, akoby boli znecitlivené. Cítil som mravčenie podobné tomu, aké cítiš v ďasnách po umŕtvujúcej injekcii. Vzplanula vo mne iskra, nádej je nebezpečná, zvyšuje totiž stávky... Napriek tomu som sa neubránil a zadúfal - azda nemám v očiach nič agresívne, žiadnu kyselinu alebo niečo podobné." 

Manželským životom (a pomaly aj prácou) unavený scenárista sa krátko pred Vianocami rozhodne utiecť z ťaživej domácnosti a stráviť niekoľko nerušených dní v tichu prírody. Zbalí si nevyhnutné zásoby a vyberie sa do horskej chaty, kam chodieval ešte ako malý chlapec. Náročný výstup, nepriaznivé počasie a neobývané okolie sú zárukou, že skutočne strávi nikým nepoznačené chvíle a naberie potrebnú inšpiráciu do ďalšieho písania. Ako človek dlho hľadiaci do obrazovky počítača trpí únavou očí, a preto sú súčasťou jeho výbavy aj očné kvapky. Avšak krátko nato, ako si ich aplikuje, sa jeho svet premení na tmavú ničotu. Jeho prvé podozrenie padá na manželku Natáliu, ktorá sa ako farmakologička vyzná v liekoch i jedoch a nebol by pre ňu problém namiešať mu nečakane krutý prípravok. Nasleduje mätež rôznych pocitov od šoku cez strach až po smiech cez slzy. Odrezaný od civilizácie a bez signálu je odkázaný len na svoje inštinkty a mizivú vieru, že sa jeho stav časom zlepší. Lenže práve vtom sa ukáže ďalší nepriateľ - ktosi sa začne dobýjať do chaty a usilovať sa zniesť ho zo sveta. Je jasné, že ak chce prežiť, nemôže dlho ostávať v uzavretom priestore, ktoré sa preňho stalo väzením. Musí čeliť nebezpečenstvu, hoci je smrtiace a v jeho ponímaní navyše neviditeľné... 

"O čo mu išlo, o čo mu, dopekla, išlo?! Určite o nič dobré, vyčítal som to z pomäteného a škodoradostného smiechu, sprevádzaného zvukom ďalšieho párania. Neznámy hosť videl alebo si domyslel, že som vybehol do pustatiny. Vie, že nevidím, takže ma nechal zmrznúť, nepomohol mi. Ide mu o to, aby som umrel. Chce ma zabiť, ale nie len tak, bez všetkého. Chce, aby som sa predtým trápil, chce ma zabiť čo najkrutejším spôsobom, aby sa dobre pobavil. Očakával, že vonku zmrznem, ale pre prípad, že by som sa náhodou vrátil, mi prichystal nemilé prekvapenie..."

Príbeh Tmy je rozprávaný v prvej osobe, čo poskytlo autorovi dostatok priestoru na prienik do psychiky a pocitov hlavnej postavy. Jozef Karika túto sféru zvláda na výbornú, nešťastnému scenáristovi veríte každú jednu myšlienku. Zároveň to však môže pôsobiť trochu obmedzujúco, keďže takýto spôsob rozprávania neumožňuje venovať sa aj iným postavám. Celý dej Tmy stojí a padá na jednej postave, čo čitateľom, ktorí uprednostňujú živší príbeh a viacero línií, môže pripadať málo dynamické. Páčilo sa mi záverečné odhalenie ohľadom dôvodu, prečo sa vlastne hrdina ocitol v chate a aký bol jeho skutočný úmysel. Už menej som uveril rozuzleniu motívu záhadného muža, ktorý sa ho snažil zabiť. Keďže ide o mysteriózny triler, je to viac-menej v poriadku, ale napriek tomu som ostal trochu rozčarovaný. Nepochybujem, že Jozef Karika má v zálohe ďalšie netradičné námety a ostane verný svojej povesti majstra napätia. Atmosféra jeho kníh je totiž z diela na dielo hutnejšia. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-karika-tma/

Takto začína anotácia na nový triler Jozefa Kariku. Znie to malebne a mnohí z nás by si potrebovali oddýchnuť od náročnej práce alebo vzťahov. Nemusia byť práve napäté. Niekedy sú nudné, únavné ba až vyčerpávajúce. Zdá sa preto, že kniha by mohla byť o hocikom z nás. Chvalabohu, nie je.

Tibor je scenárista, umelecká duša plná fantázie. Po odchode z domu na horskú chatu sa vybaví ako umelec. Vezme si zápalky a spolieha sa, že všetko bude fungovať ako hodinky a on bude v teplej miestosti ožiarenej sálajúcim plameňom tvoriť tie najlepšie veci. Nájde pokoj, pohodu a užije si pokojné Vianoce. Vôbec nepočíta s tým čo príde. TMA.

Teraz prezradím dôležitú časť deja a preto milovníci napätia, rýchlo fičte preč. Tma bude všade. Tibor stratí zrak. Na vlastnej koži pocíti, čo je bezmoc spôsobená náhlou stratou zmyslu. Jeho fantázia sa rozbehne na plné obrátky a to, čo je inokedy jeho prednosťou, sa stáva jeho prekliatím.

„Odrazu som si uvedomil, že mi je strašná zima, mám úplne vyschnuté hrdlo, som napnutý na pasknutie. V rozkroku ma omínala vlhkosť, určite mi povolil mechúr.
Svetelné body zmizli, pod viečkami sa mi prevaľovala číročíra tma.“

Triezve uvažovanie nad tým, ako vyriešiť situáciu, sa prelína s chaotickými činmi, do ktorých ho ženie vlastná predstavivosť a zvuky okolia. Tak ako každý, zamýšľa sa nad príčinami. V duchu tiež rekapituluje svoj vzťah s Natáliou, ktorý sa zjavne skončil.

Vytúžená samota sa zrazu zdá byť prekliatím a každé ďalšie rozhodnutie má v sebe menej a menej rácia. Už neuvažuje logicky – ovláda ho panika a stres. Vedie jeho kroky a tlačí ho bližšie a bližšie k záhube.

„Nebudem zapierať, lomcovalo mnou zúfalstvo, aj som si poplakal. Kričať som nekričal – jednak sa mi nedalo a zároveň som mal od hrôzy stiahnuté hrdlo, znova som stuhol, akoby čosi vo mne vyplo spínač, lebo nechcelo, aby som priťahoval pozornosť.
Čiu pozornosť? prebehlo mi hlavou.
Kuvika, volajúceho na rozlúčkové stretnutie, alebo ešte kohosi iného?“

Tma sa čítala rýchlo a takmer sama. Základné rámce boli dané už na začiatku a do vyvrcholenia bolo ešte veľmi ďaleko. Dni plynuli spolu s kapitolami a komplikácie si spôsoboval Tibor hlavne sám.
Verím, že sa človek môže dostať do podobnej situácie, ale priznám sa, trošku ma to rušilo. Hľadala som nejaké logické uvažovanie. Možno som oplyvnená civilizáciou a filmami plnými hrdinov, ktorí v žiadnej situácii nestrácajú hlavu.
A tu zrazu – hľa. Obyčajný chlap. Presne taký, akých každý deň spomínajú baby, rozchádzajú sa s nimi, alebo pri nich ešte chvíľu trpia. Tí, čo sa ľutujú, miesto toho aby sa postavili a … neviem čo by mali urobiť, ale asi niečo iné. Túžim po Harvanovi, ktorý vstane a dá všetkým znovu do držky! Rovnako ako Natália.

A tým je asi povedané všetko. Čakám na riadny plnohodnotný román, plný šťavnatých postáv a spletitých životov. Možno dokonca trápne žensky aj po nejakom víťazovi, ktorý nebude ako väčšina tmoliaca sa po uliciach, nadávajúc na všetko a všetkých, ktorí sú vinní za ich osudy.

Recenzovala: Milena Veresová

http://milenaveresova.blog.sme.sk/c/383887/jozef-karika-tma.html