Panstvo Edenbrooke

Knihu som si zobrala s úmyslom prečítať si pár strán, zoznámiť sa s postavami a dejom, ale môj zámer mi akosi nevyšiel. Začítala som sa hneď od začiatku a už som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Našťastie bol víkend a nemala som žiadne povinnosti (a aj keby nejaké boli, išli by stopercentne bokom), a preto som si knihu vychutnala presne tak, ako si zaslúži. Už po pár stránkach som mala pocit, že postavy už dávno poznám. Záležalo mi na ich príbehu a chcela som, aby bol dobrý a podľa mojich predstáv. To sa mi ale nesplnilo, lebo to bolo ešte oveľa, oveľa lepšie ako som dúfala! Naozaj, Edenbrooke je dokonalá romantická kniha, s dokonalými postavami, zaujímavým a hlavne vtipným príbehom.

Marianne a Cecíli zomrela matka a otec od žiaľu odcestoval do zahraničia, a ich dve rozdelil. Cecíliu, ktorá bola krásna a milovala mestský život, poslal do Londýna. Mariannu, ktorá milovala vidiek a pokojnejší život poslal k starej mame do Bathu. Ich cesty sa však majú spojiť na návšteve panstva Edenbrooke. Na jeho majiteľa si brúsi zuby Cecília, ktorej jediným cieľom je dobre sa vydať a mať bohatstvo. Mariana sa len teší na pokoj, ktorý na panstve túži nájsť. Dúfa, že sa tam bude cítiť ako doma, že sa opäť so sestrou zblížia a naučí sa, ako byť „mladou, očarujúcou, elegantnou dámou“- to je totiž podmienka jej starej mamy, na základe ktorej ju na panstvo pustí a vďaka ktorej si zaslúži jej dedičstvo. Všetko sa však začne zamotávať už na ceste na panstvo. Dochádza k množstvu nedorozumení a vtipných momentov. 

Mariannina úprimnosť a prostorekosť spôsobuje toľko trapasov, že nehrozí, aby ste sa nahlas nezasmiali už pri prvých stránkach. Ja som sa pomerne často prichytila pri tom, ako sa stále usmievam, niekedy to boli ozajstné výbuchy smiechu. Naozaj som si veľmi obľúbila hlavnú hrdinku. Asi najmä preto, že som v nej našla aj časť zo seba. Jej tvrdohlavosť, domýšľavosť, ktorá ju viedla len k nedorozumeniam a zamotaným (ale smiešnym) situáciám a v neposlednom rade je to aj jej "šťastie" spôsobiť trapasy v tých najnesprávnejších chvíľach. Samozrejme, ani hlavný hrdina nezaostával v dokonalosti. Bol to stelesnený džentlmen. Tak akurát romantický, drzý, vtipný, doberačný a krásny. Spolu s Mariannou tvorili skvelý pár, ktorý mal od začiatku k sebe blízko. Ani ona mu nezostala v rečových súbojoch nič dlžná, ale vždy to obidvaja mysleli dobrosrdečne a na konci ich to samých dobre pobavilo.

Dej bol dynamický, stále sa niečo dialo, nezdržiavali ho nudné polhodinové opisy „prijímacieho salóna“. Tí, ktorí tento žáner čítate asi viete, že to môže byť veľmi otravné a nudné (pokiaľ to samozrejme nie je irónia na vtedajšie spoločenské správanie – vtedy je to zábavné). Čo na knihe veľmi oceňujem a uvedomila som si to vlastne až na jej konci bolo to, že tam neboli žiadne posteľové scény. V tomto žánri je to trochu neobvyklé a viem, že niektorým čitateľkám to tam doslova chýba. Ale verte mi, tu by to bolo naviac. Edenbrooke je dokonalo romantický aj bez nich. Možno by som povedala, že aj práve vďaka tomu je presne taký. Veď si len spomeňte na pána Darcyho a Elizabeth. Kniha skončila bez toho, že by sa čo i len pobozkali a aj napriek tomu je Pýcha a predsudok jedna z najkrajších a najromantickejších kníh na svete.

Edenbrooke odporúčam všetkými desiatimi. Je jasné, že sa nemusí páčiť každému, ale ja dúfam a verím, že sa bude. Pod dokonale krásnou obálkou sa skrýval bezchybný príbeh. Tu pokojne môžem tvrdiť že platí – súď knihu podľa obalu.

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2016/01/panstvo-edenbrooke-recenzia.html

Román Panstvo Edenbrooke patrí ku knihám, pri ktorých si želáte, aby im strany skôr pribúdali ako ubúdali.

Autorka Julianne  Donaldsonová patrí medzi milovníčky dávnych časov aj starobylých miest, a preto mi bola hneď od začiatku sympatická. Priznám sa však, že ma trošku prekvapila , že knihu rozpráva  sedemnásťročná  mladá slečna, hlavná hrdinka príbehu  Marianne Daventryová. Veľmi rýchlo som však zistila ,že štýl je tak výborný a psychologická kresba dospievajúcej dievčiny veľmi vystihujúco zvládnutá, že som sa už nedokázala od nej odtrhnúť.  Krásny je opis pocitov zamilovanosti Marianne, ktoré nevie definovať, lebo ich nikdy nezažila.

 Hlavná hrdinka žije po smrti svojej mami u babičky v anglickom meste   Bath v roku 1816. Jej život je v provinčnom mestečku pomerne jednotvárny a preto je pre ňu mimoriadne príťažlivá ponuka jej sestry- dvojčaťa Cecílie, aby za ňou pricestovala na sídlo Edenbrooke, jedno z najkrajších a najstarších  aristokratických panstiev v grófstve Kent. Sídlo patrí  starobylej rodine  Wyndhamovcov a Cecília sa rozhodla ,že sa vydá za mladého Wyndhama. Marianne však na ceste prepadne maskovaný lupič a dobrodružstvá sa začínajú...S pomocou  svojej spoločnice sa jej podarí lupiča zahnať . V najbližšom hostinci Kráľovská ruža.kde hľadá  pomoc pre zraneného kočiša  stretne  mladého muža ,ktorý sa k nej nespráva práve najpríjemnejšie ale mladá dáma mu neostane nič dlžná. Nakoniec sa celková situácia upokojí a z nepríjemného mladíka sa vykľuje  veľmi ohľaduplný a starostlivý  gentleman.

 Na druhý deň sa Mariane dopraví na panstvo Edenbrooke, ale o mladom záhadnom cudzincovi, ktorý ráno  zmizol jej v hostinci nikto nechce nič prezradiť. Lady Wyndhamová je príjemná dáma a navyše Marianne zistí ,že bola veľmi dobrou priateľkou jej mamičky. Uplynie niekoľko krásnych dní a Marianne sa stretne nielen so sestrou Cecíliou ale aj  s domácim mladým pánom Philipom, z ktorého sa vykľuje neznámy cudzinec.

A tu sa začínajú zápletky, príjemné tajomné situácie a veľmi krásne opisy mladého sedemnásťročného dievčaťa, ktoré sa prvýkrát zamiluje a jej láska je od začiatku poznačená bolesťou. Veľmi sa mi páčili najmä jej sebakritické opisy jej vzťahu ku krásnej sestre –dvojčaťu Cecílii. “Potrebovala som sa od Cecílie odlíšiť, aby som sa nepovažovala za menejcennú. Nedokázali sme existovať v spoločných priestoroch. Podobne ako dostihové kone, unavovalo ma úporne bojovať o miesto ,aby som napokon vždy dobehla do cieľa druhá. Vyberala som si preto opačný smer, kde sa neprehrávalo.“

Kniha je napísaná veľmi kultivovaným jazykom ,číta sa veľmi ľahko, priam sa kĺžete po stránkach Zanecháva v čitateľovi príjemné pocity tajomnej romantiky. Radi po nej siahnu mladé dievčatá ale aj dámy bez veku milujúce vôňu dávnych čias ,príjemnej romantiky, lásku spojenú s tajomným a krásnym hrdinom a samozrejme šťastný koniec príbehu.

 Bolo to čítanie ako stvorené na voľné sviatočné chvíle. Môžem iba vrelo odporúčať.

Recenzovala: Eva Bujňáková

http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/176-panstvo-edenbrooke-julianne-donaldsonov%C3%A1

Nie som veľký fanúšik klasických diel. Ak sa mám priznať, nečítala som ani jedno dielo z povinnej literatúry (hanba, že?). Aj keď zbožňujem Rómea a Júliu, podobným dielam sa radšej vyhýbam, pretože nedokážu dlho udržať moju pozornosť. Keď som si však prečítala anotácia, niečo ma zaujalo a povedala som si, že to predsa len môžem skúsiť, veď to predsa vyzerá celkom sľubne. A musím uznať, že som sa rozhodla správne. Ani pár nedostatkov mi nepokazilo čítanie. 

"Za posledných štrnásť mesiacov som vynaložila všetko úsilie, aby som si srdce ohradila vysokým múrom a ubránila sa bolesti, ktorú som cítila."

Marianne a Cecília sú dve úplne odlišné sestry, ktoré chcú od života úplne niečo iné. Po smrti ich matky sa rozdelili, no opäť sa stretnú na panstve Edenbrooke. Zatiaľ čo Cecília túži po peniazoch a bohatom mužovi, Marianne stačí pokoj teší sa, že si panstvo užije. Už teraz vám je asi jasné, ktorá z postáv mi bola sympatickejšia. Marianne bola veselé, živé dievča, ktoré sa mnohokrát dostalo do rôznych trapasov, malo problém sa správať ako slušná dáma alebo ako jej sestra Cecília, ktorú som vôbec nemala v láske. Marianne mi úplne pripomínala Sisi, korú som zbožňovala a filmy s ňou videla aspoň miliónkrát, takže toto bol jednoznačne plusový bod. A hlavný hrdina bol typický slušný, no aj trošku drzý, smelý chlap, ktorému chcete streliť facku, no na druhej strane ho aj pobozkať. Obaja k sebe skvelo pasovali, dopĺňali sa, uťahovali si jeden z druhého a romantická línia bola vytvorená skvelo. Autorka sa nedržala len trápneho klišé a tak všetko pôsobilo nenútene. 

"Mama by bola na ňu pyšná. Bola by pyšná na mňa."

To, že sa jedná o klasické dielo som spozorovala napríklad aj podľa toho, že tu neboli žiadne erotické scény. V súčasnosti je to veľký trend a aj keď mám podobné knihy rada, milo ma prekvapilo, že autorka naše postavy hneď nehodila do postele. Čo mi však trošku chýbalo a musím vytknúť je, že sa v podstate nič nedialo. Romantická línia bola skvelá a je jasné, že sa jedná hlavne o romantiku, no chýbalo mi niečo na spestrenie. Čakala som, že po čase autorka s niečím príde, no až do konca som sa nedočkala. Aj keď sa mi toto dielko čítalo naozaj dobre a som spokojná, niečo mi tam trošku chýbalo. 

Knihe by som nakoniec udelila 4 lajky a som rada, že moje obavy boli úplne zbytočné. Myslím si, že táto kniha je určená snáď pre každú romantickú dušu a že sa vám určite bude páčiť :)

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2016/01/panstvo-edenbrooke-julianne-donaldsonova.html?m=1

Julianne Donaldsonová bola pre mňa neznámou autorkou, preto som bol zvedavý, či jej román ponúkne niečo nové. Pretože, povedzme si pravdu, v romanciach je pomaly ťažké prísť s neopozeranou zápletkou. Panstvo Edenbrooke ma vtiahlo už v úvodných kapitolách, a to najmä vďaka hlavnej hrdinke. Marianna je mladá, nevinná, ale s hlavou plnou nápadov a jednou záľubou, ktorá jej dokáže niekedy skomplikovať situáciu - rada sa točí. 

"Bola som vo vytržení. Zavrela som oči, zaklonila som hlavu a s rozpaženými rukami som sa zatočila. Každučkým zmyslom som chcela do seba všetko nasať! Bolo to úchvatné, bolo to božské, bolo to... mazľavé! Pošmykla sa mi čižma. Rozdrapila som oči. Strácala som pevnú pôdu pod nohami. Zvreskla som a ocitla som sa priamo na zemi. Zotrvačnosťou som sa kotúľala z násypu rovno do rieky."

Marianna žije po matkinej smrti a otcovom odchode do Francúzska u starej mamy v Bathe. Je pravým opakom svojej sestry-dvojčaťa. Kým Cecília je oslnivá kráska, žijúca v plesových sálach Londýna, Marianna bola vždy tou v pozadí, uprednostňujúcou pokojný život na vidieku. Keď dostane od sestry list, v ktorom jej oznamuje, že obe sú pozvané na návštevu panstva Edenbrooke, ani netuší, ako sa zamotá jej osud. Cecília má v úmysle vydať sa za jedného zo synov zosnulého pána panstva, čo Marianna plne podporuje. No už počas cesty nastanú komplikácie, keď jej koč prepadne neznámy lupič a ukradne jej matkin medailón. Pomoc nájde u príťažlivého cudzinca, ktorý nielenže vybaví všetko potrebné, ale zároveň jej poriadne prenikne pod kožu.  Najprv ju vytočí svojím správaním, ale potom ju rozosmeje a strávi s ním príjemný večer. Aké je jej prekvapenie, keď sa z neho nakoniec vykľuje Philip, jeden z obyvateľov Edenbrooku. Rýchlo sa z nich stanú dobrí priatelia, no Marianna si uvedomuje, že kým sa nestane dobre vychovanou dámou, jej stará mama jej nikdy neprenechá dedičstvo. A tiež si musí dávať pozor na Philipa, ktorý má povesť zvodcu. Ďalšie nečakané situácie nastanú, keď na panstvo pricestuje Cecília a keď sa postupne začnú odhaľovať nebezpečné súvislosti...

"Prišla som k nemu. Usadil ma k stolu. Potom si prisunul stoličku tesne vedľa mňa. Obzrela som sa k dverám salóna. Boli zatvorené. Philip si dal vždy záležať, aby dvere zostali otvorené, keď sme boli sami, no tentoraz tomu vôbec nevenoval pozornosť. Srdce mi búšilo a nervozita ma zdrapla za golier. Sedel pri mne tak blízko, že som jasne rozoznávala všetky jeho vône: mydlo, čerstvo vypraté oblečenie a akúsi zvláštnu zemitú vôňu... Vôňu trávy po daždi. Voňal ako slnečný svit a belasá obloha."

Túto knihu hodnotím kladne. Podľa obálky som sa bál, že pôjde o niečo nezáživné, ale opak bol pravdou. Panstvo Edenbrooke predstavuje príjemné, uvoľnené čítanie, a navyše oplýva humorom, čo sa nevidí často. Marianna je skvelá hrdinka a (na historické romance pomerne netypicky) aj pútavá rozprávačka. Sem-tam síce priveľmi analyzuje svoje city k Philipovi, ale inak jej nie je čo vytknúť. Philipa si takisto obľúbite. Samozrejme, že oplýva neuveriteľnou krásou, ale ani jeho charakter nezaostáva a Mariannu výborne dopĺňa. Priam vnímate ich spojenie, ich priateľstvo je základným prvkom knihy a Julianne Donaldsonová ho vykreslila naozaj skvelo. Ja len dúfam, že Ikar neskĺzne k nepeknému zvyku vydať skusmo jednu knihu a ďalej nič, pretože táto autorka ma zaujala a určite by som siahol aj po jej ďalšom titule. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-donaldsonova-panstvo-edenbrooke/

Rada pozorujem, či sa autorke podarilo docieliť atmosféru doby a preniesť čitateľa do čias Jany Eyrovej a podobne. Nevedela som čo presne od tejto novinky čakať, no tušila som, že toto bude skôr niečo na štýl Jane Austenovej ako sestier Brontëových. Čo mi pripomína, že pri tvorbe Jane Austen ešte mám čo doháňať... no späť k téme. Aj keď ako som už spomínala, že som nešla na istotu, tak som našťastie nepociťovala strach, že to dopadne zle a nebude sa mi to páčiť. Šla som do toho s chladnou hlavou a to bolo rozhodne dobré riešenie, pretože som si od toho automaticky nerobila vysoké očakávania.

Ako som knižku otvorila a začala ju čítať, tak som ostala veľmi príjemne prekvapená. Čítala sa veľmi dobre, pretože dej plynul ľahučko a bavil ma. Začalo sa to jednoducho a následne sa dej stupňoval a to už o malú chvíľočku. Autorka sa snažila neurobiť z knihy iba nejaký plytký klasický román. Posnažila sa odtrhnúť sa od nekonečných opisov a omáčiek a pridávala tam aj správnu dávku akcie čo ma k celku potešilo, pretože to príbeh dobre oživilo. Bolo to v miere, takže to nebolo prehnané, iba si to splnilo svoj účel. Autorka mala dobrý štýl písania a bolo vidieť, že príbeh má premyslený. Čo som si zistila, tak na konte má tri napísane knižky. U nás vyšiel iba Edenbrooke a pokiaľ viem, tak zatiaľ vydavateľstvo neplánuje vydávať ďalšie. Avšak keby sa situáciu zmenila, myslím, že by som siahla aj po ďalších románoch autorky.

Čo sa mi na príbehu páčilo je aj to, že Julianne Donaldson vytvorila celú škálu zaujímavých postáv. Každá postava mala svojský charakter ktorým sa vyznačovala a to mám vskutku rada. Dokázala v čitateľovi vytvoriť či už hnev, nenávisť, alebo sympatiu k svojim postavám. Aj keď som vravela, že opismi sa v tomto príbehu šetrilo nie je to úplne tak. Nájdu sa tam a sú naozaj výborné. Prostredie vidieku znie skvele!

Hlavná hrdinka Marianna Daventryová bola fajn. Ono ja mám tak nejak silné nervy na hrdinky a tak sa stáva, že zatiaľ čo poniektorí majú chuť hrdinke otrieskať niečo o hlavu, tak ja to predýcham a idem ďalej (samozrejme však niektoré dokážu vytočiť aj mňa). Pri Marianne mám pocit, že zopár ľuďom vadiť bude,  ale nemyslím si, že to bude vysoké percento čitateľov. Marianna bola zábavná, uvoľnená, prirodzená a veľmi nesebecká čím nadobúdala priam znaky naivity. Nevadilo mi jej správanie a jej zmýšľanie, ale vadilo mi aká je nevšímavá v niektorých situáciách a ako sa snaží neustále ustupovať svojej sestre. To s jej sestrou ma neskutočne vytáčalo. Jasné sebeckosť je hnusná vlastnosť a treba myslieť na druhých, ale toto bol extrém. Inak som s ňou nemala žiaden problém a k celku som si ju obľúbila.

Viac ako Mariannu som si však obľúbila Philipa. Bol skvelým mužským bohužiaľ knižným hrdinom. Páčilo sa mi ako má zmysel pre humor, ako dokáže provokovať a podpichovať. Philip mal bezpodmienečne obrovský šarm. Aj keď bol na povrch zábavný, tak v sebe ukrýval nespočetne veľa emócií a citov, ktoré v správnych situáciách vedel dať krásne najavo. Pri ňom môžem bez výčitiek svedomia povedať, že som si ho obľúbila, ak nie rovno zamilovala. Jedinú z postáv, ktorú chcem ešte spomenúť je sestra Marianny - Cecília. Tá mi vadila a veľmi. Liezla mi vyslovene na nervy. Zlepšilo sa to až pri konci, kedy sa konečne začala správať normálne, no dovtedy ma privádzala do zúfalstva.

Takže, keď to mám zhrnúť, tak sa mi kniha páčila a som rada, že som sa do nej pustila. Niekedy sa k nej určite rada vrátim a prečítam si ju znova, pretože jej čítanie si užijete. Je to skvelá oddychovka pri ktorej môžete stráviť krásne popoludnie, alebo večer, alebo čo len chcete pri teplej šálke čaju, zabalený v deke a ponorený do príbehu. Či vám knihu odporúčam? Samozrejme! Ak ste milovníci klasiky, tak určite neváhajte a choďte do toho. Prečítaním nič nestratíte. Rozhodla som sa, že tejto knihe dám v hodnotení plný počet. Váhala som či nestiahnem jednu sovičku, ale napokon nie, pretože bolo to dobré a názor si utvrdím oveľa lepšie, keď si to niekedy prečítam znova. Dovtedy má u mňa kniha hodnotenie na výbornú :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/01/panstvo-edenbrooke-julliane-donaldson.html