Ty, ja a tí druhí

Ono už na začiatku knihy sa dozvedáme, že idiot manžel - nazvime ho slušne Adam - dvakrát podviedol svoju manželku, s ktorou bol 20 rokov. Proste úplný debil, ktorý má byť akože jedna z dvoch (troch) hlavných postáv. Táto kniha zaváňala katastrofou, ale zároveň som sa nemohla zbaviť pocitu, že to môže byť tak trochu ako knihy od mojej obľúbenej autorky Liane Moriartyovej. Ak sa podarí...

Nuž...podľa mňa sa fakt podarilo, aj keď nakoniec sa to až tak na Moriartyovú nepodobalo. Snáď iba skvelou atmosférou a nutkaním čítať stále ďalej a ďalej. 

Hovorí sa, že všetky rodiny majú svoje tajomstvá. Dobre ukryté tajomstvá. 

Čo sa však stane, keď sa tieto tajnosti jedného dňa nezadržateľne vynoria na denné svetlo? Tak to bolo aj v prípade Adama a Beth, manželov štyridsiatnikov s devätnásťročnou dcérou Meg, ktorí si nažívajú vcelku spokojne až šťastne. Odhalenie prvého tajomstva však znamená začiatok dlhého sledu udalostí s neodvratnými dôsledkami. Občas sa potrápime predstavami, čo najhoršie sa môže stať našej rodine. Netušíme však, že niektoré tajomstvá nám môžu od základov zmeniť život. Ako si vôbec naplánovať budúcnosť, keď celú minulosť máme prevrátenú naruby?

Kniha Ty, ja a tí druhí tak trochu netradične začína srdcebôľom a ja mám pocit, že práve začiatok sa mi čítal najťažšie. Musela som sa trochu premáhať, aby som sa dostala cez moju nechuť čítať takúto anti-romantickú vec, ale nakoniec som sa vôbec nemusela báť, lebo ono to vlastne vôbec nie je anti-romantické. Narozdiel od kníh od Liane Moriartyovej, ktoré sa sústredia na niekoľko navzájom popreplietaných príbehov a vzťahov, Kearneyová sa zamerala na jeden vzťah a na tri pohľady naň - manželkin, manželov a v neposlednej rade pohľad ich dospelej, 19-ročnej dcéry Meg. 

Najlepšie na celej knihe je, že vás vlastne absolútne nenúti cítiť k Adamovi žiadne sympatie. Práve naopak, príbeh ho (aspoň spočiatku) vôbec nevykresľuje v pozitívnom svetle a jeho mizéria po tom, čo ho Beth opustí a všetci naokolo sa mu otočia chrbtom, je veľmi príjemným zadosťučinením pre každého čitateľa. Avšak nič na tejto knihe nie je ani zďaleka jednoduché a dej sa už čoskoro začína zamotávať. Na povrch vyplávajú tajomstvá, ktoré úplne zmenia dynamiku celého príbehu a človek si naozaj užíva stranu za stranou, totálne neochotný pustiť knihu čoilen na okamih z rúk. 

Chvalabohu nemôžem povedať, že by som sa vedela so situáciou, v ktorej sa Beth ocitla, stotožniť. Adamove a jej problémy ku mne na tej vyššej, osobnej úrovni nijako neprehovorili, ale ani napriek tomu mi to v nijakej kapacite nepokazilo dojem z čítania. Toto je proste jedna z tých kníh, ktoré dokážu zaujať aj bez toho, aby patrili do "vášho" žánru. Nemusí vás osloviť anotácia, nemusia vás osloviť ani iné recenzie, ale priamo v príbehu si už podľa mňa dokáže každý nájsť to svoje. Pre mňa to bola určite atmosféra a fakt, že príbeh vlastne nie je pochmúrny a depresívny, ako som očakávala a že je plný vzťahovej drámy (fajné, fajné :D) a v konečnom dôsledku aj nádeje. 

Ak sa neviete rozhodnúť, či si máte knihu Ty, ja a tí druhí prečítať, ale úpenlivo nad tým rozmýšľate (a to je vlastne aj dôvod, prečo ste sa dostali na túto stránku), tak myslím, že máte svoju odpoveď - prečítajte a uvidíte :) Myslím si, že kniha nie je len pre toho, kto si dokáže hneď teraz na mieste a aj po dočítaní tejto recenzie povedať, že to nie je nič preňho.

Recenzovala: Judita Páleniková
http://loveinbooks.blogspot.sk/2015/11/recenzia-fionnuala-kearneyova-ty-ja-ti.html

Ty, ja a tí druhí je debutová kniha z pera írskej autorky Fionnualy Kearneyrovej. Poznáte ten pocit, keď do čítania idete s obrovskými očakávaniami, pretože vás anotácia a obálka zaujali natoľko, že si poviete: „Toto určite bude skvelé“? Práve takto som sa cítila, keď som sa o tejto knihe dozvedela. Moje nadšenie bolo neopísateľné a ja som sa na ňu tešila ako dieťa na novú hračku. Avšak prerátala som sa a to, čo som dostala, sa ani trošku nepriblížilo predstavám, ktoré som mala. Príbeh je popretkávaný toľkými klišé, že by som ich nezrátala ani na prstoch oboch rúk. Nápad bol super, ale prevedenie zaostávalo. Preto som sa rozhodla dať knihe 3 hviezdičky.

Moja mama je ako Terminátor – vždy sa vráti.

1* – občasné prekvapenia

Aj keď by som povedala, že príbeh sa niesol v jednej rovine a nič ma poriadne neprekvapilo, boli okamihy, pri ktorých som sa pozastavila a hovorila som si, že konečne prichádza osvieženie, ktoré dej tak nevyhnutne potrebuje. Vtedy som mala chuť skákať od radosti, pretože autorka konečne nabúrala stereotyp a vložila tam zvrat, ktorý ma fakt zaujal a nútil ma čítať ďalej, aby som sa dozvedela, ako sa to skončí. Toto bol jeden z mála plusov tohto príbehu. Bohužiaľ, tak veľa ich nebolo, ale som rada aj za tých pár.

2* – autorkin štýl a plynulosť príbehu

Absolútne najviac ma uchvátil autorkin štýl. V tej spleti klišé okamihov to bola práve plynulosť deja, ktorá ma nútila čítať ďalej a nedovolila mi odložiť čítačku. Keď som to už chcela zabaliť, lebo sa tam nič nedialo a stagnovalo to, práve toto ma držalo pri čítaní. Vďaka tomuto aspektu som knihu dočítala dokonca, pretože inak by to vyzeralo veľmi zle. Úvod začal pozvoľna. Ty, ja a tí druhí nie je typ príbehu, ktorý vás hneď nevtiahne, ale musíte si naň pomaly zvyknúť. Práve preto som mala pocit, že úvod bol veľmi vláčny a v podstate sa tam nič zaujímavé nedozviete. Autorka priblíži, aké tajomstvá postavy skrývajú a ako sa s nimi snažia vysporiadať. A práve tu prichádza na rad tá hŕba klišé, ktoré som už v úvode recenzie spomínala.

Toto bol môj domov. Toto je domov, ktorý sme spolu vytvorili a býval v ňom. Stále existuje, iba ja už sem nepatrím. Sadnem si, zmorený pocitom viny.

Máme tu neverného manžela, ktorý aj napriek tomu, že vie, že to, čo robí, nie je správne, uprednostní chvíľkové rozptýlenie pred rodinou. A tak sa začína súbor udalostí, ktoré nikto nepredpokladal. Teda ja tak trochu áno, pretože autorka to tak jemne naznačuje medzi riadkami. A práve preto ma tam takmer nič neprekvapilo, hádam až na záver, kedy som si hovorila: „Prečo sa to muselo stať?“

Čo príbehu najviac chýbalo, bola hĺbka postáv. Prišli mi nevýrazné a mne bolo absolútne jedno, čo sa s nimi bude diať. Čo je veľké mínus ak berieme do úvahy, že postava má mať svoj charakter. V tomto momente, bohužiaľ, neviem prísť na meno ani jednej a to nie je preto, že by som knihu čítala dávno, ale jednoducho je to pre mňa nepodstatná informácia, ktorú som automaticky vypustila z hlavy. Navyše sa správali veľmi predvídateľne, čo tiež ubralo na zážitku z čítania.

Predieram sa pomedzi ľudí ku Karen a cestou urobím tri rozhodnutia. Po prvé, pokúsim sa obľúbiť si priateľa svojej dcéry, ku ktorému som si bezdôvodne vytvorila okamžitú averziu. Po druhé, kvôli Karen tu zostanem tak dlho, ako bude treba, ale vrátim sa domov. Obzriem sa k dverám spálne, z ktorých práve vyšiel Adam. Vyzerá unavený a zničený. Karen mi ovinie ruku okolo pliec, začneme tancovať a ja si v duchu opakujem svoje tretie rozhodnutie: Raz, hoci tak skoro to nebude, sa možno pokúsim obnoviť priateľstvo so svojím manželom.

Ty, ja a tí druhí je celkom príjemný a nenáročný príbeh na zabitie voľného času. Nie je ničím výnimočný, pretože o tejto téme sa napísalo už neúrekom kníh. No ak máte času nazvyš a chcete si prečítať niečo, pri čom si nebudete musieť namáhať mozgové bunky a zhltnete to za pár hodín, tak pokojne siahnite po tejto knihe.

Recenzovala: Zuzana Fabiánová

http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2015/11/30/fionnuela-kearneyova-ty-ja-a-ti-druhi/

Čo sa stane s dlhoročným manželstvom, keď všetky tajomstvá a hriechy vyplávajú na povrch? Adamove klamstvá spľasli ako mydlová bublina. Počas manželstva Beth podvádzal. Je notorický klamár a nenapraviteľný sukničkár, ktorý myslí iba na seba a svoje záujmy. Vôbec mu nenapadlo, že takýmto počínaním ovplyvní život aj svojej dcére, ktorá sa mu po odhalení pravdy vzdialila. Nenadarmo sa hovorí, že najviac dokážu zraniť tí, ktorých veľmi milujeme...

Adam je ako malé dieťa. Nechápe, ako príšerne ublížil svojej rodine. Je detinský a priam nechutne sa ľutuje. Aj Beth má svoje chyby, no ako väčšina žien v tejto situácií, aj ona sa snaží posunúť ďalej. Lenže to by jej na krk nemohol dýchať jej neverný manžel, ktorý chce všetko napraviť.

Hneď, ako som príbeh začala čítať, ma chytila nenávisť voči hlavnému hrdinovi, no tak silná, že ak by sa mi cez moje čítanie zhmotnil, asi by som ho poriadne prefackala a nakopala do zadku. Takéto emócie, ktoré autorka vytvorila, sa v knihách nevidia často. Kým som neskončila s týmto príbehom, mala som permanentne zlú náladu. Chvalabohu, že sa dielo dalo „prelúskať“ rýchlo, takže môj hnev ma úplne nepohltil. Skončila som s knihou, skončila sa tiež moja zlá nálada. Už párkrát sa mi stalo, že emócie, ktoré sa nachádzali na papieri, ovplyvnili na krátku chvíľu moju náladu. Vlastne, toto sa od spisovateľov očakáva – nenásilne ovplyvňovať duševný stav toho, kto príbeh číta. Tejto autorke sa to podarilo brilantne. Ty, ja a tí druhí vás na chvíľku prinúti nenávidieť všetkých mužov na svete.

Adam je typ muža, ktorého by ste nechceli stretnúť ani vo svojich nočných morách. Je to hnusný sebecký idiot, ktorý vidí len seba, seba a znovu iba seba. Na svoje prešľapy hľadá všemožné výhovorky, ktoré si dokáže vymyslieť ten najväčší pokrytec, akým on zaručene je, ale on to, samozrejme, nevidí a chce ovplyvňovať naďalej život svojej manželky. Beth by na neho najradšej zabudla, no Adam je ako jej tieň. Nedokázal sa od nej odpútať, aj keď spával s inou a vtedy vo mne bublala zlosť. Pevne som verila, že mu na tie jeho rečičky nakoniec nenaletí.

Dielo je rozdelené na jej a jeho pohľad. Ak by sa dalo, jeho pohľad by som surovo preskakovala, no uvedomovala som si, že až tak zaujatá predsa byť nemôžem. Snažila som sa prísť na to, čo dobré by som vám o Adamovi mohla povedať, no nič som nenachádzala. Jeho vinou trpeli nevinní ľudia, ktorí nemohli zato, že on bol nepoučiteľný sukničkár. Tešila som sa, že sa mu rúca život a psychicky je na dne, ale zlé veci sa stávali, bohužiaľ, aj dobrým osobám, ktoré s ním prišli do kontaktu. Bola som z toho naozaj znechutená. Koľko škody dokáže napáchať jedna osoba...

Postupne mi nedávalo zmysel ani to, čo robila Beth, no pre ňu som mala aspoň štipku porozumenia. Život s klamárom ju poznačil a už nedokázala rozlíšiť, čo je pravda. Zrútil sa jej celý svet. Musela si pomalými krôčikmi znovu zorganizovať to, čo jej drahý manžel tak trestuhodne zničil. Nenávidela som ho. Už som to spomenula? Spisovateľka zahrala na správnu strunu a primäla čitateľa, aby sa mu zhnusil hlavný hrdina. Pred týmto krokom dávam klobúk dolu. Adamov charakter dokázala vykresliť tak úžasne, že žena (ale aj muž) ho musel bezhranične neznášať.

Ty, ja a tí druhí je román ako každý iný. Črtá sa tam taký istý scenár ako vždy; neverný manžel, zlomená manželka, trochu napätia, tragédie a samozrejme lásky – láska mi v tomto prípade neprekážala, ba vítala som ju tam. No v niečom je táto kniha iná. Srší neskutočne silnými emóciami, ktoré nenechajú nikoho chladnými. Z tohto príbehu vám bude zle na duši, ale aj tak ho budete čítať so zatajeným dychom.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/12/fionnuala-kearneyova-ty-ja-ti-druhi.html