Labyrint: Útek

Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

Na Labyrint som sa neskutočne tešila. Tentoraz som ako prvé videla filmové spracovanie ešte pred knihou a z toho som bola maximálne nadšená. Nie vždy sa filmové spracovanie nejakej súčasnej knihy vydarí a preto som bola v tomto prípade veľmi milo prekvapená. Herci boli fantastický a celé to bolo perfektné. Keď tak uvažujem mala by som si to pozrieť znova. Ale musím uznať, že tak trocha som rada, že najprv som videla film a až potom som čítala knihu. Nemala som to s čím porovnávať a tak mi tam nič neprekážalo. Lenže teraz po prečítaní knihy som si uvedomila, že veľa vecí tam chýba, alebo je zmenených a viem, že keby som si teraz mala pozrieť film bez toho aby som ho videla predtým, tak by mi tam niektoré veci naozaj prekážali. Aspoň že to tak nie je a kedže som si ho už obľúbila, dokážem tieto nedostatky prehliadnuť. Inak herci ktorých vybrali sa úplne dokonale hodia na postavy z knihy. Všetkých som si tak po celý čas predstavovala.

Chcel byť bežec. Stane sa jedným z nich. V hĺbke duše vedel, že musí ísť do Labyrintu. Napriek všetkému, čo videl na vlastné oči, túžba bola naliehavá ako hlad či smäd.

Z knihy som nadšená. Spočiatku som z toho bola taká rozpačitá. Na začiatku sa mi to až tak nepozdávalo a Thomas mi vadil, pretože sa správal divne. Bála som sa, že sa mi to nezapáči ani po čase, no našťastie sa tieto obavy nenaplnili. Tento pocit opadol už po pár stránkach a mňa to bavilo čoraz viac. Vo väčšine času som ani nedýchala a iba čítala akoby mi šlo o život. V podstate som vedela čo sa tam stane, no to šlo bokom a ja som aj tak dychtivo čítala ďalej s nedočkavosťou a očakávaním čo ma tam ešte čaká. Keď som sa do toho jednu noc tak veľmi zažrala a naozaj som už potrebovala ísť spať, nevedela som sa donútiť ísť. Stále som si hovorila, tak ešte jedna kapitola, ešte jedna... Kapitoly sú pomerne krátke a furt sa tam niečo deje, takže je takmer nemožné prestať.

Štýl autora mi neskutočne sadol. Píše pútavo a čitateľne. Vie si s čitateľmi urobiť čo chce a všetky svoje myšlienky a nápady vie dokonale preniesť na papier. Ja som mu všetko uverila. Nemohla som si pomôcť, no všetko som strašne prežívala aj s tými hrdinami. Keď sa tam niečo dialo, alebo si nevedeli dať s niečim rady mala som pocit, že sa to týka aj mňa. Keď bojovali, alebo im niečo nevyšlo... úplne som si to prežila s nimi. Strašne ma to vtiahlo do toho príbehu a ja som bola do toho doslova zažratá.

Ako môže byť niekto v takomto živote šťastný? A ako môže byť niekto taký krutý, že nám to urobil? Až teraz naplno pochopil, prečo Flekári vynakladajú toľko síl, aby našli cestu z Labyrintu. Nešlo iba o únik. Prvý raz cítil hlad po pomste. Chcel sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ho sem poslali.

Postavy boli úžasne vykreslené. Každá mala svoj charakter a svojské črty. Mne okrem hlavných postáv najviac prirástol k srdcu Newt a Chuck. Newt je strašne moc fajn. On kľudne môže mať pod palcom skupinu chalanov a šéfovať tam tomu, no aj tak ostane sám sebou. Vie byť vážny, vie byť aj vtipný. Je skrátka skvelý. A Chuck... to je zlatíčko. Je vtipný, ale hlavne je to skvelý priateľ. Hlavný hrdina Thomas je takisto skvelý. Naozaj som si ho obľúbila. Je odvážny a silný. Aj keď má strach, ide bezhlavo urobiť to čo musí pre dobro ostatných. Na začiatku sa možno správal zvláštne a furt menil nálady, no treba to brať tak, že bol zmetený. Kto mi k srdcu až tak neprirástol je Gally (čo sa dalo čakať) a v podstate až tak ani Alby. No je tu ešte jeden človek čo mi prekážal a zrejme by mi prekážať nemal... Uznávam, že je to možno trošička ovplyvnené aj filmom a tak som si na tú postavu zasadla, no ja fakt vážne moc nemusím Theresu. Vo filme mi bola totálne nesympatická, ale ešte nesympatickejší mi bol jej herecký výkon. Ak si myslí, že polovicu filmu je stáť s otvorenými ústami a tváriť sa nechápavo herecký výkon, tak to fakt tlieskam. Ani v knihe som si ju veľmi neobľúbila.

Chuck pokrčil plecami. "Neviem. Kabína doteraz chodila dosť pravidelne. Každý mesiac v ten istý deň jeden človek. Možnože si tí, čo ju riadia, uvedomili, že si veľký omyl, a posielajú niekoho, aby ťa nahradil," zachichotal sa a strčil mu lakťom do rebier. Thomas mal chlapca za ten piskľavý zvuk z nevysvetliteľného dôvodu ešte radšej.

Veľmi sa mi zapáčila celá táto myšlienka a nápad a už sa neviem dočkať na ďalší diel. Skončilo to otvorene, no a hrdinov čaká ešte riadna skúška nervov (keby len ich... my čitatelia budeme mať infarkty). Je skvelé, že Ikar sa s vydaním druhého dielu poponáhľal a tak sa ho dočkáme v rovnaký mesiac ako premiéry filmu. Som zvedavá čo všetko sa tam ešte udeje a som naozaj veľmi rada, že som si túto knihu mohla prečítať. Je originálna, je iná... A od autora oceňujem aj to, že nielen že vymyslel úplne nový úžasný príbeh, ale ešte aj vymyslel chlapcom vlastný slang, ktorý príbeh obohatil a oživil. Odporúčam každému jednému! Táto séria proste stojí za to.

Recenzovala: Kristína Drážovská

http://krystyblog.blogspot.sk/2015/08/labyrint-utek-james-dashner.html

Táto veľmi známa séria pod názvom The Maze Runner konečne prišla aj na Slovensko. Naši českí súrodenci si túto sériu mohli prečítať od začiatku po koniec, pričom u nás vyšla ešte len prvá časť. Oplatilo sa mi však čakať?
Odpoveď je jasná - oplatilo. Táto séria oslavuje vo svete veľmi veľký úspech a ja sa jej ani nedivím. Kniha má skvelý, napínavý  príbeh a ja už sa neviem dočkať pokračovania. Moje očakávania boli veľmi vysoké, kniha bola veľmi pozitívne hodnotená a ja musím uznať, že autorovi sa to podarilo. 

Vydesený Thomas sa neubránil zvedavosti a zahľadel sa doň. Hrobka bola menšia ako iné, odpočívala v nej iba vrchná časť mŕtvoly. Spomenul si na Chuckov príbeh o chlapcovi, ktorý chcel zlaniť do tmavej šachty výťahu. ale niečo ho preťalo na dve časti. 

Postavy sa autorovi naozaj vydarili. Boli tam milý ale aj zákerní chlapci, ktorí sa museli vysporiadať s tým, že pravdepodobne z Labyrintu nevedie cesta von. Každý mesiac na Flek privezie kabína nového člena, ktorý môže pomáhať v rôznych remeslách - bigoš, tehliar, vreciar, pluhár a napokon možno aj bežec. Každý jeden z nich mal nejaký ten talent, ktorý musel na Fleku uplatniť. A čo Thomas? Ten, so svojou inteligenciou a zvedavosťou, ako podotkol Alby, by mal pracovať niekde, kde by mohol rozvíjať svoj talent. Bol veľmi láskavý a dobrotivý. Hneď v prvý deň si našiel kamaráta Chucka, ktorého si naozaj obľúbil. Pôsobil na mňa mimoriadne milo. Avšak osoba, ktorú som si obľúbila najviac zo všetkých, je Minho. Neskutočne mi sadol jeho charakter. Zábavný a obetavý, nebojácny avšak nie odvážny až do extrému. Musím povedať, že keby autor spravil z Minha hlavnú postavu, kniha by sa mi čítala lepšie.
Newt je tretia osoba, ktorú som si ohromne zamilovala. Je to až zvláštne, ale Minha, Newta a Thomasa mám naozaj rada. Sadli mne a sadli aj sebe. V knihe z nich bolo skvelé trio. Dopĺňali sa, pretože boli úplne odlišný a tak sa k sebe skvele hodili.
A hádajte, ktorých dvoch ľudí si ma totálne znepriatelili. Alby a Gally. Úplne ma iritovali tie ich povrchné poznámky a hlavne to, ako chceli Thomasovi zakaždým ublížiť. Zakaždým, keď sa ich meno objavilo v knihe, kypeli vo mne nervy a ja som proste myslela, že im tresknem tou knihou po hlave. Zaslúžili by si to.
Postavy teda hodnotím pozitívne, avšak, jedna vec, čo mi tam vadila.. strašne mi liezlo na nervy, keď vždy každý chcel niečo zatajiť pred Thomasom. Nepovedia mu toto a tamto a oznámia mu, že to je nepotrebná informácia. Ak by som ja zavítala na Flek, po čom teda absolútne netúžim, dožadovala by som sa taktiež odpovedí a neustále by som sa na niečo pýtala.

Na druhý deň ráno nám niekto jemne zatriasol.
"Thomas, zobuď sa." Chuck mal očividne výnimočnú schopnosť kdekoľvek ho nájsť.

Keď som si všimla ten preklad, bolo mi do plaču. Čo to do pekla je, ten šrac, čľup, bigoš, flek, plačlivec? Pripadá mi to naozaj hrozne preložené. Podľa mňa nemuseli zase všetko doslova prekladať. Až na tento preklad mi nevadilo skoro nič. 

Obálka je naozaj nádherná. Samozrejme, je to filmová obálka a ja takéto obálky naozaj zbožňujem. Už sa teším, keď o pár týždňov vyjde pokračovanie tejto série. Potom ešte dlho čakať na tretiu časť.. ktorá u nás vyjde v marci. Trošku ľutujem, že som si nekúpila české vydanie, na tie filmové obálky sa mi však naozaj oplatilo čakať. 

Príbeh je viacmenej nadpriemerný. Nie je ani najlepší a ani dobrý. Autor ma však dokázal udržať pri knihe a ja sa teším na pokračovanie už len kvôli tomu, aby som zistila, ako to celé skončí. Tých prvých 150 strán sa skoro nič nedialo, väčšinou to boli len také informatívne veci, trochu napätia tam a tam, ale až potom sa to začalo rozbiehať. Začali sa diať veci, na ktoré som čakala. Videla som film asi mesiac po premiére a myslela som, že to bude niečo ako ten film. Ale uznávam, že tá kniha je lepšia. Film sa len radí k ďalším svojím bratom ako Eragon, Percy Jackson a ďalšie.. Aj keď sám o sebe nebol zlý. Keď ho však robili podľa knižnej predlohy, bol zlý. Nepáčilo sa mi, ako všetko zmenili. 

A koniec knihy? Skvele zakončený. Autor ho nechal otvorený a to preto, aby sme sa začali pekne tešiť na pokračovanie. Aby vás to pohltilo. Pretože pre mňa je prvá časť len úvodom do skvelej trilógie. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková

http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/08/priprav-sa-bez-labyrint-utek-james.html

James Dashner napísal svoj Labyrint tak, že sa pred čitateľom odvíja pútavý príbeh, tajomstvá a odhalenia. Žáner fantastiky poskytuje široké pole pôsobnosti autora a jeho postáv. Ich konanie nie je prakticky ničím podmienené, a všetky zdanlivo nepochopiteľné záhady sa nakoniec predsa len vysvetlia, lebo čitateľ nesmie ostať v nevedomosti. Teda aspoň v pochybnostiach o príbehu s nejakou fantastickou logikou...

Som skôr priaznivec sci-fi, ale aj fantastika ma začala chytať svojou pútavosťou a možno aj preto, že za fantáziou autora sú často skryté aj reálne problémy sveta, dotiahnuté do krajných a často aj nepravdepodobných polôh. Vo svojej podstate očakávame radšej niečo dobré v budúcnosti, a nie zlyhanie ľudskej spoločnosti, či koniec vesmírnych etáp, konce svetov, ale aj tak nás priťahujú fantastické katastrofy, ktoré sa nestali.

Z hľadiska štýlu nemá Labyrinth žiadne komplikované členenie, kapitoly nasledujú za sebou tak ako plynie čas. Postupne sa zvyšuje napätie. Svoj nový život v labyrinte začína Thomas v tmavom výťahu, so stratou pamäte. Až postupne, po prežitých traumách sa mu objavujú útržky minulosti. Ostatní chlapci žijú pred príchodom Thomasa v labyrinte už dva roky. Samí chlapci...

Ústrednou métou tohto zvláštneho spoločenstva od počiatku je útek z nedobrovoľného labyrintu. Zvláštnou zhodou okolnosti si myslia, že k tomu im najviac pomôže najnovší prírastok do spoločenstva,  Thomas. Aký by to však bol príbeh bez dievčaťa? Dievča príde do labyrintu tým istým výťahom ako Thomas a je to zároveň posledný člen spoločenstva. Od tej stránky v knihe, na ktorej príde dievča, sa všetko začína meniť.

Labyrint "Útek" je už sfilmovaný. Premiéra filmu by mala prísť do kín čoskoro, ale ostáva ešte dosť času na prečítanie knihy, aby sme mohli porovnávať svoju fantáziu s fantáziou celého štábu moderných filmárov, ktorí sa vrhli na tento príbeh písaný pre nich. Nechýbajú v ňom príšery riadené počítačom x-tej generácie, ani špehovacie "jašteričky" a záhadní tvorcovia. Klasický labyrint treba rozlúštiť, aby sa dalo z neho utiecť. Rozuzlenie je prekvapivé a návrat z fantázie do reality nás postaví na pevnú zem.

Tentokrát som si z knihy nevypísal žiadne životné múdrosti, lebo o tie tu nejde. Ide o pokus podobný prípravám posádky pre let na Mars - život v uzatvorenom spoločenstve, ktoré si musí stanoviť svoje vlastné pravidlá prežitia. Kto pravidlá poruší, je potrestaný, alebo zahynie.

Recenzoval: Jozef Javurek

http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/386271/utek-z-labyrintu.html

Ani jeden z nich nevie, ako sa tam dostal a nič okrem mena si nepamätá. Jediné, čo vedia, že každé ráno sa otvorí brána do Labyrintu, večer sa zavrie a raz mesačne príde nový člen ich skupiny. Spoločnými silami sa chcú dostať domov, no jediná cesta vedie cez Labyrint. A tak každý deň vysielajú bežcov na prieskum toho tajomného miesta, kde ich ohrozujú plačlivci, monštrá, ktoré sa ich pokúšajú zabiť. Všetko sa zmení, keď výťah príde znovu, no je priskoro a ešte k tomu privedie dievča s odkazom, že je posledná. Postupne zisťujú, že každý z nich je dôležitý a nesmú sa vzdať ak chcú prežiť.

Pred niečo vyše rokom prišiel fenomén menom Labyrint. Pripravovaná filmová verzia a český preklad vytvorili veľké haló o tejto bestsellerovej sérii. Už pred slovenským vydaním som počula veľa názorov a keď som bola v Anglicku uvažovala som nad kúpou celej trilógie. Rozhodla som si počkať na slovenské vydanie a myslím, že som spravila dobre, keď som po tejto knihe siahla. Bol to veľmi premyslený a originálny úvod do série. Spočiatku som sa nemohla začítať, vadili mi nezvyčajné názvy a slovník, ale potom som si zvykla a pochopila som, že to patrí ku knihe a je vlastne veľmi jedinečné. Dejovo sa skôr páčila druhá polovica, ktorá bola akčnejšia a napínavejšia. Vtedy som sa už nevedela odtrhnúť, lebo príbeh bol výborný a nedokázala som predvídať, čo sa stane ďalej. Záver bol perfektným vyvrcholením a musím uznať, že autor má naozaj obrovskú fantáziu. 

Čo sa týka postáv, mne ako žene tam chýbali ženské hrdinky. Teresa síce bola inteligentná a odvážna, čo sa mi pozdávalo, ale takých postáv by tam pokojne mohlo byť aj viac. Thomas sa mi páčil. Nebola to stoická postava, ale neustále sa posúvala dopredu a vyvíjala. Zaujalo ma, že mu to myslelo a rozmýšľal nad Labyrintom a hádankami, čiže sa snažil prísť na šifru. Medzi postavy, ktoré sa mi páčili patrí aj Minho. Ten aj keď bol spočiatku trošku nepriateľský, postupne sa otvoril a bol príjemnejší. Tiež bol odvážny a rozumný, čiže odo mňa má plus. Chuck a Newt sa mi pozdávali tiež, boli to príjemné postavy, ktoré pridali aj trošku humoru. Gally sa mi, ale naopak vôbec nepáčil. Nepáčili sa mu zmeny a myslím, že to bolo spôsobené strachom. Takže postavy boli rôznorodé a mňa zaujali, pretože boli naozaj premyslené. 

Prvý diel Labyrintu teda beriem pozitívne, bola to zaujímavá kniha plná zvratov, akcie, napätie a dôležitých rozhodnutí. Bola to odlišná dystópia ako tie, na ktoré som zvyknutá. No bolo to príjemné prekvapenie. Autor ma zaujímavý štýl, ktorý som spočiatku nechápala, ale potom sa mi to začalo páčiť. Úvod bol trošku slabší, ale následne to získalo celkom príjemný smer, ktorý sa mi pozdával. Takže aj napriek niektorým výhradám môžem povedať, že to bolo zaujímavé čítanie. Rozhodne sa teším na pokračovanie, ktoré vyjde pod názvom Zhorenisko a do kín sa dostane aj jeho filmová podoba! Prvý diel rozhodne odporúčam, a ak ste si vychutnali knihu, určite si pozrite aj film! 

Recenzovala: Kristína Poloncová

http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/09/recenzia-james-dashner-labyrint-utek.html

Prečo?

Prečo zo všetkého robia dilógie, trilógie a neviem aké lógie? Každá kniha zo série je potom hrozne tenká a človek musí čakať pár dekád, kým sa mu do rúk dostane pokračovanie a kým ukojí svoju neskutočne veľkú zvedavosť.

A čim by som mohla začať? Asi tým, že niekedy sa stane, že film je lepší ako kniha. Áno. Je to 20% šanca a u mňa je to 50 na 50. Niežeby sa mi film páčil oveľa viac ako kniha. Jednoducho bol film v mnohých veciach lepší ako kniha. Páčili sa mi tie zmeny, ktoré do filmu priniesli a ktoré boli zrejme nevyhnutné. Kniha má skvelý nápad – naozaj sa mi veľmi páči. Ale na to všetko je veľmi pokojná, tým myslím, že akákoľvek akcia sa tam vyskytne, nemám pri nej zimomriavky, neobhrýzam si svoje už aj tak dosť krátke nechty a nemám chuť skákať po posteli ako šialená. Plynulo to tak rýchlo, že som si zmeny ani nestihla uvedomiť. Vo filme sa mi zdala akcia viac dynamická, veď už len trailer hovorí o všetkom. Museli niektoré detaily do filmu prerobiť, aby zaujal aj nefanúšikov knihy.

Gally prehovoril prvý: „Myslím, že svoj názor som už dosť jasne vyjadril.“

Skvelé. Tak zavri papuľu.

Labyrint je presne tá kniha, pri ktorej sa autor inšpiruje inými knihami, ale samozrejme prinesie vlastný nápad. Je to vlastne kniha o bande chalanov (* fangirling), ktorý žijú na obrovskej, dá sa povedať, lúke (Fleku), ktorú ohraničujú vysoké kamenné steny labyrintu. Každý jeden chlapec prišiel na Flek s tým, že si pamätal len svoje meno a nič iné zo svojho predošlého života. Netušia, ako sa tam dostali alebo prečo sú tam, čo ten labyrint znemená a čo s ním majú robiť. Snažia sa zo všetkých síl, aby prežili a aby sa vrátili späť k svojim rodinám a k minulému životu. Hlavnou postavou príbehu je chlapec Thomas. Keď príde na Flek on, začnú sa diať zvláštne veci, medzi ktorými je napríklad aj príchod dievčaťa hneď deň po ňom. A teraz baby, úprimne... koho by potešil rovnaký „osud“?

Páči sa mi nápad. Páči sa mi, že autori vedia využívať všetko, o čom už bolo kedysi povedané. Kto si pamätá na príbeh o labyrinte, o staviteľovi Daidalovi, o Minotaurovi, o Théseovi a Ariadne? O obetách v podobe chlapcov a dievčat, ktoré museli Atény poslať Kréte? Sú tam podobnosti a mne sa páči, keď sa niektoré príbehy z minulosti prenesú do dneška a autor sa inšpiruje a niečo si z nich vezme. Príbeh o starom labyrinte si môžete prečítať na tomto odkaze.

Steny labyrintu sa teda každý večer posúvajú a chalani sa snažia zistiť, čo im chce labyrint povedať. Autor ma nechával počas celej knihy v napätí, chcela som zistiť, čo sa deje a aké to ma celé zmysel a chcela som to zistiť HNEĎ. Prinútilo ma to ako besnú otáčať stránku za stránkou, pretože Dashner nenechával žiadne náznaky alebo stopy, nič, čo by mohlo priniesť nejaké informácie a odpovede. Preto bolo úžasné, že som sa fakt vedela priblížiť pocitom Thomasa a ostatných. Vedela som sa do ich priamo vžiť a cítiť s nimi, pretože som vedela len toľko, čo oni. Nič viac, nič menej.

Thomas ho aj v slabom svetle okamžite spoznal. Kričal za ním, aby zastal. Neskoro.

Minho v plnej rýchlosti vbehol do Labyrintu.

Rada by som však autorovi pripomenula, že všetci sme len ľudia. Aj keď pocity ako hnev, panika alebo zvedavosť vedel opísať veľmi dobré, tie druhé pocity, ktoré mi mali rozdrviť dušu do takej miery, že by ju už neposkladal ani Daidalos, neopísal až tak dobre. Smutné scény, ktoré v sebe mali niesť nejaké posolstvo, nejaký smútok a viditeľné emócie, sa diali príliš rýchlo na to, aby som z nich niečo mala. Jednoducho ma nedokázali rozosmútiť a ani na tých postavách sa veľmi neodzrkadlili. Tak som to počas čítania vnímala. Ale to je len detail, ktorý si nevšimnete, keď vás kniha celých pohltí.

Čiže ak máte radi niečo na spôsob Hunger Games, kde banda deciek musela vymeniť detstvo za dospelosť  a bojovať o prežitie, táto kniha je určite pre vás. Ešteže na pokračovanie nemusíme čakať veľmi dlho.

Recenzovala: Martina Kubandová
http://everything-unspoken.blogspot.sk/2015/08/labyrint-utek-novy-boj-o-prezitie.html

Keď sa Thomas preberie vo výťahu, jediné, na čo si spomína, je jeho krstné meno. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Podobne ako Thomas, ani Flekári netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Vedia iba to, že každé ráno sa otvoria obrovské dvere do Labyrintu za múrmi Fleku a večer sa opäť zavrú. A každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu.

Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

Labyrint je séria, na ktorú nedám dopustiť. Zbožňujem ju, milujem ju, vychvaľujem ju a mám potrebu prečítať všetky knihy v troch jazykoch! Zrejme si už o mne začínate myslieť, že som divná... ale ja na tejto sérii naozaj závisláčim. Film som videla viackrát, ako by ste vedeli spočítať na prstoch oboch rúk, videla som asi všetky rozhovory s hercami, ktorí v Labyrinte hrali a propagovala túto sériu všade (robím to, samozrejme, doteraz). Ale asi by ste chceli vedieť viac o tejto knihe ako o mojej závislosti na nej, však? Tak radšej prejdem k tej normálnejšej časti recenzie.

Hry o život spolu s Divergenciou, len v inej obálke?
Ak patríte rovnako ako ja medzi veľkých fanúšikov série, určite s týmto názorom nesúhlasíte.  Ja som si nedávno prečítala tento názor, a úprimne povedané, trochu ma to nahnevalo (jasné, každý na túto knihu môže mať iný názor, ale keďže ja ju tak zbožňujem... tak ma to len proste podráždilo :D). Ide o to, že Labyrint je niečo úplne iné (ale to sa dá pochopiť úplne až keď si prečítate aj ďalšie dve pokračovania). Uznávam, niekomu sa to na prvý pohľad môže zdať podobné, no môžem vás uistiť, že Labyrint vám ponúkne omnoho viac...

Jednou z vecí, ktoré na Labyrinte milujem najviac, sú postavy a celkovo prostredie. Páčil sa mi samotný námet a kniha ma bavila už od prvej stránky. Vlastne by som povedala, že je to jedna z najviac návykových kníh vôbec. Večer som si vravela, že dočítam kapitolu, ale skončila som pri tom, že som musela prečítať minimálne 5 ďalších. Nedalo sa knihe jednoducho odolať, mňa napínala od prvej strany až po poslednú. Žiadne hluché miesta tu podľa mňa neboli a tak si čitateľ môže knihu naozaj vychutnať.

Navyše sa v knihe stále niečo deje. Čitateľ si nestihne ani na chvíľočku vydýchnuť, pretože vždy, keď si povie, že je chvíľu pokoj, to autor doplní zaujímavým rozprávaním, ktorému sa nedá odolať.

Mechanické príšery na každom kroku?
Už len samotný fakt, že jediná cesta von vedie zrejme cez labyrint je dosť deprimujúca, no ak k tomu pridáme hrôzostrašné mechanické stvorenia, ktoré vás budú naháňať do posledného výdychu, jediné, čo mi ostáva, je dať klobúk dolu pred našimi hrdinami. Veľmi som si ich všetkých obľúbila, čo sa mne tak často nestáva, ale postavy z tejto knihy sú naozaj perfektné! Skoro všetky majú super hlášky, alebo robia niečo, čo čitateľa zaujme, preto stále udržujú našu pozornosť.

Knihu som prečítala už viackrát, ale zakaždým ma bavila, povedala by som, že po každom prečítaní som ju vnímala trochu inak, samozrejme vždy ešte v lepšom svetle! Málokedy sa čitateľovi podarí naraziť na takú skvelú sériu, akou je Labyrint. Na sériu, ktorá má myšlienku, skvelé postavy, zápletku a je napísaná takým štýlom, ktorému neodoláte. Budete chcieť stále viac a viac a po prečítaní s údivom knihu zatvoríte a poviete si iba dve slová: Chcem ešte.

Autor nám predstavil skutočne zaujímavé miesto s postavami, s ktorými keď sa viac zoznámite, ich začnete milovať. Zo začiatku sa vám možno pozdávať nebudú, ale na konci knihy vám bude ľúto, že už kniha skončila, aj keď viete, že príbeh bude pokračovať ďalej (dokonca bude mať v septembri v našich kinách premiéru druhý diel tejto série), pre mňa bolo dočítanie poslednej stránky akousi rozlúčkou (a zase som začala knihu čítať od začiatku). Labyrint je jedna z kníh, ktorú nemôžete niekam položiť a už vôbec nie ju tak ľahko zatvoriť - je neodolateľná, skvelá a fantastická.

Ďalším skvelým faktom je, že každý čitateľ si v knihe nájde to svoje. Počula som aj názor, že je to skôr chlapčenská kniha, ale ani s týmto názorom sa nestotožňujem. Som dievča a túto knihu milujem tak ako málokto, to mi môžete veriť ;). Ten, kto má rád sci-fi zápletky, ten sa dočká až na samom konci knihy, kde sa mnohé odhalí. Ten, kto zas obľubuje v knihách love story (ale nechce to ako hlavnú zápletku knihy), tak aj takýto čitateľ si nájde v knihe to svoje. Nuž, a ten čitateľ, ktorý len hľadá ďalšiu dobrú sériu, po ktorej by siahol a úplne jej podľahol, tak vám môžem odporučiť jedine túto.

Ľudia sa ma často pýtajú, aká je moja obľúbená kniha (mimochodom, pre človeka ako som ja je to naozaj priam vražedná otázka). Väčinou som dovtedy vymenovala zopár kníh a povedala, že ich mám rovnako rada, ale odkedy som dočítala Labyrint, jednoducho si nemôžem pomôcť, je to u mňa číslo 1 a myslím, že dlho, dlho bude. Stihla som ním "nakaziť" už dosť ľudí (ja totiž kade chodím, tade som nútená rozdávať odporúčania na knihy), no a Labyrint som zaradila do svojej pomyselnej povinnej literatúry. Toľko som o tej knihe rozprávala, toľko ju chválila, že aj ostatní dostali chuť si ju prečítať, a nikdy neboli sklamaní - momentálne vedieme o tejto knihe dlhé diskusie (vlastne o celej sérii, nakoľko mnohí z nás už majú za sebou všetky časti a teraz s napätím čakajú na film - na pokračovanie Labyrintu).

Ak teda aj vy chcete nejaké moje odporúčanie (verte mi, nedávam ich často), určite si prečítajte Labyrint! Ak sa nájde osoba, ktorá by ním ostala naozaj že veľmi, ale veľmi sklamaná, tak... to si ani neviem predstaviť (Labyrint sa vám dostane pod kožu tak, že sa vám určite bude páčiť!). Nuž, ja už nejdem Labyrint toľko chváliť, nechám to na vás - ja som bola maximálne prekvapená (veľmi príjemne prekvapená) a verím, že aj vy si Labyrint prečítate, zapáči sa vám a určite ma nájdete na nejakom fanúšikovskom fóre! :)

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/labyrint-utek-james-dashner/

Konečne sme sa dočkali slovenského prekladu Labyrintu. Bol som strašne rád, keď sa my kniha dostala do rúk. Síce preklad bol trochu divný ale dalo sa to vydržať pretože tá kniha bola fakt super a už sa teším keď vydajú aj druhý diel. Hneď si ho zadovážim. 

O knihe: Predstavte si, že sa preberiete vo výťahu a jediné, na čo si spomínate, je vaše meno.To sa stalo Thomasovi. Nemá nijaké spomienky na rodičov ani na domov. Pamäť má prázdnu, ale nie je v tom sám. Keď sa dvere výťahu otvoria, obklopia ho cudzie deti a privítajú ho na Fleku, čo je široký otvorený dvor ohraničený kamennými stenami. Ani oni netušia, prečo alebo ako sa sem dostali. Každých tridsať dní sa vo výťahu objaví nový chlapec. Flekári túžia vrátiť sa domov, ale zatiaľ nenachádzajú riešenie, ako sa dostať z labyrintu. Lenže potom sa niečo stane...


Začnem obálkou. YOLi ja Vám zo srdca ďakujem, že ste zanechali filmovú obálku! Som mega nadšený, že aj druhý diel bude mať filmovú obálku. Obálke by som vytkol len to, že ten nápis autora nemali dávať žltou farbou, pretože to tam nesedí, ale radšej bielou.
 Ešte by som sa chcel spýtať, prečo dali na zadnú stranu obálky, že film sa práve premieta v našich kinách? Veď sa premietal minulý rok a teraz v septembri sa bude premietať už druhý film.


Postavy boli niektoré dobré a niektoré my zasa vôbec nesadli. Najviac som si obľúbil Chucka pretože vedel byť pozitívny aj v situáciách kedy by ste to nečakali. Bol vtipný a proste fakt super postava, ale to čo autor s ním urobil na konci ma rozbilo a zrútilo my to život. Ach jaj. Dosť som si samozrejme obľúbil aj Thomasa. Veď je to hlavná postava. Ale vedel by som povedať v ktorej knihe som mal túžbu hlavnú postavu zabiť. Že Saeculum? :D Thomas bol pre mňa dobrá postava hlavne kvôli tomu že som si bol s ním podobný v jednej veci. A tou je zvedavosť. Moja je ešte väčšia ako tá jeho. :D No booože tak som zvedavý nooo. :D Theresa. Tú som si vôbec neobľúbil a ani neviem prečo. Proste my prišla divná. Alby bol taký nesympatický že som ho nemal rád. Bol strašne hnusný na Thomasa a proste s prepáčením ,,arogantné hovedo,, . Prepáč. Gally bol asi najhoršia knižná postava ever. Hajzel a nič iné len hajzel. Nenávidel som ho. To jeho správanie nadradeného. Agrrrr. :D Budem zlý naňho. To by bolo k postavám asi všetko a vrhneme sa do knihy. 

Knihu by som dokázal  popísať jedným jednoduchým slovom. Dokonalosť. Autorov štýl písania bol jednoduchý a nič čo by sa nedalo pochopiť. Autor nás zaviedol do úžasného post apokaliptického sveta ktorý bol originálny. Úžasne prepracované a premyslené do každého detailu. No proste úžas. Kniha vás nútila čítať stále ďalej a ďalej. Už len kvôli tomu aby ste zistili čo je tajomný labyrint zač alebo či sa z neho dostanú. Čo sú zač nechutné potvory v labyrinte? A kto ich tak ,,zavrel,, ? Toto boli moje najčastejšie otázky. James si super spisovateľ a ďakujem ti za toto (pre mňa) majstrovské dielo. Stalo sa mojou obľúbenou knihou. Ale autor dokázal aj ublížiť. Ublížiť tým že keď si myslíte že je už všetko v pohode on to všetko zmení a to vám zrujnuje život. :( James!!!! Ale aj tak je to môj obľúbený spisovateľ. Tuto fantasy (pre mňa skôr distopickú) trilógiu určite všetkým odporúčam. Je to mega super. 

Dúfam že som napísal všetko potrebné a že sa vám bude tento článok páčiť možno aj viac ako ten prvý. 

Recenzoval: Milan Daniš
http://booklovers-world.blogspot.sk/2015/08/james-dashner-labyrint-utek_81.html

"Čo sme urobili inak?""Neviem. Ťažko sa opýtaš mŕtvoly, čo urobila zle."

Labyrint má zaujímavý príbeh, ktorý sa v podstate odhaľuje postupne počas knihy, keďže hlavný hrdina nemá žiadne spomienky a čitateľ len sleduje Thomasov osud v novom prostredí. Skupinka chlapcov žije na mieste zvanom Flek, ktorý je zároveň stredom obrovského bludiska odkiaľ niet úniku. Každý mesiac jeden chlapec pribudne, avšak keď sa objaví Thomas, všetko sa začne meniť.
Labyrint spolu s filmom Zostaň so mnou sa pre mňa minulý rok stali experimentom, kedy som skúšala pozrieť si film skôr, než prečítam knihu. A záverom experimentu je, že to už nebudem robiť, pretože som si úplne pokazila zážitok z knihy. Na jednej strane bol film od knihy odlišný, aj keď hlavnú podstatu vystihli, na druhej strane si však neviem predstaviť knihu bez filmu, pretože sa skvelo dopĺňali. V jednom bolo lepšie vysvetlené to, v druhom to, v jednom bolo lepšie ukázané to, v druhom to.
Autor síce píše pútavo a čitateľne, ľahko a rýchlo sa to čítalo, no niektoré rozhovory mi prišli ukrutne strojené a situácie opísané príliš zložito. Vtedy som bola vďačná tomu, že som film videla a mohla som si to ľahšie predstaviť.
Na celý dej série mám dva názory. Páči sa mi tá myšlienka s tými katastrofami, ktoré opantali zem a ani ten Labyrint nebol zlý nápad, avšak tu to končí. To vysvetlenie, prečo vlastne tí mladíci sú na
Fleku mi absolútne nedávalo logiku a dúfam len, že to bude v druhom diely lepšie vysvetlené. Nie len pri tomto mi chýbalo poriadne vysvetlenie. V knihe sa vyskytovalo niekoľko podobných momentov, kedy som len krútila hlavou a nechápala, prečo to autor tak urobil a načo to tam je. Vadilo mi aj to, že si Thomas nič nemal pamätať, no s radosťou prirovnával veci k niečomu, čo by podľa mňa nemal poznať. Či už to bola rakovina, alebo pach nejakého starého skladu.

James Dashner má však talent na vytváranie postáv. Do knihy ich zakomponoval niekoľko, ale len niektorí skutočne prehovorili. Dokázal vytvoriť odstrašujúcu, ale zároveň rešpekt vzbudzujúcu postavu - Albyho, citlivého a ukecaného Chucka, vodcovský typ, ale zároveň skromného a priateľského Newta, večne nahnevaného a arogantného Gallyho, zapáleného a inteligentného Minha a uplakaného, miestami odvážneho, ale prevažne hlúpeho Thomasa.
Postáv bolo neúrekom, ale autorovi sa naozaj podarilo vystihnúť každú osobnosť samostatne. Najviac si ma získali Minho a Newt, ktorý mi prídu ako skutoční hrdinovia knihy a nie Thomas. Buď je to autorov zámer, alebo mu to len s Thomasom nevyšlo a v ďalších dieloch sa jeho osobnosť rozvinie.

Kniha ma síce zo začiatku úplne neoslovila a ťažko som sa do čítania dostávala, od polovice už to išlo rýchlo a nevedela som sa od toho odtrhnúť. Pri posledných stranách som na nič iné nemyslela iba na to, ako sa to skončí, aj keď som to už vďaka filmu vedela. Film mi z časti naozaj pokazil zážitok, lenže vďaka tomu, že okrem príbehu sa nedržal presných okamihov z knihy, čítalo sa to, akoby som nevedela, čo sa udeje v ďalšej kapitole.
Hneď po dočítaní som síce mala problém s hodnotením, lebo som si nebola istá, no keď som si to takto zhrnula do recenzie, vyjasnila som si myseľ a ohodnotiť to bolo jednoduchšie.
Knihu odporúčam všetkým, či už starším alebo mladším čitateľom, podľa mňa to totiž zaujme každú vekovú kategóriu. Pobavia a nahnevajú vás postavy, budete s nimi súcitiť no zároveň behať pri rôznych akčných scénach a nahlas ich povzbudzovať. Možno sa vydesíte pri prechádzke Labyrintom, alebo sa potešíte rôznym kamarátstvam, ktoré tu sú dosť podstatné a na nich je založený celý systém.

Recenzovala: Denisa Lesniaková
http://danybooks.blogspot.sk/2015/09/rc-james-dashner-labyrint-utek.html

Často sa ozývajú hlasy, že v rámci dobrodružnej fantasy young adult literatúry je už ťažké priniesť niečo nové, čo je logické vzhľadom na jej súčasný rozmach. Našťastie sa však stále objavujú pútavé, originálne príbehy, ktoré nie sú len slabším odvarom známejších súrodencov. James Dashner sa tvorbe pre mladšie ročníky venuje už dlhšie, a preto vie, čo na ne platí - jeho hrdinovia sú odvážni, zvedaví, empatickí a lojálni. Dokonalá ukážka ideálnych jedincov. Nezriedka však musia o svojich kvalitách presvedčiť ńedôverčivé okolie, kým naplnia svoj heroický osud. A nie je to inak ani v prvej časti Labyrintu...

"Thomas pozrel do Labyrintu a zmocnila sa ho hrôza. Alby sa vyšmykol z Minhovho objatia a spadol. Minho sa ho zúfalo pokúšal zdvihnúť na nohy, naveľa to však vzdal a za ruky ho ťahal po kameňoch. Lenže k dverám im stále zostávalo dobrých tridsať metrov. Pravá stena sa rýchlo zatvárala, zdalo sa, že čím väčšmi si ju Thomas želá zastaviť, tým rýchlejšie napreduje. O niekoľko sekúnd odreže Flek od Labyrintu. Nestihnú to. Ani náhodou."

Mladík Thomas sa prebudí v klietke neúprosne postupujúcej ako výťah smerom nahor. Bez pamäte, len s vedomím vlastného mena, sa ocitne na Fleku - mieste plnom chalanov, ktorí mesiac čo mesiac privítajú medzi sebou nového člena. Naučili sa spolu žiť a hľadať cestu von, hoci postupne ich nádej čoraz viac upadá. Thomas si zákonite kladie nevyhnutné otázky - kto je zodpovedný za ich prítomnosť na Fleku a prečo tam sú? Prečo nie je medzi nimi žiadne dievča? Dá sa dostať cez temný, hrozivý Labyrint, ktorého uličky obklopujú Flek? Deň čo deň sa skupina bežcov vydáva do útrob chladných múrov, aby našli cestu von. Thomas sa k nim chce pridať, ale vôľa nestačí. Musí dokázať, že jeho schopnosti sú dostatočné na to, aby rozšíril rady nádejných záchrancov. Lenže Labyrint skrýva mnohé nebezpečenstvá, pasce, nástrahy a navyše na nich striehnu monštrá, ktoré ešte nikto nikdy neporazil. Thomas sa nemieni poddať planým nádejám a čakaniu a uvedomuje si, že sa musí vrhnúť do kalných vôd, aj keby mu hrozilo utopenie. Z ničoho nič sa do komunity dostáva aj prvé dievča - Teresa - čo vyvolá, len ďalšiu salvu otázok. Ak chcú prežiť, musia prejsť Labyrintom stoj čo stoj a zistiť, čo ich čaká na jeho konci...

"Prerušilo ho vrčanie ožívajúcich plačlivcov. Thomas v hrôze zdvihol hlavu. Tvory po oboch stranách akoby si ich opäť všimli. Z nafúknutých tiel sa vystrkovali a schovávali ostne, opachy sa chveli a pulzovali. A potom sa plačlivce súčasne pohli vpred. Postupovali pomaly, vystierali ramená vybavené nástrojmi a pripravené zabíjať nimi mierili na Thomasa a Flekárov. Pasca okolo detí sa zužovala ako slučka, netvory sa k nim rovnomerne blížili."

Labyrint: Útek ma bavil. Je síce primárne určený pre mladších čitateľov, ale ako po príjemnej oddychovke môžu po ňom siahnuť aj skôr narodení. Kapitoly sú krátke, čítanie rýchlo napreduje. Pokojné momenty sa striedajú s napínavými, až vyvrcholia v dramatickom finále. Dej románu sa ako-tak uzavrie, ale keďže ide o prvú časť série, James Dashner si ponecháva otvorené dvere pre pokračovanie. To je podľa všetkého ešte epickejšie a prepracovanejšie, takže sa je iste na čo tešiť. Kniha patrí v rámci svojho žánru určite medzi tie vydarenejšie. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-dashner-labyrint-utek/

Labyrint z pera Jamesa Dashnera je mnohým celkom určite pomerne známy. Pred niekoľkými mesiacmi zavítalo do slovenských kín filmové spracovanie prvého dielu tejto dystopickej série a zožalo úspech. Teraz sa však Labyrint dostáva aj do kníhkupectiev, aby sa v jeho domotaných chodbách mohol stratiť nejeden čitateľ.

Spolu s Thomasom, šestnásťročným hlavným hrdinom série, sa zobúdzame v kabíne, ktorá smeruje nahor. Čo sa nachádza „hore“ zatiaľ nik ani len netuší, ale už vďaka tejto počiatočnej akcii je možné ľahko predvídať, že pôjde o poriadne dobrodružstvo. Už o pár stránok ďalej sa v tejto domnienke utvrdíte, keď zistíte, že počas čítania Labyrintu sa veru nebudete nudiť ani chvíľu, rovnako ako jeho obyvatelia Flekári.

Thomas postupne zapadne medzi Flekárov, aj keď bude vždy tak trochu vytŕčať… Prečo sa dozviete až spolu s ním v priebehu diania. Spriatelí sa s Chuckom, asi štrnásťročným chlapcom, ktorý sa mu postupne stane bratom a vyvolá vo vás tie správne emócie, čo také miesto ako Labyrint prináša. Medzi Flekármi sa ale nájde viacero zaujímavých postáv, ktoré s vami zostanú ešte nejaký ten deň po  dočítaní knihy. Určite si obľúbite Newta – ten, aspoň to tak vyzerá, vždy vie, čo treba robiť a Minha, inteligentného a spravodlivého bežca. A keď vám začne prekážať, že postavy tvoria iba chlapci, objaví sa záhadná Teresa, ktorá je začiatkom konca a z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu si okrem svojho mena, na rozdiel od ostatných obyvateľov Fleku, pamätá ešte niečo. Teresa pozná Thomasa, i keď sama netuší odkiaľ.

A tak začnú všetci postupne odkrývať tajomstvá nielen svojich zahmlených myslí, ale aj Labyrintu, pretože majú očividne poslednú šancu dostať sa odtiaľ a pomstiť sa tvorcom, ktorí ich uväznili medzi štyri steny. Thomas a Minho sa vydávajú do Labyrintu, aby ho poriadne preskúmali a vďaka vierohodnému štýlu písania a rozpovedania príbehu prežijete stretnutia s plačlivcami (ozrutami, čo žijú medzi brečtanom obrastenými múrmi) takmer ako na vlastnej koži. Thomas je navyše mimoriadne príjemným hrdinom, s ktorým sa vám na poslednej strane pravdepodobne ani nebude chcieť rozlúčiť.

Ak ste teda fanúšikmi napätia, akcie, dobrodružstva a tajomstiev, Labyrint by ste si určite nemali nechať ujsť. V tejto knihe vás čaká prepracovaný príbeh obohatený o príjemné postavy a správnu dystopickú, ale predsa len niečím naviac okorenenú atmosféru. Prvý diel, Útek, teda slúži ako pomerne slušný odrazový mostík a ja sa už teraz neviem dočkať pokračovania. S čistým svedomím radím túto knihu medzi tie najlepšie, čo sa mi tento rok dostali do rúk.

Recenzovala: Petra Tokárová

http://fantasyknihy.eu/labyrint-utek-james-dashner/

Lenže potom sa niečo stane: hneď na druhý deň po Thomasovi príde na Flek dievča, úplne prvé. Ešte ohromujúcejší je však odkaz, ktorý im doručí. Zdá sa, že Thomas je dôležitejší, než sám tuší. Ale na to, aby zistil, kto vlastne je, musí najprv odhaliť temné tajomstvá pochované hlboko vo svojej mysli a bojovať o život so zlovestnými mechanickými tvormi v Labyrinte.

***

Labyrint som zaregistrovala približne vtedy, keď okolo neho začalo byť to obrovské šialenstvo. Na každom druhom blogu sa objavovali nadšené recenzie a keď sa dostal do kín aj film, rozhodla som sa, že aj ja by som si mala Labyrint prečítať a zistiť, čo je na ňom také skvelé, keď ho prirovnávajú k Hunger Games. 

Príbeh začína tým, že sa Thomas prebudí bez spomienok na cudzom mieste medzi cudzími ľuďmi. Nevie, kde je, netuší, ako sa tam dostal a nikoho tam nepozná. Ostatní chlapci nie sú veľmi priateľskí, ale postupne sa dozvedá, že sa nachádza na mieste, ktoré nazývajú Flek a okolo nich je obrovský, nepreniknuteľný Labyrint, do ktorého sú dvere otvorené len cez deň, pretože v ňom žijú nebezpečné príšery, ktoré vychádzajú v noci. Všetko je na Fleku zorganizované, každý má pridelenú svoju úlohu a v podstate je to miesto veľmi predvídateľné. Alebo aspoň bolo - pred tým, než sa tam objavil Thomas. Po tom sa začne okamžite všetko meniť. 

Nápad je celkom fajn, v podstate dosť originálny, na to, aké množstvo kníh sa v tomto žánri v súčasnosti píše. Ale čo sa týka prevedenia, to už také fajn nebolo. Od začiatku ma doslova iritoval autorov štýl písania. A to ani nevravím o flekárskom slangu, ktorý som naozaj nemohla vystáť. Neviem, nakoľko je to vinou prekladu a neviem, ako je to v originále, ale výrazy typu "ty šrac" (vlastne ani netuším, čo to znamená), "ty čľup" (v zmysle ty h***o), "zelenáč" alebo "jasná správa" (namiesto dobre alebo jasné), mi liezli neskutočne na nervy a do konca knihy som s nimi doslova bojovala. 

Ďalším mínusom knihy je, že ma absolútne nedokázala pohltiť a zaujať. Do konca knihy som sa ani raz nepristihla pri tom, že by som rozmýšľala nad tým, ako to vlastne celé skončí a ako sa všetko vysvetlí. Vlastne jediné, čo som nedočkavo očakávala bol koniec, ktorý ma neprekvapil a už vôbec ma nenalákal na ďalšie diely. Som zástancom toho, že rozčítané série (takmer) vždy dočítam, pretože neznášam, keď nemám príbeh pekne ucelený. Avšak pri Labyrinte spravím výnimku. Ďalšie diely by som pravdepodobne len pretrpela a keď mi nesadol ani tento prvý diel, myslím, že to nemá zmysel. 

Som však rada, že som si knihu prečítala (a že som ju aj dočítala do konca) a spravila som si na ňu vlastný názor, aj keď som z nej viac než sklamaná. Aspoň viem, že si nemusím zháňať ďalšie diely a pustiť sa do niečoho, čo ma bude baviť viac. Je to škoda, pretože som naozaj čakala poriadne akčnú dystopiu a tešila som sa na niečo nové. To nové som síce dostala, ale ako-takú akciu som musela naozaj dlho hľadať. Film som zatiaľ nevidela a, popravde, ani ma neláka, ale sestra na ňom bola v kine a povedala, že to bolo skvelé. Možno si ho však pozriem, rovno spolu s druhým dielom, keď príde do kín, aby som sa aspoň takouto formou dozvedela úplný koniec série.

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/09/labyrint-recenzia.html

Labyrint je veľmi známa a obľúbená séria. Mnohí z vás už mali možnosť prečítať si ju a teraz, keď konečne vyšla už aj v slovenčine, dostala som možnosť (ktorá sa predsa neodmieta) aj ja. Občas mi napadlo,ž e by sa mi kniha nemusela páčiť, ale v tomto prípade to bola chyba. Labyrint je originálna kniha, plná napätia, akcií a mne sa to páčilo. 

Vydesený Thomas sa neubránil zvedavosti a zahľadel sa doň. Hrobka bola menšia ako iné, odpočívala v nej iba vrchná časť mŕtvoly. Spomenul si na Chuckov príbeh o chlapcovi, ktorý chcel zlaniť do tmavej šachty výťahu. ale niečo ho preťalo na dve časti. 

Autor pri písaní tejto knihy nešetril originalitou. Originálne prostredie, postavy a všeobecne, námet knihy. Flek je miesto, na ktorom máte potreby na prežitie, ale hrozí vám nebezpečie a vládne tam zmätok. Okolo Fleku je veľký labyrint, ktorého cesta von je ťažká a treba na to niekoľko ľudí (bežcov), ktorí musia počítať s tým, že môžu zomrieť vďaka nebezpečným tvorom. Ostatní môžu získať inú prácu (bigoš, tehliar, vreciar, pluhár). Pokiaľ prídete na Flek, nepamätáte si nič z minulosti. Toto miesto som si celkom obľúbila (ale nikdy by som tam nechcela byť), prišlo mi občas depresívne a trochu strašidelné čo urobilo lepšiu atmosféru.

Postavy boli skvelé, výnimočné a všetky originálne vymyslené. Hlavný hrdina, Thomas je mladý, bystrý a zvedavý chalan. Chcel vedieť o Fleku a labyrinte čo najviac, no nie vždy dostal odpoveď.  Obľúbila som si ho, pretože počas knihy sa ukázal ako nebojácny človek, ktorý pomôže v najhoršom aj nepriateľovi. Obľúbila som si Newta, ktorý patril k tým vyšším Flekárom. Prišiel mi roztomilý, milý a priateľský. Aj tu boli postavy, ktoré mi nesadli ako napríklad taký Alby.

Ako môže byť niekto v takomto živote šťastný? A ako môže byť niekto taký krutý, že nám to urobil? Až teraz naplno pochopil, prečo Flekári vynakladajú toľko síl, aby našli cestu z Labyrintu. Nešlo iba o únik. Prvý raz cítil hlad po pomste. Chcel sa stretnúť s ľuďmi, ktorí ho sem poslali.

Autor má ľahký, zaujímavý a pútavý štýl písania. Aj keď chybičky krásy neobišli ani túto knihu, pri knihe má dokázal udržať po celý čas. Čítalo sa to rýchlo a jednoducho. Autor vymyslel niekoľko nových a typických slov pre Flekárov. Často som nevedela, či to je také strašné len v slovenčine, ale tie slová sa mi nepáčili. Každopádne som sa pri nich zasmiala. Koniec knihy bol skvelý a naláka vás na ďalšiu knihu.

James Dashner napísal túto knihu výborne, aj keď niekedy boli časti, v ktorých sa toľko toho nedialo, určite ju odporúčam. Teším sa na ďalšiu knihu a som veľmi zvedavá čo nové nám autor priniesol. Táto splnila moje očakávania. 

Recenzovala: Kristína Dudziaková
http://booksmakesenseofmylife.blogspot.sk/2015/09/labyrint-utek-james-dashner.html#more

     Túto knihu som doslova hltala. Po dlhej dobe to bola fantasy kniha, kde som našla nejaké to "vzrúšo" a dobrodružstvo a nebolo tam riešené romantické somariny na každej druhej strane. 
     Kniha mala pre mňa dve velikánske výhody a plusy. Po prvé to bol skvelý príbeh a po druhé to bol štýl písania.
James Dashner je podľa mňa skvelý spisovateľ. Celý príbeh bol pútavo písaný. V knihe sa nenachádzalo veľa zbytočného opisu. Práve naopak, bolo ho tam akurát aby si čitateľ vedel predstaviť miesto - Flek, kde sa zrazu a nečakane objavil náš hlavný hrdina Thomas. Takže na jednej strane to bol skvelý a presný opis prostredia a na druhej strane to bol opis pocitov nášho hrdinu. Vždy sme vedeli medzi akými pocitmi sa zmieta a čo sa mu preháňa hlavou. Takže aby som to zhrnula, čo sa týka štýlu písania - pre mňa bol úžasný a nemám mu čo vytknúť, pretože opisy a skvelé dialógy perfektne a plynulo posúvali celý dej až k očakávanému záveru.     Samozrejme nemôžem zabudnúť pochváliť to, ako nás autor nechával celú dobu v napätí. I keď miestami som bola z toho nervózna a mala som sto chutí prečítať si koniec, lebo som sa nevedela dočkať, aby som sa dozvedela kde je pravda a kto vôbec môže za celý Labyrint. Práve táto zvedavosť, ktorú autor vo mne len podporoval, pretože mi z počiatku nedával žiadne odpovede na moje otázky, ma nútila knihu neodložiť na poličku kým nebude dočítaná a ja neuspokojím svoju zvedavosť. 

     Ale dosť o štýle písania. Treba sa posunúť k tomu druhému plusu. Ako som už napísala, tým druhým plusom bolo pre mňa samotný príbeh.
V tomto príbehu som našla všetko čo od knihy vyžadujem. Príbeh bol pútavý, napínavý, záhadný s nejasným koncom a ešte omnoho viac.
     Celá tá situácia, že deti sú posielané na Flek a snažia sa vyriešiť Labyrint, kde na ne striehnu mechanické príšery je priam pre mňa nepredstaviteľná...
Samozrejme nemôžem zabudnúť na nášho hlavného hrdinu Thomasa. Po príchode Thomasa na Flek sa veci po dlhej a "monotónnej" dobe dajú do pohybu a zrazu nič nie je tak ako predtým. Thomas má pocit, akoby mu bol celý Flek už známy - akoby tam už niekedy bol. A ako keby to nestačilo, deň po jeho príchode sa dvere kabíny otvoria zas. Akurát, že teraz sa tam po prvýkrát objaví dievča...     Musím uznať, že príbeh bol vážne skvelý. A všetky tie postavy, ktoré boli v knihe spomínané, fak super, pretože autor do detailov prepracoval všetky postavy, ktoré boli pre priebeh príbehu veľmi dôležité. Takže čitateľ si na každej postave mohol niečo nájsť, čo sa mu buď páčilo, alebo nie...

     No musím sa priznať, že na knihe boli aj nejaké tie chybičky, ktoré pokazili z počiatku ten nadšený dojem z knihy. Kniha bola vážne super, ale ku koncu príbehu som čítala asi tak každú druhú stranu a vôbec som nemala pocit, že som preskočila niečo dôležité. Koniec bol pre mňa zdĺhavý, predvídateľný a nudný. Ale tak asi žiadna kniha nie je dokonalá a je mi jasné, že ten koniec sa mohol ostatným páčiť, no mne nie...

     A na záver recenzie poviem len toľko, že tí čo knihu ešte nečítali určite po nej siahnite. Ja sama sa už teším na pokračovanie. Je to super kniha a dúfam, že aj celá táto séria bude taká vydarená ako tento prvý diel.

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2015/09/recenzia-james-dashner-labyrint-utek.html

Keď Labyrint vyšiel v Česku, vyvolal jeden veľký rozruch okolo seba. Takisto, aj jeho filmové spracovanie na seba strhlo vo svete veľkú pozornosť. A z toho vyplýva, že ani ja som nebola výnimkou a na túto dystiópiu som začala byť zvedavá. 

"Ťažko sa budeš pýtať mŕtveho čo spravil zle." 

Na knihu sa na mňa z každej strany hrnuli samé pozitívne recenzie. A keď sa k tomu pridal Dylan O'Brien vo filmovom spracovaní, bola som jasná. Túto knihu musím mať. A možno to, že som najskôr videla film ubralo môjmu nadšeniu z knihy. 

James Dashner ma napriek tomu, že má veľmi zvláštny štýl písania zo začiatku dokázal zaujať a vtiahnuť do deja. Svet, Flek, ktorý vytvoril mal pekne a dokonale vymyslené jeho fungovanie. Istá hierarchia, usporiadanie, ktoré tu fungovalo - každý mal pridelenú svoju činnosť a o to sa pekne staral. 

Celkovú atmosféru tejto knihy dotvárali aj vlastné slová, ktoré si autor vymýšľal - typu Flek, šrac, plačlivec a tak. Autor takisto nedal hlavným hrdinom oddýchnuť a stále sa tu niečo dialo, vznikali nové konflikty a nové problémy ich stále stretávali. 

"No niečo mu našepkávalo, že skôr mu Gally prinesie kvety, ako na Fleku nastane deň, keď sa nič nezomelie." 

Hlavným hrdinom bol Thomas, ktorý nám aj príbeh rozpráva. Hoci sa mohol sem tam javiť ako odvážny, miestami  sa fakt správal hlúpo a nepremyslene. A k tomu aby som si ho obľúbila už nepomohol ani spomínaný Dylan. 

Jedinou hlavnou ženskou postavou v tejto knihy bola Theresa, ktorá mi ale vôbec nie je sympatická, ba naopak mi jej vôbec nebolo ľúto. Tak nejak som od nej očakávala väčšie zapojenie sa do príbehu, výraznejšiu akciu z jej strany, viacero intríg a pod. 

Ostatné postavy...Niektoré si ma viac získali, niektoré mi boli doslova u prdele. Najviac si ma okrem Thomasa v konečnom dôsledku získal Newt a Minho. Títo dvaja chalani doplnili postavy v knihe a takisto aj rozličné charakterové prvky sa prejavili, či už pri Thomasovom správaní sa k nim alebo aj ich vlastné správanie a rozhodovanie sa. 

"Nasleduj ma a utekaj, akoby na tom záležal tvoj život. 
Pretože záleží." 

James Dashner zo začiatku veľmi dobre využil svoj nápad, ale postupom času to upadlo a celý osud postáv ma až tak veľmi netrápil. Čo sa týka koncu...Autor to nejako zvláštne neukončil, ale aj tak som zvedavá na pokračovanie. A snáď to bude ešte lepšie ako Labyrint: Útek. Lebo táto séria má ten potencionál.