Čo je nové, kočka?

Spomenul som si na pokojnú atmosféru Londýna, vyváženú celkom symetricky ruchom ulíc v centre mesta nadmerne rušnou dopravou. Na Piccadilly Circus, ktorý vôbec nie je tak honosný, ako sa zdá z obrázkov a pohľadníc, na celkom príjemný Chinatown. Zo spomienok nemôžem vynechať parky, hlavne Hyde Park a hotel na Sussex Gardens s malou izbičkou v podkroví. 

Tá izba v starom hoteli bola tesne po rekonštrukcii, ktorú práve dokončili majstri hovoriaci neznámou rečou, ale výučný list by som im hneď zobral, keby to šlo. Dvere do kúpelne opravili tak, že sa nedali zatvárať. Zase kus symetrie, honosnosť a dokonalosť Londýna vyvážená lajdáckou remeselnou prácou, to poteší. Napriek tomu, anglické raňajky s perfektne opraženou slaninou, klobáskami a hlavne fazuľovou paradajkovou omáčkou boli vynikajúce.

Nie že by tam nebola kopa iných jedál a nápojov na výber, ale tá fazuľa so slaninou bola takým motorom, s ktorým som prechodil celý deň Londýnom.Videli sme všetko, aj keď je to nemožné, teda aspoň všetko, čo sme chceli a všetko to, čo človeku s nadhľadom dá predstavu o takom meste ako je Londýn. So slnkom i dažďom, múzeá a galérie, staré i nové dominanty mesta. Proste symetria, ktorá je základom aj v umení, aj v architektúre, aj medzi ľuďmi.  

Ľudia v Londýne sú svetoví. Doslova zo všetkých kútov sveta. Aj reštaurácie a puby. Na hlavné jedlo v neskoré popoludnie sme vystriedali kuchyňu anglickú, taliansku, indickú a ešte jednu, ktorú si nepamätám. V každej národnej jedálni sme mali aj ich národné pivo. Len v indickej sme nejedli štýlovo - pravou rukou, ale príborom, ako doma. Kto by po takých zážitkoch a pripomenutí v knihe Alexandry Potterovej nepomyslel na symetriu? 

Pre fundovaný a symetrický prechod do symetrie som použil wikipédiu. Odvážne som sa začítal do odbornej práce "Symetria vo fyzike" od Juraja Hámorníka z Lieskovca (2008) a následne do študentských referátov, kde som našiel presnú kópiu Juraja Hámorníka od autora "ivana123". Krásna symetria aj na internete. Aj internet je tak trochu umeleckou disciplínou, lebo aj tam existuje čarovná symetria "copy - paste".

Bez ohľadu na kópiu, musím uznať, že odborné pojednanie O symetrii vo fyzike ma zaujalo. Hlavne ten všeobecný úvod do symetrie, ale aj spôsob aplikácie pojmu do vedeckej fyziky. 

"Symetria, či už si to uvedomujeme alebo nie, nás obklopuje na každom kroku. Či už pri obliekaní (napríklad keď si obliekate ponožky, mali by byt symetrické, aspoň zhruba), pri počúvaní hudby (zvuk do pravého alebo ľavého ucha), alebo v podstate pri akejkoľvek činnosti."

Kto by nesúhlasil, nech si ten citát prečíta ešte raz, je tam napísané zhruba to, že symetria je všade, ale zhruba (aspoň, iba). Čistá a dokonalá symetria sa u živých organizmov nenosí, chápe ju len matematika a geometria.

Zvoľna, po poslednom uzle na fiktívnom špagáte už prechádzam na záver tejto mojej symetrickej úvahy, teda k akejsi pointe píšuceho čitateľa. Nie spisovateľa, lebo spisovateľ píše a píše a číta len recenzie na svoje diela (ak ich ešte číta) a to nie je symetrické. Správny človek sa vyvažuje do symetrie čítania a písania. Koľko prečítaš, toľko napíš (o tom, zhruba) . Upresňujem ešte raz: zhruba, teda približne, aspoň ako naoko. 

Recenzoval: w abt
http://waboviny.blogspot.sk/2014/12/spagat-symetria-naoko.html

Alexandra Potterová patrí medzi moje najobľúbenejšie autorky, pretože by som si od nej prečítala všetko, aj návod na použitie umývačky a vedela by som, že to bude sladké, úžasné, skvelé, romantické a proste ach. Od Alexandry som už prečítala viacero kníh, no zatiaľ mojou najobľúbenejšou sa stala kniha Nezabudni na mňa, kde sme sa tak nejako vrátili do minulosti vďaka jednému novoročnému prianiu. Táto kniha zatiaľ u mňa vedie a bola som veľmi zvedavá, či by ju kniha Čo je nové, kočka? mohla prekonať.

"Dalila sa pokúsila usmiať, ale nemohla rozoznať jeho tvár."

Keby vás priateľ požiadal o ruku čo by ste robili? Asi by ste výskali od šťastia, možno si poplakali alebo aspoň stratili reč. Sama túto situáciu poznám, keďže pred pól rokom som sa zasnúbila so svojím priateľom. Lenže Dalila je iná. Namiesto toho, aby jasala sa proste zbalí, svojho priateľa podvedie a odíde do Londýna. Nájsť samú seba. A možno aj novú lásku. Lenže na scéne sa objavia hneď dvaja kandidáti. Sam a Charlie. Obaja sú úplne odlišný, no majú niečo do seba. Ktorého z nich s však Dalila vyberie? A je vôbec pripravená na nový vzťah? 

Ťažko uveriť, že táto kniha je len prvotinou tejto skvelej autorky. Ja sama som sa asi päť krát pozrela na nápis na zadnej strane, kde bolo napísané, že sa jedná o prvý román tejto spisovateľky? To si zo mňa robíte srandu!? Takéto skvelé dielko ako prvotinu dokáže napísať len málokto, no Alexandra je proste skvelá spisovateľka.

Kniha bola opäť raz napísaná skvelým Potterovej štýlom, nechýbala romantika, zamotané osudy, chytľavý a oddychový dej, no opäť raz to bola skvelá kniha, ktorej hádam ani nemám č vytknúť. Pokiaľ ste už čítali nejaké knihy tejto autorky, tak určite ste si stihli všimnúť, že všetky knihy píše rovnako, akurát sa mení hlavná zápletka. Zo začiatku som sa trochu bála že to spôsobí, že sa pre mňa jej knihy stanú nudnými, ale naopak, teším sa na každú novú, ktorá vyjde. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som sa pri jej knihe nudila, skôr som sa pristihla pritom, že sa len prihlúplo usmievam nad stránkami. 

"Bol to starý trik, ale fungoval."

Postavy boli skvelé a všetky mi sadli. Jediné, čo mi na knihe trošku vadilo bol ľúbostný trojuholník. Nemám rada, keď sa hlavná hrdinka musí rozhodovať, mrnčí, ktorého si ma vybrať lebo toto a hento a preto ma autorka jediné šťastie, že to Dalila zvládla tak dobre, že som nemala chuť ju prefackať. Keby ho však autorka do knihy nezasadila, vôbec by mi to neprekážalo a myslím, že dej by sa aj tak pekne ťahal dopredu. Neboli tam hluché miesta či nejaké stagnácie a ja som knihu zvládla za jedno popoludnie.

Kniha je určite určená skôr ženskému publiku a romantickým srdciam. V knihách do Alexandry nenájdete žiadnu výraznú akciu, či dych vyrážajúce prekvapenia, skôr nejakú tú romantiku, veľa veľa lásky, rôznych životných múdrostí či situácii, v ktorých sa mnoho krát nájdete. Autorka písala tak živo, že som sa sama čudovala, koľko vecí na mňa sedí a mala som pocit, ako by mi autorka čítala myšlienky. Musím uznať, že opäť raz vytvorila kvalitné dielko so skvelými postavami a skvelou zápletkou. Zatiaľ ma nesklamala ani jedna z jej knihy a dúfam, že sa dočkáme ešte nejakej :)

"Čas akoby sa zastavil. Dalila by sa najradšej prepadla od hanby."

Aj keď kniha Čo je nové, kočka? nedokázala prekonať knihu Nezabudni na mňa, určite sa zaradila medzi tie najlepšie od tejto autorky. Knihy od Alexandry vám určite odporúčam pokiaľ máte rad jednoduché romantiku s trošku toho klišé :)

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2014/12/a-potterova-co-je-nove-kocka.html