Usvedčujúca chyba

Kniha bola hneď od prvej stránky tajomná. Dejové línie na seba nenadväzovali. Nechápala som to. Načo tam teda sú? Tušila som, že to bude mať nejaký súvis, no prišla som naň až keď sa príbeh blížil ku koncu. To ma fascinovalo.

Nijakú postavu som si neobľúbila. Všetky boli šialené. Mali divné názory a konanie. Takto sa normálni ľudia nesprávajú. Krútila som hlavou nad ich nelogickými rozhodnutiami a celkom dobre som sa nasmiala, aj keď by mi nemalo byť nič smiešne. Veď je to predsa detektívka! Išlo vlastne o to, že človek sa zo svojej chyby nikdy nepoučí. Keď už raz niekto začne klamať, tak nedokáže prestať a výhovorky, ktoré si vymýšľa, sú čoraz viac nezmyselnejšie. Hlavná hrdinka diela, Nicki, si to ani neuvedomuje a stále klame. Potrebuje ochrániť svoje tajomstvo, no svojim správaním ma dokázala veľmi vytočiť. Nemám rada klamárov a práve ja som naďabila na takúto knihu... Paradox.

Viem, že to, čo teraz napíšem, vám nebude dávať zmysel, no príbeh som si aj tak užila. Dejová línia bola veľmi nepriehľadná a ani som netušila, ako chce autorka tie, na pohľad nenadväzujúce, časti spojiť. Nepostrehla som žiadnu súvislosť, pretože sa mi zdalo, že v knihe sa hneď nenachádzala. Mýlila som sa. Fakty do seba zapadali ako dieliky skladačky.

Usvedčujúca chyba je rozdelená na fejtóny Damona Blundyho - aby sme vedeli, čím si znepriatelil ľudí a kto by ho teoreticky mohol zabiť -, na pasáže klamárky Nicki, ktorá sa nespráva ako neviniatko, ba naopak, na život osob, ktoré sú podozrivé, a na svet vyšetrovateľov, ktorí odkrývajú aj svoje súkromie. Čitateľ vidí prípad zo všetkých uhlov, ale nie je o nič múdrejší. Ja som sa snažila čítať rýchlejšie, no vždy ma niektoré udalosti, ktoré boli v diele popísané, zastavili a musela som sa nad nimi príliš zamýšľať. No márne. Nezistila som vôbec nič. Iba som sa brzdila a autorka spriadala ďalšie plány a ohromenie toho, kto príbeh číta, sa stupňovalo.

Vždy, keď čítam nejakú detektívku, myslím si, že je najlepšia z tých, ktoré som doteraz čítala. Netuším či si ja tak dobre vyberám knihy, alebo spisovatelia sa rok, čo rok zlepšujú, no zas môžem úprimne prehlásiť, že toto dielo sa umiestnilo v mojom rebríčku vynikajúcich kníh na vrchu. Všetko bolo také premyslené, ku koncu šialené, že som neveriacky otvárala ústa. Na pozadí sa odvíja viac konfliktov, ako si človek myslí a ja som zostala v nemom úžase, keď som zistila všetky tajomstvá.

Príbeh nebudem hodnotiť. Postavy mi liezli na nervy, zápletku som priam "hltala", takže ak by som si odmyslela osoby, ktoré mi neboli sympatické, dala by som dielu plný počet bodov. A zas naopak: keby tam nebola taká rafinovaná zápletka, asi by som výrazne ubrala na hodnotení. Ako môže niekto napísať takú úžasnú detektívku s hroznými postavami? Ak by sa tak správali iba dve-tri, tak nad tým mávnem rukou, no všetci hrdinovia Usvedčujúcej chyby boli nejakým spôsobom šialení. Nedokážem to pochopiť, ale nad jedným sa netreba dlho zamýšľať: detektívka je výborne prepracovaná.

Recenzovala: Natália Kapustová

http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/06/david-nicholls-my.html

Usvedčujúca chyba na mňa spočiatku vôbec nepôsobila ako klasická detektívka. Videl som v nej dobre premyslený príbeh s psychologickými prvkami a zamlčanými okolnosťami - a aj keď nejde o primárny žáner kníh, ktorý zvyčajne čítam, na román som sa naozaj tešil. S odstupom času môžem povedať, že išlo o naozaj podarenú detektívku, avšak moje dojmy z nej sú stále neusporiadané. Na jednej strane hodnotím vynikajúco príbeh, ktorý autorka vymyslela a jeho prepletenú zápletku, ale zároveň v knihe vystupovali postavy, ktoré mi vôbec nesadli.

"Odsúďte ma, no neprekáža mi to. Už som si zvykla, že ma ľudia odsudzujú."

Kniha na mňa pôsobila tajomným dojmom a počas celého čítania som nevedel, čo si o nej mám myslieť. Jej veľkým pozitívom je, že má čitateľ možnosť vidieť daný príbeh z viacerých perspektív - a hlavnú dejovú líniu dopĺňajú výpovede svedkov a fejtóny zavraždeného novinára, ktoré by vám mali priblížiť celý príbeh.

V skutočnosti je ich úlohou čitateľa zmiasť a minimálne v mojom prípade sa to autorke úspešne darilo. Určite ale musím povedať, že som si čítanie užíval a aj napriek malému množstvu hluchých miest som do samého konca napäto čakal, ako príbeh skončí.

Ako som už spomenul, v knihe bolo množstvo postáv, s ktorými som si "nerozumel". Podľa môjho názoru ich autorka nevykreslila dostatočne dobre, nemali hĺbku, vďaka ktorej by sme sa o nich dozvedeli viac. Práve preto som si žiadnu z nich veľmi neobľúbil a síce mi ani jedna z nich vyslovene neprekážala, vedel by som si ich predstaviť aj lepšie. Treba však povedať, že dejová línia a premyslenosť príbehu dokázali vylepšiť môj dojem z čítania, ktoré síce nebolo úplne bezchybné, ale na druhej strane ani neľutujem, že som si danú knihu prečítal.

"Bol osobou, s ktorou som sa chcela podeliť o všetko - o zábavné hlúposti, aj o to, čo ma rozčuľovalo." 

Usvedčujúca chyba z pera Sophie Hannahovej je netradičným príbehom s poriadne prepletenou zápletkou plnou lží a tajomstiev. A nielen to - čitatelia sa môžu tešiť na množstvo nečakaných odhalení, ktoré do seba zapadajú ako skladačka, a v neposlednom rade na štipku lásky. Myslím si, že pre milovníkov detektívnych románov (ale aj pre všetkých ostatných čitateľov) to môže byť príjemná zmena. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska

http://www.bux.sk/knihy/217212-usvedcujuca-chyba.html

Autorka sa v ňom ponára do virtuálneho sveta komunikácie a neskrývane odhaľuje rôzne nástrahy a nebezpečenstvá z neho plynúce. Za vetami a fotkami sa totiž môže skrývať ktosi úplne iný a neraz niekto s nekalými úmyslami. Zoznamky, twitter, facebook a ďalšie stránky predstavujú priestor, kde Sophie Hannahová rozohráva svoju psychologickú partiu. Zároveň vytvára typ postavy, pri ktorej neviete, či si ju obľúbiť, alebo nad ňou zlomiť palicu. Chronická klamárka Nicki sa vďaka svojim výmyslom dostane do problémov, no namiesto toho, aby sa z nich snažila vykľučkovať, ponára sa stále hlbšie, až sa zapletie do prípadu vraždy známeho fejtonistu. 

"... táto korešpondencia by mala vo mne vyvolať väčší pocit viny ako tá s Gavinom. Keby som chcela spísať zoznam ľudí, s ktorými by som mala prerušiť kontakt, moji rodičia by si iste vyslúžili prvé miesto. Ty však s nikým neprerušíš kontakt, alebo áno? Nikdy to neurobíš. Ako to, že som nepočula Adama ísť hore schodmi? Veľmi ľahko ma mohol prichytiť. Ale neprichytil.Správať sa zle a beztrestne z toho vyviaznuť: také niečo neexistovalo."

Milovaný a rovnakou mierou nenávidený fejtonista Damon Blundy je zavraždený vo vlastnej pracovni, a to dosť nevšedným spôsobom. Manželka ho našla na stoličke, páskou mal cez ústa prilepený nôž, na zemi ležala brúska a na stene sa vynímal červený nápis Nie je o nič menej mŕtvy. Tím vyšetrovateľov na čele so Simonom Waterhousom sa snaží rozlúštiť zmysel nápisu, ale bezvýsledne. Má nejaký význam pre vraha? Chce ním odkázať na niečo konkrétne? Je to preňho hra s políciou alebo nejako súvisí so zavraždeným? Damon Blundy svojimi príspevkami popudil proti sebe množstvo ľudí, a teda aj zoznam možných podozrivých je poriadne dlhý. Bývalá poslankyňa, konkurenčný novinár, autor hororových románov, jeho dve exmanželky, súčasná žena... Veru je z čoho vyberať. V prípade vyskakuje aj meno Nicki Clementsovej. Polícii sa však ani za nič nedarí zistiť jej spojitosť s Blundym. Keď sa všetko napokon rozuzlí, prekvapenia na seba nedajú dlho čakať. Ktosi si prisvojil identitu Damona Blundyho a cez internet nadviazal s Nicki vzťah. Bola kvôli nemu ochotná presťahovať sa, mala plno tajností, klamala rodine a žila vo virtuálnom svete. Až kým nezistila, že bola oklamaná. Napriek tomu vie, čo je jej povinnosť a rozhodne sa na vlastnú päsť vypátrať vraha. Pretože je presvedčená, že odkaz na stene Blundyho pracovne bol určený práve jej...

"Načiahla som sa za kovovou retiazkou hompáľajúcou sa z lampy primontovanej na stene pri posteli a potiahla som. Jeho tvár bola najprv ako kúsky skladačky pospájané v nesprávnom poradí: záblesky známych častí, ktoré spolu netvorili rozpoznateľný obraz. Potom sa môj mozog pozbieral a už to dávalo zmysel. Vedela som, kto je ten muž. Vedela som, čoho je schopný. Bolesti. Nepredstaviteľných múk. Vedela som, že by bolo pre mňa bezpečnejšie, keby to bol niekto iný, hocikto iný... Približoval sa ku mne s páskou v ruke. Otvorila som ústa, že vykríknem."

Usvedčujúca chyba ma prilákala zaujímavou anotáciou a informáciami o autorke. Čo sa týka psychologizácie, v tomto smere naplnila žánrové špecifiká neúrekom. Najmä postava Nicki je dokonalou ukážkou prepracovanej, komplikovanej a pritom stále (ne)sympaticky kladnej postavy. Je to ona, kto hýbe dejom a napokon jej snaha vedie k odhaleniu páchateľa. Cesta k nemu a ku koncu knihy je však na môj vkus miestami príliš zdĺhavá. Neuškodilo by, keby mala kniha hoci aj o sto strán menej. Sophie Hannahová je predstaviteľkou typickej anglickej detektívky, čo je z jej románu jasne cítiť. Dôraz je kladený na dedukciu, sledovanie stôp a reakcie ľudí, nie na akciu a budovanie napätia. Pozitívne hodnotím prienik do sociálnych internetových sfér, čo môže byť aj poučné, a tiež Blundyho fejtóny či jeho konverzácie na webe na konci (takmer) každej kapitoly. Ide o knihu, ktorá sa hodí k pokojne plynúcim letným dňom, takže ak hľadáte tip na dovolenku, skúste po nej siahnuť. 

Originálny názov: The Telling Error
Preklad: Martin Štulrajter
Počet strán: 400

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/s-hannahova-usvedcujuca-chyba/