Život po živote

Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa v Anglicku narodí dievčatko Ursula, ale zomiera, prv než sa stihne poriadne nadýchnuť. V rovnaký večer roku 1910 sa to isté dievča narodí opäť a tentoraz prežije, no smrť si ju zanedlho počká a cyklus sa zopakuje. Ursula prežíva svoj život nanovo, vždy o niečo dlhšie, vždy s iným tragickým koncom. Zakaždým sa ocitá na začiatku, obdarená šancou vyhnúť sa fatálnym chybám. Ursula si na predošlé životy nespomína, no silné déja vu, predtucha prichádzajúceho nešťastia sú varovaním pred nástrahami, ktoré sa jej kedysi stali osudné. Stačí zdanlivo bezvýznamný krok a všetko sa môže vyvinúť inak. Čím častejšie prežíva tie isté momenty nanovo, tým sú spomienky konkrétnejšie a šanca na dokonalý život väčšia. Dá sa však vyvarovať všetkých chýb? Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom?

Vo svojom živote som čítala veľa zvláštnych kníh, teda aspoň som si to myslela. Ale po prehodnotení začínam uvažovať, že toto je možno najzvláštnejšia kniha akú som kedy čítala. Neviem či som niekedy čítala niečo podobné a pochybujem, že si niekedy prečítam niečo čo sa bude tomuto podobať. Slovo "zvláštna" je v tomto prípade asi najvýstižnejším a je pre mňa veľmi ťažké napísať recenziu, ktorá by vystihla to čo cítim po prečítaní tejto knihy, pretože to sa vyjadriť nedá. Táto kniha určite nie je pre každého, ale myslím si, že bude viac ľudí, ktorých si získa než tých, ktorým sa nedostane pod kožu. Je to niečo naozaj originálne a táto téma je pre mňa veľmi blízka, pretože o nej často uvažujem. Aj teraz, keď už mám knihu prečítanú sa v mojej hlave objavilo ešte viac otázok a úvah o živote. Každopádne túto knihu som hneď odporúčala kamarátke a tá si ju ide prečítať. Táto kamarátka je človek s ktorým sa veľmi často bavíme o týchto veciach a uvažujeme nad tým, vymýšľame teórie.. takže, keď si túto knihu prečíta myslím, že nás bude čakať veľmi dlhý rozhovor.

Aký pokoj vládne v dome. Aké je to klamlivé. Človek môže v okamihu prísť o všetko, stačí jedno pošmyknutie.

Hlavnou myšlienkou tejto knihy je, že čo keby sme mohli žiť svoj život dookola až kým by sme s ním neboli spokojný. Narodili by sme sa, zomreli by sme a znova by sme sa narodili. Dookola, dookola a dookola... Bol by to večný kolobeh, ktorý by sa nikdy neskončil. Vždy by sme sa narodili v tú istú hodinu, sekundu, deň, mesiac a vždy by sme žili o niečo dlhšie. Viete si to predstaviť? Ja aj áno aj nie. Uvedomujem si, že zrejme by som nechcela žiť dookola aj keď by som si to nepamätala veľmi dobre... Ale aj tak, aj včera po dočítaní sa ma zmocnili také myšlienky, napríklad, že prečo zažívame déja vu? Stačí, že vidíme nejakú drobnosť, poznáme nejakého človeka, alebo navštívime nejaké miesto a hneď sa do nás zaryje pocit, že to miesto sme už videli, že toho človeka už poznáme. Prečo sa nám to deje? Je možné, že predsa len žijeme svoje životy dookola? 

Keď mám hodnotiť knihu, tak jej skrátka nemám čo vytknúť. Bolo to originálne, fantasticky napísané, zaujímavé, dojímavé, mrazivé, malo to hlbokú myšlienku a mňa to skrátka dostalo! Bolo to perfektné a ja rozhodne neľutujem, že som to čítala! Autorke som uverila každú jednu vetu a skláňam sa pred ňou, pretože vytvorila niečo úžasné. Nenapísala len nejaký planý príbeh, ona dala svojej knihe dušu. Je celkom škoda, že toto je jediná kniha od Kate Atkinsonovej, ktorú máme vydanú na Slovenku. Bolo by fajn, keby vydavateľstvo vydalo aj nejakú inú jej knihu a myslím, že by som si ju prečítala bez najmenšieho zaváhania.

Viete čo čitateľa pri čítaní tejto knihy dostane okrem myšlienok a vecí ktoré som už spomínala najviac? Prostredie! Prostredie je vykreslené tak živo, až som mala mnoho krát pocit, že som niekde tam v kúte a prežívam to s nimi. Je to veľmi mrazivé, pretože prostredie je z 2.svetovej vojny. Sú tam opísané všetky tie hrôzy, ktoré sa počas tej doby diali a ja neviem či som bola pri 2.svetovej vojne niekedy bližšie. To čo sa dialo bolo naozaj strašné a mnoho krát ma až mrazilo. Toľko nevinných ľudí zomrelo a pritom úplne zbytočne. Strašné... Tu sa dostanete rovno doprostred vojny.

Život išiel ďalej. Ten kúsok krásna. Stačil by jediný dych, ale neprichádzal. Temnota nastala rýchlo.

Čo sa týka postáv, tak tu som si ich buď zamilovala, alebo som ich nenávidela. Nejdem menovať všetkých, ktorý sa u mňa dostali na čiernu listinu, ale spomeniem iba jedného. Asi najviac mi prekážal brat Ursuly, Maurice. Najprv to bol nepríjemný chlapec a nakoniec to bol aj nepríjemný a povrchný muž. Hlavnú postavu Ursulu som si obľúbila. Je ťažké určiť jej charakter, alebo vlastnosti, pretože v každom živote ju postretlo niečo iné a preto bola aj ona zakaždým svojim spôsobom iná. No vždy mala v sebe silu a odhodlanie nech sa jej stalo čokoľvek. Bola krehká, no život ju naučil stať sa tvrdou. Zo všetkých postáv som si, ale asi najviac obľúbila Teddyho a Hugha.

Kniha bola krásna aj keď smutná a strašná. Neľutujem, že som si ju prečítala a určite si ju niekedy prečítam znova. Je možné, že vám budem hlásiť aj ako sa páčila kamarátke. Knihu vám rozhodne odporúčam! Aj keby sa vám nepáčila, tak nič nestratíte tým, že si ju prečítate. Je to kniha, ktorá vám toho dá mnoho. Je veľmi príjemné, keď si raz za čas prečítate niečo naozaj kvalitné. Aj keď má kniha okolo 510 strán číta sa neskutočne rýchlo a vy ju budete hltať očami. 

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/05/zivot-po-zivote-kate-atkinsonova.html

Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa v Anglicku narodí dievčatko Ursula, ale zomiera, prv než sa stihne poriadne nadýchnuť. V rovnaký večer roku 1910 sa to isté dievča narodí opäť a tentoraz prežije, no smrť si ju zanedlho počká a cyklus sa zopakuje. Ursula prežíva svoj život nanovo, vždy o niečo dlhšie, vždy s iným tragickým koncom. Zakaždým sa ocitá na začiatku, obdarená šancou vyhnúť sa fatálnym chybám. Ursula si na predošlé životy nespomína, no silné déja vu, predtucha prichádzajúceho nešťastia sú varovaním pred nástrahami, ktoré sa jej kedysi stali osudné. Stačí zdanlivo bezvýznamný krok a všetko sa môže vyvinúť inak. Čím častejšie prežíva tie isté momenty nanovo, tým sú spomienky konkrétnejšie a šanca na dokonalý život väčšia. Dá sa však vyvarovať všetkých chýb? Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom?

  Len nedávno sa mi dostala do rúk skvelá kniha Život po živote. Hneď na prvý pohľad ma zaujala anotácia aj krásna obálka (možno to vyznie povrchne a ako klišé, ale červené ruže sú moje najobľúbenejšie kvety). Pravdu povedať, pochytili ma aj obavy, keďže sa jedná o historický román a za poslednú dobu som sa nestretla so žiadnym, ktorý by bol dobre napísaný, väčšinou všetkým chýbal akýsi šmrnc. Bála som sa preto, že sa nebudem vedieť chytiť na autorkin štýl. Našťastie sa však nič také nestalo.

"Ursula sa strhla zo spánku. V spálni bola tma, ale zdola sa ozýval hluk. Zatvorila dvere, bolo počuť chichot a šuchot nôh."

Ursula sa narodí, no hneď zomrie, ale s tým, že sa narodí znova. A takto to ide stále dookola, raz žije dlhšie, inokedy kratšie, no nikdy nespraví tú istú chybu dva krát a vždy zomrie inak. Na svoje predchádzajúce životy si nepamätá, jediné, čo ju sprevádza, je silný pocit dejavú, niečo, čo ju vždy prinúti na poslednú chvíľu zmeniť svoje rozhodnutie. 

Ursula je veľmi milá, silná a sebavedomá hrdinka, ktorá prežíva tie najrôznejšie udalosti a situácie, ktoré menia jej život. Aj keď netuší čo sa stane ani to, že už znova ožila neviem koľký krát, stále hľadá, aj keď možno ani nevie čo. Na jej ceste ju sprevádza množstvo postáv, v jednej kapitole sú, potom zrazu nikto nevie, čo sa s nimi stalo. Autorka sa výlučne sústredila na Ursulu, všetko ostatné je len ako doplnenie prostredia, ktoré je vykreslené mimoriadne dobre. Príbeh sa odohráva v 20.storočí pričom tu máme obdobie pred, cez a po 1.svetovej vojne, takže sa nám striedali rozličné dôležite medzníky v dejinách. 20. storočie pokladám aj so Starovekým Gréckom a Rímom za jedno z najzaujímavejších, preto som veľmi rada, že sa práve do neho rozhodla autorka príbeh zaradiť. 

"Keď ležala a počúvala tmu, zaplavilo ju čosi desivé, obrovský strach, akoby sa malo stať niečo hrozné."

Jednotlivé oživovania boli rozdelené do kapitol a tak sa v nich dalo veľmi dobre vyznať, vôbec som sa nezamotala, nemala som pocit, že by autorka zbytočne príbeh naťahovala, stále sa dialo niečo iné a nové a ja som len horlivo pretáčala stránky. Príbeh skončil úplne otvorene, čo je asi očividné, no aj tak by som chcela vedieť, akoby autorka dokázala celý príbeh ukončiť a uzavrieť cyklus smrti - ožívania.

Kniha mala zaujímavý, netradičný námet, ktorý mi hneď sadol. Čítanie som si užila, ani raz som si nepovedala, že sa nudím aj napriek tomu, že kniha v podstate nemá podstatu, celé sa to točí vlastne iba okolo života Ursuly, nie je tam žiadne veľké vyvrcholenie, či desivé tajomstvo, ktoré vyjde najavo 5 strán pred koncom knihy.  Autorka má talentu na rozdávanie, vôbec sa nedivím, že získala toľko ocenení a jej knihu vám môžem len a len odporučiť - bola zmesou romantiky, akcie, napätia a drámy, prekvapivých či neočakávaných situácií a momentov.  

Je úplne jasné, že si kniha zaslúži plné hodnotenie, keďže jej nemám čo vytknúť. Už dávno som nečítala nič, čo by ma takto riadne chytilo za srdce. Pokiaľ ste ešte knihe nedali šancu, určite to čo najskôr zmeňte.

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2015/04/zivot-po-zivote-kate-atkinsonova.html

Zažívajú tie isté momenty, cítia známe vône, ba zdá sa im, že už niekedy počuli presnú odpoveď na otázku, ktorú sa práve chystajú položiť. Hlavná hrdinka diela nevie, že sa jej život pretáča ako film, ale má vnútorný pocit, že keby sa rozhodla tak, ako sa chce rozhodnúť, stala by sa tragédia. A tak na zvláštny popud mení svoje rozhodnutia, no smrť si na ňu vždy počká za ďalším rohom. Dospeje Ursula do bodu, keď ju jej chyba nepripraví o to najcennejšie, čo má?

Bezprostredne po prečítaní knihy som si myslela, že nebudem môcť napísať recenziu, pretože tento príbeh je jedinečný a pocity, ktoré vo vás zanechá sa nedajú sprostredkovať iným ľuďom. Musíte si ju iba prečítať. Keď som prišla na koniec, zdalo sa mi, že Život po živote ma o niečo ochudobnil a autorka neuzavrela dej, tak ako sa to od nej očakávalo.  Táto kniha je veľmi smutná, no nebudete pri nej roniť slzy, len vám bude ťažko na duši. Ja som dlho rozmýšľala, prečo sa cítim tak mizerne a časom som si zistila, že literatúra, ktorú čítate môže ovplyvniť váš psychický stav. Nikdy som tomu neverila, ale je to čistá pravda. Asi som príliš ľutovala Ursulu, ktorá si vo svojich životoch zažila peklo a ani vojnové roky, v ktorých žila, atmosfére diela vôbec nepomáhali. Všetko bolo pochmúrne, no na druhej strane sa tam črtala iskrička nádeje. Nádej, že jej ďalší život bude lepší...

Táto kniha je poklad. Aj keď čitateľa emocionálne vyšťaví do poslednej kvapky, musíte si ju prečítať. Je krásne smutná, pretože spisovateľka hrala na city, a keď do krásnej a zároveň smutnej atmosféry primiešala svetové vojny, bola niečim výnimočná. Opakujúce sa životy a tragédie ľudstva. Ako sa dá výmysel skĺbiť s ničivou realitou? Spisovateľka to zvládla bravúrne.

Kniha, ktorá vám dá všetko, no zároveň nič. Ja som vymyslela túto vetu ako dokonalú definíciu tohto diela, takže si viete predstaviť, ako dlho som o príbehu rozmýšľala. Nedal mi pokoj a pomaličky som dospela k názoru, že som dostala všetky škály pocitov, ale keď som sa dostala na koniec, nenašla som žiadne odpovede a nijaké uzavretie sa nekonalo. Preto všetko a zároveň nič. Nebola som o nič múdrejšia, ako vtedy, keď som sa pustila do čítania. Bolo to 528 strán všetkého, no... ničoho, čoho by ste sa mohli chytiť a ja túto zvláštnosť doteraz neviem pochopiť - a to som sa veľmi snažila. Hľadám v tom logiku, no logika tam má celkovú absenciu. Bol toto autorkin zámer? Ak áno, skláňam sa pred ňou. Nikdy som nečítala také zložité dielo. Išla mi prasknúť hlava od rozmýšľania či sa Ursulin kolobeh životov skončí, a ako bude pokračovať jej život, no vždy to skončilo... Nič iba bum tma a smrť a ja som bola priam závislá na čítaní. Nechcem vás klamať, koniec by sa konečne mohol podobať na koniec, no čitateľ si ho musí domyslieť. Ja mám veľkú predstavivosť, ale z duše nenávidím, keď niečo autor neuzavrie. Považujem to za autorovu povinnosť. To on vytvára kompozíciu diela a otvorený záver považujem vždy za čistú provokáciu - ako nedokončenú prácu.

Neviem či zodpovednosť za chyby nesie prekladateľka, alebo samotná autorka, no zopárkrát sa v texte vyskytli nelogické vety, ba aj jeden dialóg, ktorý som si musela prečítať viackrát, no aj tak som z neho veľa nepochopila, pretože som mala pocit, že chýba dôležitá časť výpovede. Chvalabohu, že sa jednalo iba o vety, ktoré neplnili v knihe dôležitú úlohu. Boli len na doplnenie atmosféry a situácie, v ktorej sa hlavná hrdinka nachádzala.

Život po živote nie je určený pre každého. Najprv si radšej prečítajte ukážku alebo si ju prelistujte v niektorom kníhkupectve. Nemusí sa vám zapáčiť autorkin štýl a potom by sa vám kniha čítala veľmi ťažko. Toto nie je môj prípad. Ja ju hodnotím, ako kvalitné dielo s pár chybičkami krásy (záver sa mohol dotiahnuť do dokonalosti) a určite si od spisovateľky ešte niečo prečítam, pretože táto kniha bola neskutočne krásna.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/04/kate-atkinsonova-zivot-po-zivote.html

Milujem ruže a keď sú červené, tak moje srdiečko bije spokojnosťou. (klíše, že?) No potom som sa začítala do anotácie a niečo v mojom malom mozočku mi hovorilo, že mám tejto knihe dať šancu! 
A ja som veľmi vďačná, že som môj piskľavý hlások v hlave poslúchla.

Historické romány veľmi často nečítam. Anotácia ma musí zaujať na 100%, aby som sa do neho pustila. Nejde o to, že by som nemala rada históriu skôr si neviem nájsť historický román, ktorý by ma bavil natoľko, žeby som ho vedela prečítať dokonca. No tejto román mal v sebe niečo s čím som sa pri žiadnom inom nestretla. Tento román bol napísaný naozaj skvelým štýlom, ktorý však nemusí sadnúť každému ale mňa nadmieru bavil. Postavy boli vykreslene naozaj dokonalo. Každá bola iná a svojská. Napriek tomu, že v románe vystupuje viacej postáv, nemala som problém zapamätať si, ktorá je ktorá.

Ursula je dieťa, ktoré hneď po narodení zomrelo. No potom sa narodí opäť a zomrie opäť. Potom dostane opäť šancu na život a žije o niečo dlhšie ale nakoniec to končí predsa len jej smrťou. Ursula sa na svoje predošlé životy nepamätá, ale chybu vďaka, ktorej v tom minulom živote zomrela už druhý krát neurobí. Má totiž silný pocit dejavú alebo jednoducho pocit, že sa stane niečo zlé.

Je to ako pozrerať film v ktorom hlavná hrdinka na poslednú chvíľu zmení svoje rozhodnutie a jej život to úplne zmení.
Vďaka tomu spoznávame Ursulu stále viac a viac.
 V jednom živote Ursula zomrie lebo vypadne z okna a v druhom keď sa blíži k tej istej tragédií to už nerobí lebo ma veľký strach z toho okna a logicky nezomrie.

Tento príbeh vám ponúka milion malých príbehov jednej postavy. Je to ako hľadanie dokonalých nohavíc. Musíte ich vyskúšať aspoň desať do kým nájdete tie čo vám perfektne sadnú. A to ma na tejto knihe bavilo najviac. Stále sa tam dialo niečo nové, iné a nečakané.

Ďalším veľkým plus je, že máme možnosť sledovať vývoj Ursuly od malička. Nie je to iba sedemnásť ročná tínedžerka, ktorá odrazu zistí, že je výnimočná, ako to je vo väčšine moderných románov.

Čítanie tejto knihy som si naozaj veľmi užila. Je plná napätia a hlavne nečakaných zvratov a prekvapení.
 Prostredie v ktorom sa príbeh odohráva bolo vykreslené detailne a uveriteľne. Naozaj som sa vedela preniesť do tesne povojnového obdobia. Jedine čo mi možno trošku vadilo bolo, že ostatné postavy boli utlačené do úzadia.  V popredí bola iba Ursula. V jednom živote Ursuly boli a v druhom zase nie. Čo sa s nimi stalo??? 

Túto knihu odporúčam hlavne tým, ktorí hľadajú príbeh o ktorom môžu rozmýšľať a chcú niečo čo v nich niečo zanechá.

Recenzoval: Vera Paradis
http://fashion-paradis.blogspot.sk/2015/04/recenzia-kate-atkinsonova-zivot-po.html

Hlavná postava – Ursula, je veľmi nezvyčajný človek z Anglicka. Má totiž schopnosť, o ktorej sme premýšľali a želali si ju už veľa krát, no vždy ostala len v našich snoch – istým spôsobom pretočiť čas a všetko, čo nebolo podľa našich predstáv znova prežiť a napraviť. A tak sa v roku 1910 počas veľkej snehovej fujavice narodí dieťa, no skôr, než prvýkrát spozná svet, nadýchne sa či pocíti dlane svojej matky, zomiera. 

V roku 1910 počas večera, kedy vo vzduchu búrlivo poletujú snehové vločky príde na svet ďalšie dieťa menom Ursula, no čoskoro sa znova, síce o čosi neskôr, dočká posledného výdychu. Ursula žije život po živote, zakaždým s iným momentom, kedy ju zahalí temnota. Ako jediná má možnosť nazrieť do budúcnosti, prežiť ju a v nasledujúcom živote ju napraviť, prežiť znova a možno si ju aj viac užiť a zakaždým ju prevádza pocit deja vu.

Dokáže ale sama zmeniť údely života správne a zabrániť svetovým katastrofám či dokonca druhej svetovej vojne? A bude vôbec môcť zmeniť plány osudu, ktorý už všetko dopredu určil?

„,Sladkých šestnásť!‘ vzdychol Hugh a s láskou ju vybozkával. ,Všetko najlepšie k narodeninám, medvieďatko naše. Tvoja budúcnosť leží pred tebou.‘ Ursula ešte vždy mala pocit, že niečo z budúcnosti je už za ňou, ale už pochopila, že také čosi nemá hovoriť nahlas.“

Romány z minulosti mám úprimne rada, pretože ma častokrát obohatia o niečo, čo by som sa na hodinách dejepisu dozvedela márne. Prvé strany vyzerajú ako vystrihnuté z 20. storočia, no neskôr dielo rýchlo naberá na mysteriozite. Venuje sa totižto zaujímavej téme, ktorá vtedy nebola vo verejnosti veľmi rozoberaná a to väčším množstvom životov ako jeden, a teda aj možnosť nahliadnuť do budúcnosti.To Život po živote robí výnimočnou a vzhľadom aj na jeho spracovanie i výbornou knihou. 

Zhruba 500-stranová kniha je nielen vďaka jej kvantite strán knihou múdrostí. Aj človekovi, ktorý tematike druhej svetovej vojny pozornosť veľmi nevenuje dokáže toto dielo zaujať a nielen ho poučiť o veľkých udalostiach sveta, ale najmä poukázať na ľudský pud, nenávisť ľudí z rozličných krajín a aj pomoc svojmu druhu za akýchkoľvek podmienok.

Ani teraz po týždňoch si nie som istá, čo mi kniha dala, alebo aký obraz som si z nej utvorila. Čo však viem je to, že čítať ju bol neskutočný zážitok a jednoznačne niečo iné, niečo, čo som ešte nezažila a čo robí samotné čítanie nevšedným a stále prekvapujúcim aj po tých desiatkach diel. 

„Pero treba držať zľahka a uvoľnene, aby sa stenografické znaky dali rýchlo písať. Zápästie sa nemôže opierať o zápisník ani o stôl. Zvyšok leta bol hrozný. Sedela pod jabloňami v sade a usilovala sa čítať Pitmanovu učebnicu stenografie. Rodina rozhodla, že bude radšej chodiť na kurz strojopisu a stenografie než do školy.“

Ursula a ani ostatné postavy neboli jedny z tých, ktoré ste si buď obľúbili alebo nie.Tým, že ste boli prítomní počas celého ich života, prežili ich detstvo, stáli po ich boku počas smútku, tragédie i radosti ste sa jednoducho stali skoro ich súrodencamia jednoducho ste si k nim museli vytvoriť silnú citovú väzbu. K Ursule prakticky najviac, keďže bola narodená do skorého obdobia vojny a okrem toho zažívala hrozné veci.

Čo tým myslím nezistíte po prečítaní tejto recenzie, ale až samotnej knihy. Takto na mňa zapôsobilo len takéto väčšie dielo a nič podobné som ešte nezažila. Okrem čarovného, unikátneho a miestami aj smutne reálneho som dostala aj skvelé spracovanie, plynulý a svojský štýl písania a nezabudnuteľné charaktery. Som rada, že som zavítala do Líščieho nárožia a ak sa nabudúce budete rozhodovať, do akej krajiny zavítate nabudúce, skúste zájsť aj sem. 

Lístok so zástavkou Líščie nárožie si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Recenzovala: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk/2015/06/zlato-z-liscieho-narozia-zivot-po.html