Zájsť priďaleko

O čom kniha je?

On je bohatý syn rockera.
Ona len nedávno prišla o mamu aj strechu nad hlavou.
Rush a Blaire
Blaire má len devätnásť, no prežila si svoje. Po matkinej smrti a splatení účtov za liečbu jej hrozí, že zostane na ulici. Preto potlačí hrdosť a s dvadsiatimi dolármi vo vrecku pricestuje za otcom na floridskú Rosemary Beach, aby ju na pár týždňov prichýlil. V luxusnom dome však nenájde muža, ktorý ju aj matku kedysi opustil, len jeho nevlastného syna Rusha. Od prvej chvíle je Blaire jasné, že medzi tamojšiu smotánku nezapadne, no ak nechce prespávať v aute, musí to vydržať, kým si nezarobí na vlastné bývanie.
Rush je skazený a úžasný zároveň, doteraz žiadna jeho šarmu neodolala. Vernosť mu však veľa nehovorí. K Blaire sa vôbec nehodí, napriek tomu sa jej pomaly dostáva po kožu. Ani ona nenecháva Rusha chladným, no hriechy minulosti mu bránia priblížiť sa k nej. Obom hrozí, že zájdu priďaleko...

Klasická lovestory?

Na prvý pohľad sa Vám môže zdať, že ste už podobný príbeh čítali najmenej miliónkrát - aj mne sa to tak zo začiatku zdalo. Veď koľkokrát sme sa v knihe stretli s protikladnými svetmi našich hrdinov - bohatý, dobre vyzerajúci mladý chalan, ktorý strieda partnerky viac než ponožky; a na druhej strane neskúsené dievča, ktoré sa z nejakého d§vodu dostáva do jeho teritória. Zatiaľ je táto definícia úplne výstižná - aj keď nie celkom...

Blaire je pekné dievča, ktoré to však v živote tiež nemalo ľahké. Namiesto toho, aby randila a užívala si život, sa musela starať o svoju chorú mamu, ktorá zomrela a Blaire musela predať aj dom, v ktorom bývali. Teraz je bez rodiny, bez peňazí a hlavne bez strechy nad hlavou. Posledná jej nádej je jej otec - muž, ktorý jedného dňa po autonehode, pri ktorej zahynulo Blairine dvojča, ušiel z ich života a už sa viac neozval, ani nedošiel na pohreb Blairinej matky. Priženil sa do dobrej rodiny - krásneho luxusného domu, a má aj nevlastného syna Rusha, ktorému vlastne celý dom patrí. Blaire musí potlačiť hrdosť a akúsi nenávisť voči svojmu otcovi a prinúti sa do Rosemary Beach pricestovať. Dúfa, že ju otec a jeho rodina na pár týždňov prichýlia, kým si nenájde aspoň nejakú prácu a nebude sa môcť opäť osamostatniť.

Aj keď je dom spolu s miestnym prostredím naozaj nádherný, Blaire vie, že ju tu vlastne nevítaný hosť. S odhodlaním vojde do domu, kde má bývať jej otec. Už na prvý pohľad vie, že to nie je nič pre ňu - v dome totiž nenájde svojho otca, ale jeho nevlastného syna Rusha. Keď sa mu predstaví, ubytuje sa v malej miestnosti pod schodami, ktorá je určená pre upratovačku. Blaire je však spokojná - má strechu nad hlavou aj posteľ. Hneď na druhý deň si začne hľadať prácu, chce z tohto domu odísť čo najskôr, aj keď doň jej otec zatiaľ nevstúpil (je na dovolenke s Rushovou mamou). Nakoniec sa jej podarí získať výborne platené miesto v golfovom klube. Keďže Blaire je pekná aj šikovná, okamžite je prijatá. Miestni bohatí muži jej dávajú výborné sprepitné a celkom rýchlo sa našetrí dosť peňazí, avšak má to háčik... Rush sa jej príliž dostal pod kožu, no obaja sa tomu bránia. Nie je to však bez príčiny...

Blaire sa mi veľmi páčila - bola to taká správna baba do koča aj do voza. Brala to, čo jej život ponúkal a vždy sa s tým vysporiadala. Nikdy nepotrebovala nikoho, aby sa o ňu postaral, musela to všetko zvládať jednoducho sama. Niektorým veciam však sama čeliť nedokáže - v Rosemary Beach sa dozvedá o tajomstvách jej matky, ktorým nechce uveriť. Verí, že tie tvrdenia, ktoré osočujú jej mamu sú nepravé a určite by jej mama také veci nikdy nespravila. Jej mama bola jej jedinou rodinou... otec ich predsa dávno opustil...
Temné tajomstvá minulosti Blaire úplne šokujú, pretože v nich sú zapletení všetci - Rush, jeho sestra Nan, otec aj jeho nová manželka a Blaire má pocit, že sú vlastne všetci proti nej a jej mame. Keď sa však dozvie pravdu, aj o otcovom odchode, všetko až podozrivo dáva zmysel, aj keď tomu Blaire nechce uveriť. Ako má veriť Rushovi, keď jej pravdu celý čas zatajoval?!

Od knihy som zo začiatku nemala nijaké očakávania, nechcela som sa sklamať. Možno som dobre urobila, pretože sa mi kniha v podstate páčila. Určite si zaobstarám aj pokračovanie, pretože chcem vedieť, ako to s Blaire nakoniec celé dopadne... zvládne sa vyrovnať s novými skutočnosťami? A čo s ňou bude ďalej? To sú otázky, na ktoré odpovede zatiaľ nemám, ale určite ich potrebujem. Nenáročným čitateľom sa kniha bude určite páčiť, ak na ňu nebudete mať príliš vysoké nároky. Ja som s ňou v podstate spokojná... v podstate. Vadili mi však trochu tie klasické postavy, ktoré máme už takmer v každom romantickom príbehu v poslednej dobe - skvelý úžasný playboy a neskúsené dievča... to naozaj autori nevedia vymyslieť trošku, aspoň trošku inú kombináciu? Myslím, že pre čitateľky môže byť určite atraktívny aj iný typ hlavnej mužskej postavy, tento nám už skôr príde trápny a naivný. Aspoň mne sa také mužské postavy v knihách nepáčia, obzvlášť ak sú sukničkári, tých neznášam ešte viac. Viete si asi predstaviť, aký mám teda postoj k Rushovi. Môžem vám úprimne povedať, že nemám rada situácie v knihách, keď sa nejaké dievča už s miestnym dokonalým hlavným hrdinom, ktorý je vlastne na prvý pohľad úplný sviniar zblíži a ono vlastne vysvitne, že on je úžasne starostlivý a milujúci, občas žiarlivý partner, ktorý jej splní všetko po čom túži (v akejkoľvek oblasti). Nič v zlom, ale už je to jednak ako obohraná platňa (to po prvé) a po druhé sa mi to ani nikdy nepáčilo. Je pravda, že keď niekoho spoznáte zblízka, väčšinou zistíte, že je iný ako ste si pôvodne mysleli, no v knihách ma to už čítať skutočne nebaví.

Ostatné postavy mi vlastne neprekážali (zas až tak veľa ich tam nebolo...). Blaire som si skutočne obľúbila, ale taká Rushova sestra Nan mi žrala nervy. Bola mi nesympatická už od prvej chvíle a asi mi aj nesympatická mala byť. Bola podľa mňa taká typická zákerná postava... pre mňa nič nové pod slnkom neznamenala a viac ma nezaujala...

Celkovo knihu hodnotím tak priemerne. Nie je to podľa mňa bestseller, ktorý do sveta spraví dieru, ale zase ani kniha do koša. Nenároční čitatelia, alebo tí, ktorí milujú akékoľvek lovestory tohto charakteru, budú istotne nadšení. Ja sama som bola na konci príjemne prekvapená, páčilo sa mi, aký príbeh nabral zvrat. Dovtedy to však nebolo nič extra... nesklame, ale ani neuchváti.
Plusom knihy je, že je pomerne tenká (aspoň pre mňa) a prečítala som ju behom dvoch večerov :)

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/zajst-pridaleko-abbi-glines/

"Pred očami sa mi mihol mamin úsmev, keď mi rozprávala o tom, ako sa bláznila v oceáne. Zdvihla som zrak k nebu a poslal doň bozk. Nakoniec som sa k oceánu predsa len dostala. Bola som tu za nás obe. Z myšlienok ma vytrhli kroky. Spoza mrakov vykukol mesiac a osvetlil Rusha v diaľke. Znovu bol bez trička a šortky mal spustené nebezpečne nízko na bedrách. Pohľad na jeho telo v pohybe ma fascinoval."

Devätnásťročná Blair prišla o všetko - po tragickej smrti jej sestry-dvojičky ich opustil otec, jej mama krátko nato ochorela, a keď po niekoľkých rokoch umrela, Blair bola nútená predať ich dom. Ostalo jej iba staré auto a zopár dolárov vo vrecku. Po dlhom čase sa skontaktuje s otcom, ktorý sa medzitým stihol znovu oženiť, a odchádza za ním na Floridu. Hneď po príchode čelí nepríjemnému privítaniu zo strany mladistvej smotánky, užívajúcej si párty v priestoroch domu, kde žije jej otec s manželkou a jej deťmi. Spoznáva svojich dvoch nevlastných súrodencov - ústretového Granta a arogantného Rusha. Jej prvým krokom je snaha okamžite odísť, ale napokon zostane v izbičke pod schodiskom a sľubom, že len čo si zarobí dosť peňazí na vlastné bývanie, odíde. Jej otec je totiž so ženou na dovolenke a jedine Rush môže rozhodnúť o tom, či jej dovolí ostať. Spočiatku sa k nej správa chladne, až nezdvorilo, ale tým len zakrýva túžbu, čo sa v ňom rozprúdi zakaždým, keď je Blair v jeho blízkosti. Dobre si však uvedomuje, že je preňho pridobrá a potrebuje pri sebe niekoho menej skazeného. Ako to už však býva, láska si nájde cestičku a budú musieť nájsť spôsob, ako sa popasovať so svojimi citmi. A to aj napriek tajomstvám, ktoré ešte len čakajú na odhalenie...

"Obostieralo ho toľko tajomstiev. O niektorých veciach odmietal hovoriť. Niečo nás k sebe priťahovalo, čo však neznamenalo, že mi prezradí svoje tajomstvá. Alebo znamenalo? Nie! Samozrejme, že nie. No budem ochotná oddať sa mužovi, ktorého ani nepoznám? Bol taký ostražitý. Bola by som schopná spávať s ním a zachovať si od neho odstup? Asi ťažko. Rush mi pohladil ruku. Ukradomky som sa na neho zadívala. Sledoval cestu, ale mysľou blúdil inde. Kiežby som sa ho na to mohla opýtať. No ešte sme nedospeli do toho štádia. Možno doň ani nikdy nedospejeme."

Kniha Zájsť priďaleko je jednohubkou, ktorá vám nezaberie veľa času. Príbeh nie je náročný a celkovo pri ňom ľahko vypnete. Blaire ako rozprávačka mi niekedy pripadala dosť paradoxná - na jednej strane toho toľko prežila, a zároveň boli miesta, kedy pôsobila ako úplná naivka, čo nikdy nevytiahla päty z domu. Abbi Glinesová sa pohráva s bežným motívom chudobnej, hoci peknej a citlivej dievčiny a bohatého, krásneho a nedosiahnuteľného chlapca. Ona pri ňom spozná chuť vášne, on sa chce polepšiť... Nič nové, ale štýl knihy vynahradí mierny nedostatok originality. A takisto vedľajšie postavy, ktoré mi pripadali omnoho zaujímavejšie - či ide o Rushovho nevlastného brata Granta, Blairinu kolegyňu a kamarátku Bethy, alebo syna majiteľa prominentného golfového klubu Woodsa, ktorý sa v jednom dieli série tiež dočká svojho príbehu. Dej by sa síce dal ľahko a rýchlo ukončiť, ale autorka si na pár posledných stranách neodpustila otvorené vrátka do ďalšieho pokračovania. Kniha nevybočuje z priemeru, ale zo zvedavosti po ňom určite siahnem. 

Recenzoval:Marek Zákopčan http://www.marekzakopcan.sk/news/a-glinesova-zajst-pridaleko/

A naozaj sa im nedivím, že sa touto rovnicou riadia. Je to veľmi lákave a myslím, že každé dievča v kútiku srdca túži po chlapcovi, ktorého by zmenila. Ale späť ku knihe. 

Blaire ma iba devätnásť rokov a prežila si toho veľmi veľa. Jej podarený otecko ju a jej mamu opustil, kvôli bohatej žene. Mama Blaire bola ťažko chorá a zomrela. Blaire ostane úple sama bez strechy nad hlavou. Svojho otca nenavidí no aj napriek tomu potlačí hrdosť a ide za ním na floridskú Rosemary Beach a príbeh sa môže začať.  

V luxusnom dome kde jej otec žije so svojou novou ženou nenájde jeho ale jeho nevlastného syna Rusha. Medzi Rushom a Blaire to iskrilo hneď od začiatku.  Po krátkej výmene názorov jej Rush dovolí ostať u neho doma do kým sa jej otec nevráti. 

Postava Blaire mi bola sympatická. Je to silné dievča, ktoré sa aj po smrti svojej mami snaží postaviť na vlastné nohy. Nájde si prácu a snaží sa zarobiť čo najviac peňazí, aby nemusela bývať u svojho nevlastného brata. Samozrejme sa na Rusha ako na brata vôbec nepozerá. Či chce alebo nie Rush ju priťahuje. 

Rush je zase typický mužský hrdina, ktorý strieda jednu sukňu za druhou. K Blaire ho však láka ale on sa bráni. Nechce jej ublížiť. Ale čo myslíte vydrží mu to dlho???  

Kniha sa mi čítala veľmi ľahko. Je veľmi dobre písaná a aj napriek tomu, že dej knihy nie je žiadna novinka dokázala ma zaujať a strávila som pri nej asi tak 3 hodinky a to všetko preto, lebo som sa chcela dozvedieť ako to skončí. A koniec mi teda otvoril ústa dokorán. Autorka to vymyslela veľmi zákerne a ukončila to tak, že jednoducho budete dúfať, že bude nejaké pokračovanie.

Recenzovala: Veronika Galbavá
http://fashion-paradis.blogspot.sk/2015/09/abbi-glinesova-zajs-pridaleko.html

Blaire to v živote nemá vôbec jednoduché. Jej sestra zomrela. Otec sa nevedel zmieriť s jej stratou a krátko nato odišiel. Nakoniec vzal osud Blaire aj matku a ona musela predať rodný dom, aby naškriabala prachy na zaplatenie účtov v nemocnici.
Blaire teda nemá inú možnosť a musí odísť za otcom. Namiesto neho však nájde trojposchodovú vilu a arogantného syna otcovej priateľky – Rusha.
Aby sa mohla pozbierať z temnej diery, do ktorej ju šmaril život, bude potrebovať prácu, ako tak stabilný domov, podporu aspoň tej rodiny, ktorá jej zostala, a zopár práškov na depku, aby sa z nej nestalo totálne psycho. Takto nejako som si hrdinkino zotavovanie predstavovala ja. Bohužiaľ, z tejto pestrej ponuky si našla iba prácu a domov v podobe krpatej izbičky pod schodmi. Človek by si pomyslel, že keď má niekto dom veľký skoro ako menší činžiak, nájde sa tam nejaká hosťovská izba pre babu v núdzi a neskončí v komore, kde sa nedá ani hýbať. Ale tak čo už. Odkedy sa dostal na svetlo sveta Harry Potter, útulné izbičky s jednou posteľou pod schodmi sú proste in.

Ešte dávnejšie som mala možnosť prečítať si od autorky prvý diel série The Vincent boys, ale kniha si ma nezískala. Nemalo to ani ktovieaké hodnotenia na rozdiel od Rosemary Beach série. Anotácia a pozitívne názory ma preto hneď nalákali. Bola som veľmi zvedavá, či sa autorka v písaní zlepšila.
Prvé strany knihy Zájsť priďaleko ma strhli a kde-tu sa našlo zopár vtipných hlášok. Blaire mala byť podľa všetkého taká NA kick-ass hrdinka so zbraňou pod sedadlom. Škoda, že zbraň na nej bola tým jediným zaujímavým. Od ostatných obyčajných a otravných hrdiniek sa odlišovala iba v tom, že mohla kreténom pohroziť, že im vystrelí mozog, ak jej nedajú pokoj. Jej správanie ma však veľmi miatlo, s čím úzko súvisí aj celý jej a Rushov vzťah.
Spomínala som už, že nie som fanúšikom instalove? Pretože nie som. Často sa mi zdá príliš neuveriteľná na to, aby mohla pôsobiť aspoň trochu reálnym dojmom na čitateľa.
V tejto knihe to bol presne jeden z tých prípadov. Všetko sa vyvíjalo dobre, kým sa autorka nepustila do romantickej línie. Prvé kapitoly sa Rush o Blaire vôbec nestaral a ani z jej strany som nebadala až taký prehnaný záujem. A tu zrazu otočím na novú kapitolu a vidím, ako jej Rush hovorí, že po nej túži, ale musí si držať odstup.
Nie.
Nie.
Nie!
Dobrý nápad, znesiteľné postavy a takto to zbabrať. Normálne mi je do plaču a nechápem, prečo sa do toho autorka pustila takto zhurta. Séria má nekonečne veľa dielov... kde je napísané, že už v piatej kapitole v prvej knihe musia po sebe protagonisti otvorene slintať a uvažovať o tom, že život bez toho druhého by nestál za nič?
Blaire je predsa zronená kvôli minulosti, je na úplnom dne, potrebuje sa pozbierať, tak prečo myslí iba na to, aký je Rush neodolateľný a aký má dobrý zadok, keď ho vidí na balkóne preťahovať inú babu?

To dievča to v hlave vôbec nemalo v poriadku a keby mal niekoho v jej okolí aspoň trochu rozumu, asi ju pošle k psychológovi na dlhý pokec.
Autorke sa vymkol príbeh z rúk akoby sám. Zo začiatku ho riadila a potom ho nechala, nech si besno ide, kam chce. Hlavné aj vedľajšie postavy odflákla, dejová línia zmizla v Bermudskom trojuholníku a dialógy boli písané formou skopírujem-dve-vety-odtiaľto-a-odtiaľto-určite-si-to-nikto-nevšimne. Hlavné, že sa všetko posúvalo dopredu rýchlosťou svetla a čitateľ sa nestihol ani poriadne nadýchnuť. Je to veľkým pozitívom a zároveň negatívom knihy. Autorka dbala na to, aby som sa pri čítaní nikde nezabrzdila a hlbšie neuvažovala o konaní postáv, chcela ma len dostať do cieľa, kde by som hneď prahla po pokračovaní.
A aj by som prahla, keby nedokafrala celý nápad. Malo to obrovský potenciál a nevyťažila z neho ani minimum. Stačilo viac trpezlivosti, viac opráv, trochu lepšie spracovanej psychológie postáv a mohlo z toho vzniknúť niečo, čo by čitateľovi poriadne zahralo na city.
Táto kniha sa šúchala iba po okraji toho, čo mohlo mať parádnu a nezabudnuteľnú zápletku. Autorka má skvelé nápady na príbehy, čo som postrehla už aj pri The Vincent boys, ale pripadá mi to, že ich nevie spracovať.
Knižku by som odporučila skôr nenáročným čitateľom alebo tým, ktorým sadol štýl písania. Čítalo sa to rýchlo, ale nepresvedčilo ma to.

Čo som čakala: Dobre napísaný NA príbeh zameraný na dievča pretĺkajúce sa životom, ktoré prišlo o všetko a snaží sa nájsť spôsob na prežitie.

Čo som dostala: Príbeh so sľubným začiatkom, ale ofláknutým zvyškom.

Recenzovala: Mária Danihelová

http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2015/09/abbi-glines-zajst-pridaleko.html