Dievča, ktoré si tu zanechal

Určite si pri pohľade na tvorbu Jojo Moyesovej pomyslíte, že je autorkou románov pre ženy, v ktorých nájdete len a len romantiku - teda čítanie pre ženy po štyridsiatke. Podobný pocit som mal aj ja, avšak reakcie mojich blízkych, ktorí Moyesovej knihy priam zbožňujú, ma presvedčili o opaku. Preto som neváhal a rozhodol sa knihu si prečítať. Dievča, ktoré si tu zanechal naozaj nie je klasickou romancou, pri ktorej spotrebujete tri balíky vreckoviek. Je to dojímavý príbeh so silnými hlavnými hrdinkami. Ženami, ktoré sú ochotné spraviť čokoľvek, bojovať do poslednej chvíle a vzdať sa všetkého, len aby dosiahli svoj cieľ. Jojo Moyesová ma svojím dielom ohúrila aj napriek tomu, že kniha nepatrí medzi žáner, ktorý primárne obľubujem. Aj to môže byť jedným zo znakov vynikajúceho príbehu. 

"Niekedy človek žije v paralelnom vesmíre. Myslí si, že vie, čo ho čaká - otravný večer pri telke, popíjanie v bare, skrývanie sa pred minulosťou - a zrazu odbočí a ocitne sa na mieste, o ktorom ani len netušil, že existuje."

Na začiatku príbehu sa stretávame so Sophie, manželkou francúzskeho maliara Édouarda, ktorý je prinútený odcestovať na front. Spočiatku som mal mierne obavy, ako sa celá zápletka vyvinie, keďže Moyesová nás zaviedla do obdobia, o ktorom som z učebníc vedel len veľmi málo - do časov prvej svetovej vojny. Moje obavy sa však veľmi rýchlo rozplynuli - príbeh sa po pár stranách zamotal a Sophie sa dostala do neľahkej pozície - rozhodnúť sa, či podľahne rečiam Nemca, ktorý by jej dokázal za protislužbu vrátiť manžela, alebo ostať verná Édouardovi. Vravieva sa, že v tom najlepšom treba prestať - a Moyesová sa toho skalopevne držala. Vo chvíli, keď som to najmenej čakal, sa príbeh posunul o takmer storočie ďalej. Hoci som považoval Sophie za hrdinku s veľkým H, Liv, ktorá ju vystriedala v druhej polovici, bola niekoľkonásobne odvážnejšia a vytrvalejšia. 

"Usilovala som sa zabudnúť, že som v tej izbe a že na mňa hľadia oči Nemca. Túžila som byť vecou, ktorá nič nevie, nič necíti."

Liv, ktorej po nebohom manželovi ostal len obraz a luxusný dom, je žena ako každá iná. Verí v spravodlivosť a úprimnosť. Dozvedá sa, že obraz, ktorý dostala od svojho manžela, mal byť ukradnutý, jeho hodnota je priam nevyčísliteľná a jej neostáva nič iné, len sa ho vzdať. Dokáže sa však s niečím takým zmieriť? Je ťažké vyhrať nad ženou, ktorá má v rukáve desiatky argumentov a je odhodlaná bojovať do samotného konca. Je pravdou, že som nad Liv neraz pokrútil hlavou či zodvihol obočie, s odstupom času však môžem povedať, že ju obdivujem. Zatiaľ čo ja by som to už dávno vzdal, ona nebola ochotná len tak sa zmieriť s pravidlami. Nie vždy sú pravidlá totiž tie najlepšie - niekedy ich musíme obísť a možno tak získame oveľa viac. 

"Človek sa počas svojho bytia naučí všetko o láske. Naučí sa,
že v živote ide viac než o víťazstvo."

Dievča, ktoré si tu zanechal vo mne vyvolalo množstvo pocitov. Nejde totiž o obyčajný príbeh - román so sebou prináša kopec pekných myšlienok a zamyslení. Okrem toho, že ma dielo dokázalo vtiahnuť do seba, vo mne zanechalo niečo viac - a hoci to znie ako klišé, neviem to lepšie vyjadriť slovami. Táto kniha bola pre mňa jedinečná a ťažko sa mi o nej rozpráva: ak vás príbeh zaujal, určite by ste si ho mali prečítať aj vy. Síce vychádza až na konci decembra, dovtedy sa môžete pustiť do Moyesovej predošlých kníh. Alebo si ich na poslednú chvíľu zaželáte pod stromček? :-)

"Ľudstvo je schopné lásky a krásy, ale aj skazy."

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2014/12/recenzia-dievca-ktore-si-tu-zanechal-j.html

Rozpráva o osudoch dvoch žien, ktoré sa nikdy nestretli, ale aj napriek tomu majú toho veľa spoločného. Autorka knihu rozdelila na dve časti. V prvej sa zoznámime so Sophie Lefrévovou, Francúzkou, ktorá je nebojácna a pre svoju rodinu a blízkych by spravila čokoľvek. V čase, keď krajinu okupujú Nemci, sa so sestrou musia postarať o celú rodinu. Po manželovi jej zostal jediný obraz, ktorý namaľoval.

„Ach tie ženy…“ obrátil sa k nej. „Žiť sa s nimi nedá, ale nemožno ich ani zastreliť, čo poviete?“

V druhej časti sa stretávame s Liv, ktorá prišla o manžela a teraz bojuje s ťažkou životnou situáciou. Zostal jej po ňom iba dom, ktorý sám navrhol a postavil, a tiež obraz neznámeho dievčaťa. Keď si však príbuzní autora robia naň nárok, Liv zisťuje, že nie všetko v živote má takú cenu, ako sa jej navonok javilo.

Autorka svoj príbeh pekne vystavala. Sophiiným príbehom si pekne vybudovala pôdu pre rozpracovanie celkovej myšlienky. Sophiin život chytí za srdce. Je to nebojácna žena, ktorá sa nezastaví pred ničím, aby ochránila svojich blízkych a priateľov. Dokonca má toľko odvahy postaviť sa nemeckým vojakom a žiadať o slobodu manžela. Pri jej príbehu mi tuhla krv v žilách. Kvôli tomu, aby sa jej rodina mala dobre, sa nebránila vziať na seba aj hanbu. Je to skutočne obdivuhodná hrdinka,  ktorá našla vnútornú silu a postavila sa voči nepriateľovi. Ale tento príbeh nie je iba o nej. Je aj o obraze s názvom Dievča, ktoré si tu zanechal, ktorý v deji zohráva dôležitú úlohu.

„Možno to nebude až také zlé. Nikdy nevieš.“

Autorka vložila veľký detail do opisov. Pri prvej časti mi naskakovala husia koža, pretože aj keď Sophiin príbeh bol vymyslený, vojna je až príliš reálna a tak som obdivovala jej silu, ako to všetko dokázala zvládnuť. Budete si vedieť dokonale predstaviť svet, v ktorom žila, jej obavy a starosti, jej túžbu byť všetkým nápomocná. Aj keď je kniha rozdelená na dve časti, Sophie v príbehu rezonuje až dokonca, pretože je to práve jej obraz, ktorý o takmer sto rokov obráti na ruby život Liv.

Celkovo je kniha napísaná skvelo. Nenájdete v nej miesto, ktoré by vás nudilo, alebo vás nútilo knihu odložiť. Autorka v nej načrtla aj romantickú zápletku, ktorá skvelo dopĺňa hlavnú myšlienku. Postupne ako sú odkrývané všetky záhady na pozadí príbehu o Sophie, dostávame jej komplexný osud a obraz o tom, akou osobou bola.

„Fakty existovali ako bodky v maľovanke, ktoré treba spojiť, ale akosi nedávali dokopy jasný obraz.“

Liv je ďalšou nebojácnou hrdinkou, ktorá bojuje za to, v čo verí a o čom je presvedčená, že je správne. Počas príbehu sa jej postava vyvíja. Je odhodlaná prísť záhade o obraze na koreň a tým ho vyhrať pre seba. Počas jej spoznávania pravdy narazí na nejedno úskalie, ktoré bude musieť prekonať.

Romantiku do príbehu autorka vložila veľmi dobre. Žiadne scény neboli presladené. Bolo ich tam tak akurát, aby vkusne doplnili celkovú atmosféru. Niekedy vás zastihne láska v tú najneočakávanejšiu dobu a vtedy vám nezostáva nič iné len ju prijať alebo sa jej strániť

„Kým som ťa nestretol, nevedel som, čo je šťastie.“

Dievča, ktoré si tu zanechal je príbeh o ľudskej chamtivosti a aj o tom, ako zdanlivo nepodstatné kúsky sa môžu spojiť do zmysluplného obrazu. Je o chuti bojovať za šťastie, lásku a všetky podstatné veci v živote.

Recenzoval: Sue
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2014/12/28/jojo-moyesova-dievca-ktore-si-tu-zanechal/

Možno by bolo dobré prestať označovať vojny poradovým číslom, prestali by sme očakávať pokračovanie ako v seriáloch a možno by sa navždy skončili. Aspoň tie veľké. Obsah knihy je dobre opísaný, napríklad na tejto stránke, preto sa budem viac venovať súvislostiam. Prvá časť príbehu sa odohráva v okupovanom mestečku na severe Francúzska. Je o jednej žene a o portréte dievčaťa, ktorý namaľoval jej manžel. Opis vtedajších ťažkých pomerov tamojších obyvateľov je pôsobivý až tak, že sa človek musí zamýšľať nad tým, prečo je to vo vojnách také zlé. 

Prečo okupanti ponižujú nevinných obyvateľov, prečo je silnejší odhodlaný ničiť všetko na dobytom území? Logika vojny je v mierových časoch nepochopiteľná. Hádam preto sa v súčasnosti toľko hovorí a píše o vojnách minulých, či budúcich, aby sme si nelogicky zvykali na vojnu ako na normálny jav. Nie preto, aby sme na tie staré nezabudli a snažili sa žiť v mieri. Jediným hmatateľným výsledkom každej vojny sú rany a hroby. Možno sa mýlim, ale vyzerá to tak. 

Druhá časť knihy je o inom dievčati, ktoré žije v Londýne. Ťažiskom je ten istý portrét, ktorý sa v priebehu rokov dostal do rúk Lívie, manželky architekta Dávida. Keď Dávid zomrie, Lívia žije sama a zhodou náhod sa zoznámi s bývalým policajtom, ktorý pracuje pre firmu hľadajúcu ukradnuté umelecké diela, ktoré chcú získať potomkovia okradnutých v rámci reštitúcií. To už je hra o veľké prachy, maskovaná spomienkami a záujmom zachovať si pamiatku predkov. 

Aj Líviin obraz "Dievča, ktoré si tu zanechal" sa stal cenným, lebo jeho autor kedysi študoval u Mattisa. Nastáva boj o to, komu vlastne má patriť vzácne dielo. Z príbehu sa stáva pútavá detektívka. Zároveň sa dozvedáme, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí sa v priebehu času dostali k tomu obrazu, aj o ich osudoch. Tak ako je zaujímavý priebeh deja, tak je zaujímavý a prekvapivý aj záver knihy.

V knihe boli stránky, pri ktorých som to "dievča" nemohol odložiť ani na chvíľu.

Namiesto všeobecných múdrostí spomeniem ešte tri zaujímavé pasáže z knihy, ktoré som si poznačil.

- Po prvej spoločnej noci s Paulom sa rozpráva Lívia so svojou kamarátkou Mo. "Ty si sa s ním vyspala a ani si si ho nepozrela na Googli? Baba predsa nemôže spať s niekym, o ktorom nič nevie."

- Detektív na dôchodku hovorí Paulovi: "Jediné, čo sa ráta je pravda. Bez pravdy v podstate žongluješ so sprostými nápadmi iných ľudí".

- Marianna, ktorá prežila 5 manželstiev hovorí o troch manželoch, ktorí to prežili: Bývalí manželia môžu naďalej ostať priateľmi. Človek sa tak naučí všetko o láske. Naučí vás to, že v živote ide o viac než o víťazstvo".

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/373756/sugestivne-dievca.html

Prvá z nich, Sophie, je mladá, vydatá Francúzka, ktorá sa po tom, čo jej milovaný muž odíde bojovať proti Nemcom v prvej svetovej vojne, presťahuje z Paríža späť do malého mestečka k svojej rodine. Mesto je okupované tyranskými nemeckými vojakmi a tak, ako to za vojny v okupovaných mestách naozaj bolo, všetci trpia hrozným hladom, zimou a každé malé (veľakrát vymyslené) previnenie sa kruto trestá. Často aj najvyšším trestom. Jedinou spomienkou na šťastné obdobie, ktoré Sophie prežila s Edouardom, je jej nádherný portrét, ktorý namaľoval. Sophie však napriek všetkému v sebe nachádza odhodlanie vzdorovať a za každú cenu sa snaží vymyslieť spôsob, ako sa postarať o rodinu a ako dostať manžela naspäť domov. 

Druhá, Liv, žije v Londýne a neprežíva práve ľahké obdobie. Okrem toho, že sa stále nevyrovnala so stratou manžela, má obrovské finančné problémy. Má síce nádherný, supermoderný dom, ale ten je tak zaťažený hypotékou, že Liv nezvláda platiť všetky účty. A práve teraz vyjde na povrch, že obraz, ktorý dostala od manžela a ktorý má pre ňu nesmiernu citovú hodnotu, má v skutočnosti obrovskú cenu a rodina, ktorej patril v minulosti, ho žiada naspäť. Liv sa ho však nechce vzdať a rozhodne sa spraviť všetko pre to, aby si ho mohla ponechať. 

Kniha  je rozdelená na dve časti. Jedna časť sa venuje Sophie, druhá Liv a ku koncu sa začnú oba príbehy prelínať. Milujem knihy, ktoré sú napísané buď z viacerých pohľadov, alebo sú to viaceré príbehy odohrávajúce sa v rôznych časových obdobiach, ktoré sa na konci nejako spoja a prepletú. Práve preto som rozhodla siahnuť po tejto knihe a bola to skvelá voľba. 

Keby mám hodnotiť príbeh každej ženy zvlášť, príbeh Sophie ma úplne dostal a rozhodne má u mňa päť hviezdičiek z piatich. Vojna, o ktorej vieme, že sa naozaj odohrala, má extrémne silný účinok aj po takmer sto rokoch. O to viac, keď sa o nej nebavíme len v číslach, rokoch a najdôležitejších bitkách, ale pozeráme sa na ňu cez konkrétne osoby, ktoré všetky tieto hrôzy skutočne zažívali. Neviem si predstaviť nič horšie, čo môže ľudstvo stretnúť. 

Príbeh Liv rozhodne nebol zlý. Páčila sa mi zápletka s obrazom a celkové spojenie so Sophie, ale Liv sa podľa mňa nesprávala veľmi rozumne. Riskovať všetko, všetky svoje úspory a strechu nad hlavou, len preto, aby presadila svoju pravdu, je pre mňa dosť nepochopiteľný čin. Práve toto Livino správanie ovplyvnilo moje rozhodnutie, ako  nakoniec  knihu ohodnotím. 

V každom prípade je to skvelá, pôsobivá kniha, ktorá rozhodne stojí za prečítanie. Autorka má veľmi pútavý štýl písania a rozhodne má schopnosť prinútiť vás pri knihe ostať, až pokým ju nedočítate a zamyslieť sa nad ňou. Od tejto knihy som mala pomerne veľké očakávania, ktoré sa mi ale splnili a dokonca ich možno aj predčili. Určite v budúcnosti siahnem aj po ďalších autorkiných knihách. Myslím, že sú rovnako dobré ako Dievča, ktoré si tu zanechal. 

Recenzoval: Ellie Smith
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/01/dievca-ktore-si-tu-zanechal-recenzia.html

Práve takú výbornú knihu som pred pár dňami dočítala. Stačil mi na ňu jeden víkendový deň a bolo mi poriadne ľúto, že som na poslednej strane.

Dievča, ktoré si tu zanechal. Autorka  Jojo Moyesová je britská spisovateľka, pôvodne novinárka, ktorá dvakrát  za sebou získala ocenenie Romantický román roka. Román je koncipovaný v dvoch línia –roky prvej svetovej vojny vo Francúzsku a nedávna súčasnosť - rok 2006 Anglicko.

Námetom je  príbeh dvoch odvážnych žien- každá žije v inom období ale obe spája nádherný portrét dievčaťa. Obidve majú veľmi pohnuté životné osudy a vedia sa im hrdinsky postaviť.

Časť ,ktorá zachytáva obdobie prvej svetovej vojny je napísaná tak sugestívne, až som miestami mala zimomriavky a musela som prerušiť čítanie pre  vlhké oči..V mojich predstavách bola prvá svetová vojna nejako podvedome vždy viac spájaná s mužmi a ich nezmyselným umieraním v zákopoch a na frontovom poli. V knihe som sa prvýkrát literárne stretla s tichou hrôzou izolovaného mesta a odvahou  a statočnosťou žien okupovaného územia.

Autorke sa podarilo vykresliť veľmi pôsobivo nielen neskutočné utrpenie izolovaných obyvateľov francúzskeho mestečka St.Péronne ale aj nemeckých okupantov. Objavuje ľudskosť tam, kde by ju čitateľ  najmenej očakával.

Druhá časť je venovaná znovuobjavenému portrétu a opäť je spojený s osudom ženskej hrdinky, ktorá to nemá v živote ľahké, aj keď  žije v mieri. Bolesť a utrpenie si čas a miesto nevyberajú.

Práve v druhej časti  sa pomaličky odvíja niť nedopovedaného príbehu  spred sto rokov a osudy žien sa  neuveriteľne prepletajú . Autorka zostáva verná svoju podmanivému a prekvapivému štýlu do konca ..a to je veľmi príjemné.  Čitateľ má skutočne gurmánsky literárny zážitok.

Od  prvých stránok je román plný prekvapivých zvratov a objavení a skutočne udržiava čitateľa v napätí. Ak máte pocit, že vás už toho veľa nevie prekvapiť, tak verte ,že budete pri tejto knihe veľmi príjemne prekvapení.

Veľmi vám ju odporúčam a verím, že s ňou strávite príjemné hodiny a ťažko sa s ňou budete lúčiť. Zaradila som ju v svojej knižnici medzi tituly, ku ktorým sa po čase určite vrátim.

Recenzoval: Ebbee
http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/149-diev%C4%8Da,-ktor%C3%A9-si-tu-zanechal-jojo-moyesov%C3%A1

Sophie žije počas prvej svetovej vojny v malom francúzskom meste okupovanom Nemcami. Obyvatelia mestečka to vôbec nemajú jednoduché, sú utláčaní a často hladujú. Sophiin manžel, maliar Edouard Lefevre, pred časom odišiel bojovať na front a Sophie ostal iba jeden obraz, ktorý namaľoval - jej nezvyčajný portrét. Práve tento portrét zaujme nového nemeckého kommandanta a Sophie je rozhodnutá urobiť čokoľvek, len aby sa mohla znova stretnúť so svojím manželom.

O mnoho rokov neskôr visí Sophiin portrét v dome Liv Halstonovej, ktorá ho dostala ako dar od manžela. Na jej prekvapenie vysvitne, že má obraz vysokú hodnotu a keďže sa ho Liv odmieta vzdať, začne sa boj o to, kto je vlastne jeho právoplatným majiteľom.

Ako som už naznačila, autorka nie je žiadna začiatočníčka a na tejto knihe je to skutočne poznať. Vybrala si zaujímavý námet, všetko dobre premyslela a zaujímavo prepojila minulosť s prítomnosťou. Navyše je jej štýl písania skvelý, užívala som si každú vetu. V príbehu neboli žiadne nudné pasáže alebo priveľa či naopak primálo opisov.

Mnohé knihy sa napriek prísľubom v konečnom dôsledku zameriavajú prevažne na romantiku a ja som z toho potom otrávená. Toto našťastie nebol ten prípad. Jojo čitateľom ponúka tiež náhľad na vojnu z (pre mňa nového) uhla okupovanej dediny i náhľad na problematiku kradnutých umeleckých diel. Popri rôznych detailoch spojených s umením a architektúrou, ktoré som si užívala, sa odvíjajú dve rozdielne, výborne zvládnuté romantické línie. Skutočne sa nemám na čo sťažovať.

Autorkine pisateľské zručnosti boli citeľné aj pri postavách - ani tie vedľajšie neboli "len tak do počtu", ale dotvárali celok. Páčilo sa mi, aké boli Sophia s Liv odhodlané a ľudské. Hoci obe robili chyby a občas sa správali hlúpo, mala som ich rada. Sophiinho manžela sme síce nemali príležitosť spoznať, Paul bol však fajn mužským hrdinom.

Sophie a Liv nemali práve ľahký život a atmosféra bola miestami rozhodne pochmúrna, no knihu by som neoznačila za depresívnu či príliš smutnú, ako by sa dalo pri vojnovej tematike očakávať.

Pokiaľ si chcete prečítať kvalitný, spletitý príbeh, ktorý okrem lásky ponúka tiež pohľad do minulosti a zaujímavú zápletku, Dievča, ktoré si tu zanechal je výborná voľba. Knihe udeľujem 4,5*. Napriek všetkým pozitívam mi v nej totiž čosi neidentifikovateľné chýbalo, dúfala som, že vo mne vyvolá intenzívnejšie pocity a dojmy. Z tohto dôvodu jej uniklo poslednej pol hviezdičky.

Recenzoval: Neliss
http://the-bookland.blogspot.sk/2015/01/jojo-moyes-dievca-ktore-si-tu-zanechal.html

A keď som dostala možnosť si prečítať knihu Dievča, ktoré si tu zanechal neváhala som - prvá svetová vojna a zároveň súčasnosť? Mohlo to dopadnúť ako totálna katastrofa, alebo práve naopak, ako dokonalé majstrovské dielo. A to sa teda Jojo Moyes podarilo.

"Čo sa stane, už sa neodstane" 

Knihy s vojnovou tématikou zbožňujem. Čítala som iba o druhej svetovej vojne, ale aj keď sa táto týkala prvej, aj tak som si ju zamilovala rovnako. 

Stále si stojím za tým, že príbehy z vojnového obdobia majú svoje mrazivé čaro, a vždy vás niečim obohatia - či už tú knihu zbožňujete alebo nie. Minimálne si uvedomíte to, že aký ste šťastný, že ste nežili počas vojen. V tomto prípade sa k tomuto uvedomeniu pridáva aj ďalšie - uvedomujete si, aký ľudia dokázali byť pre seba milý a všetko riskovať pre seba a svoju rodinu, susedov a podobne. V dnešnej dobe je to fakt výnimočné. 

V knihe sú zachytené príbehy dvoch žien - prvý, Sophiin, ma bavil viac - ale to bude asi tým vojnovým obdobím a všetkým okolo. Proste vtedy má pre mňa všetko iný nádych, prostredie je iné a inak to na mňa vplýva. 

Sophiin príbeh je dojímavý. Sophie je silná žena, ktorá by všetko obetovala pre svoju rodinu, hlavne pre svojho manžela. Nevzdáva sa, ani keď jej to osud zrovna neuľahčuje - zúri vojna, Nemci sa nesprávajú zrovna milo. Popravde, obdivujem asi každú hrdinku, ktorá je vlastne z obdobia vojny - väčšinou sú to hrdinky vyrovnané, vedia čo chcú, čo sú ochotné pre to obetovať a nesprávajú sa ako naivné kače. A presne taká bola Sophie. Ostatné postavy krásne vyplnili priestor, neboli iba holé schránky, ale skutočne dobre vykreslené osoby - nenájdete tam dve rovnaké postavy, a každá vo vás zanechala pocity - či už kladné alebo negatívne.

"V kútiku duše sa mi páčilo pomyslenie, že človek môže mať obraz, ktorý je taký silný, že otrasie základmi manželstva." 

Následne sa príbeh posunie o skoro storočie dopredu a stretávame sa s Liv, a tentokrát nám ona rozpráva svoj život s Dievčaťom, ktoré si tu zanechal.Aj keď je to, ako som spomínala, o nejakú dobu neskôr - príbehy sú neskutočne prepletené a podobné - či Sophie, alebo Liv - obe bojujú za lásku, a ani jedna to nemá ľahké.
Liv žije v Londýne a tiež nemá ľahký život a všetko sa snaží zvládať. Jej príbeh ma tak nezaujal, ale aj tak som sa po čase nemala problém začítať a sama som bola prekvapená, ako ten čas dokáže utekať. Liv je takisto rozumná hrdinka, uvedomuje si, o čom je život - a že to teda nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou.
Takisto, ani tu som nemala problém sa stotožniť s postavami - okrem Liv som si obľúbila aj Paula - vedela som ho pochopiť a celkovo, páčil sa mi jeho postoj, jeho starostlivosť, jeho hm, túžba za pravdu. V knihe sa nájde aj pár úžasných, nenútených, prirodzených vtipných momentov, na ktorých vám to nedá - a proste sa musíte smiať.

Táto kniha, zo začiatku vyzerá na jednu romanťárnu pre čiteteľov už staršieho veku - ale, môžem vás uistiť, aj my, mladšie ročníky, si v tej knihe toho dokážeme veľa nájsť a určite, tak ako ja, nebudete mať problém si túto knihu zamilovať - či už to bude príbehom, alebo štýlom písania. Rozhodne  som si aj vďaka tejto knihe potvrdila to, čo všetci hovoria - že Moyesová píše úžasne. A nie len úžasne, ale aj dojímavo - príbeh sa vás proste dotkne, či už vojnový, alebo súčasný a vy si budete priať happy end.

Recenzoval: Maggie
http://abouteverythingforeveryone.blogspot.sk/2015/01/jojo-moyes-dievca-ktore-si-tu-zanechal.html

Zo začiatku som mala mierne (čoby mierne, to je slabé slovo) obavy, čo sa z tejto knihy nakoniec vyvynie. Našťastie, nesplnili sa moje očakávania. Predpokladala som, že to bude ďalší nudný, otrepaný ženský román, ktorý by som mala chuť trieskať o zem (samozrejme, že by som to naozaj nespravila). Kniha nebola až taká hrozná, aj keď zopár chýb krásy pre mňa mala.

Prvá časť knihy ma miestami nudila (nieže by bola málo akčná), ja len nemám rada knihy, ktoré sa odohrávajú počas prvej/druhej svetovej vojny. Uznávam, bolo to hrozné obdobie, preto o tom nepotrebujem ešte aj čítať. Pravdaže, takmer v každej knihe je nejaký boj, no ja som si postupom času asi spôsobila alergiu na čítanie kníh v prostredí prvej/druhej svetovej vojny. To sa ani neoplatí spomínať, v akej nálade asi prvá časť knihy bola. Skúste trikrát hádať. Dobre, toto ma až tak na prvej časti knihy neštvalo. Viete, celá kniha je preložená do slovenčiny (áno, je to logické, ale prečítajte si tieto vety až dokonca, prosím). Teda by mali všetky vety byť v slovenčine. Vysvetlí mi niekto, prečo vždy a iba pri knihách, ktoré sú počas prvej/druhej svetovej je nejaká vety, ktorú povedal nejaký Nemec po nemecky?! Však si predstavte tú situáciu, že neviete po nemecky povedať nič. A teraz by ste tu mali aj niekoľko viet po nemecky. Pre tých, ktorí nemecky vedia, to možno až také hrozné nebolo, no mňa by naozaj iritovalo, kebyže tým vetám nerozumiem. Fakt by ma to štvalo. A aj ma to štvalo za tých, ktorí tým vetám nerozumeli :D Uznávam, že tie vety sú tam asi na akési zdôraznenie, no napriek tomu mi to prišlo veľmi rušivé! Čítate celé strany po slovensky a zrazu vám tam skočí veta v inom jazyku... :D

Ale prejdem skôr k dejovej línii prvej časti (teda tej, ktorá sa odohrávala počas vojny). Ako som už spomínala, takéto knihy ma veľmi nezaujímajú. Toto bol však trošičku iný prípad (najmä ku koncu), keď som hlavnú hrdinku (v prvej časti to bola Sophie) obdivovala za jej odvahu. Predpokladám, že ja by som sa tak obetovať pre niekoho zrejme nedokázala (koľké sebectvo z mojej strany XD ). Dej prvej časti sa mi miestami skutočne vliekol. Išlo to pomaly, veľmi pomaly a trvalo dlhú dobu, kým ma príbeh konečne začal baviť.

Čo sa týka postavy z prvej časti, Sophie, tá bola z môjho pohľadu v poriadku, bola dostatočne odvážna a bojovala za to, čomu verila. Za to má odo mňa naozaj veľký rešpekt!

Ak prejdem k druhej časti deja, tá bola z môjho pohľadu zaujímavejšia. Viac ma bavila, a celkovo obsahovala menej "hluchých miest", ktoré by ma nebavili. Hlavnou hrdinkou bola Liv, ktorej jedného dňa chcú zobrať obraz, ktorý dostala od manžela, pretože to vraj bolo ukradnuté dielo známeho umelca. Liv sa, pochopiteľne, obrazu vzdať nechcela. Občas mi však prišla strašne naivná. Veď, poviem to otvorene, kto by mal ešte stále chuť bojovať a nevzdať sa, keď sa zdá, že všetky dobré karty má v rukáve práve súper?! Ja by som sa na to zrejme vykašľala. Ešte keď jej ponúkajú, že jej časť obrazu vyplatia. Neviem, neviem...

Liv sa však nevzdala, a urobila dobre! Čo je podľa mňa skvelý príklad toho, že sa netreba vzdávať aj keď sa zdá byť všetko naozaj stratené. Dovolím si tvrdiť, že ma práve táto postava motivovala k tomu, aby som sa nevzdávala. Občas sa zdá, že naozaj boj prehráte, no treba hrať tvrdo až do konca, nevzdávať sa a možno nakoniec predsa zvíťazite! V tomto bola tá kniha naozaj "mega" motivujúca.

Ak by som to chcela vziať po tej dejovej stránke, mňa to ani neohúrilo, ale ani extra nesklamalo. Jednoducho taký zlatý čistý priemer.

Recenzoval: Kris
http://live-with-books8.webnode.sk/news/dievca-ktore-si-tu-zanechal-jojo-moyesova-/

Mladej žene po ňom zostáva na pamiatku len jej portrét, na tie časy trochu zvláštny. Keď ich mestečko padne do rúk Nemcom, obyvatelia sa ocitnú na hranici absolútnej biedy. Pre kúsok chleba niekedy riskujú holý život. Vtedy portrét upúta pozornosť nového kommandanta. Dôstojník je obrazom takmer posadnutý a Sophie je odhodlaná riskovať všetko – rodinu, povesť, život –, len aby sa znova stretla so svojím manželom.
Takmer o sto rokov neskôr sa Sophiin portrét dostane do rúk Liv Halstonovej, ako dar od manžela. Ten ho kúpil na ulici od neznámej Američanky. Úplnou náhodou vysvitne, že obraz má obrovskú hodnotu, a tak sa začne boj o to, kto je jeho skutočným vlastníkom. Livina viera v to, čo je správne, tak podstúpi náročnú skúšku.
Nový román úspešnej spisovateľky Jojo Moyesovej je očarujúcim príbehom dvoch žien, ktoré delí takmer storočie, ale spája odhodlanie bojovať za to, čo majú na svete najradšej.

Jojo Moyesová je známa po celom svete. Svojimi románmi si získala takmer každého čitateľa. Aj mne sa dostala tá česť prečítať si jedno jej dielo. Počula som o jej tvorbe a už dlhšie ma lákala predstava niečo si od nej prečítať, takže, keď som zistila, že Ikar vydáva jej novú knihu bolo to ako znamenie, že konečne je ten správny čas. Poprosila som ich a oni mi ochotne poslali recenzný výtlačok za čo im nesmierne ďakujem. Ani som nejak nemala čas sužovať sa obavami či sa mi to bude páčiť a sadne mi autorkyn štýl písania. Zrejme som cítila, že sa mi to bude páčiť, aj keď "páčiť sa" je v tomto prípade slabé slovo. Už z tohto zrejme vyplýva, že moja recenzia bude pozitívna, takže pripravte sa na chválospev.

Do knihy som sa pustila najskôr ako sa dalo. Tešila som sa na príbeh čo mi ponúkne. Ako som už spomínala, nepremýšľala som nad možnosťou, že sa mi to nebude páčiť, takže som sa do toho púšťala s nadšením. Úsmev mi z tváre nezmizol, skôr by som povedala, že sa rozšíril po celej tvári. Od prvej stránky ma to chytilo a dychtivo som čítala ďalej aby mi neunikol jediný detail. Pamätám si, že som bola strašne unavená a oči  mi padali, ale nedokázala som sa od toho odtrhnúť, pretože ma to neskutočne zaujalo. Už od začiatku sa tam niečo deje, takže vy sa do toho ihneď začítate bez najmenších problémov. Čo sa týka štýlu písania autorky tak ten  mi sadol. Písala pútavo a bez zbytočných omáčok. Dej sa nenaťahoval, ale šiel plynulo. Nešiel ani rýchlo, ani pomaly a čitateľovi poskytol maximálny zážitok.

Hlavnou hrdinkou knihy, alebo skôr hlavnými hrdinkami sú Sophie (tá je z minulosti) a Liv (z prítomnosti). Najskôr by som chcela spomenúť Sophie. Tú som si obľúbila už od začiatku. Získala si ma svojou odvahou, miernou drzosťou a neutíchajúcim optimizmom. V tej dobe sa diali strašné veci a nevravím, že si nikdy nepoplakala, ide o to, že všetko zvládala so zdvihnutou hlavou do hora. Bola nebojácna a vedela si povedať svoje. Myslím si, že Sophie si nezíska len mňa, ale aj vás, inak sa to skrátka nedá. Bože a koľko si toho prežila ! Keď som čítala, tak mi až behal mráz po chrbte. Ona však všetko zvládla, ale jej osud bol naozaj neistý...

Liv som si tiež celkom obľúbila, aj keď Sophie asi o niečo viac. Tiež bola odvážna, takisto sa s ňou osud nemaznal a všetko zvládala. Páčilo sa mi na nej, že si tiež vedela povedať svoje a keď ju niekto urazil, zdvihla hlavu a nedala sa. To sa mi na nej naozaj páčilo.. Ale Liv v sebe dusila pocity. Vnútri bola zničená a užialená. Aj keď sa niekedy nezdržala a poplakala si, tak mi to absolútne neliezlo na nervy. Chápala som ju.. Liv so Sophie sú tak trocha podobné ženy. Obe sú výnimočné.

Mne sa páčila aj odlišnosť tejto knihy. Totižto bola písaná zvláštne.. Najprv sme čítali príbeh z roku 1917. A neskôr z roku 2006. Minulosť s prítomnosťou sa vzájomne prelínali a to sa mi páčilo. Mám rada knihy v ktorých je staršie obdobie. Preto ma veľmi bavilo čítať príbeh očami Sophie. Keď sa to zmenilo na pohľad Liv myslela som, že ma naozaj vyrúti, pretože to skončilo v tom najzaujímavejšom okamihu a bola som si istá, že ak sa nedozviem ako Sophie skončila, tak tú knihu asi spálim (áno preháňam). Chvíľu mi trvalo než som si zvykla na pohľad Liv a kým som sa s tým zmierila, no nakoniec som sa začítala aj do súčastnosti a čítanie som si náramne užila. Teraz plánujem zohnať od Jojo Moyesovej aj ostatné knihy a samozrejme si ich prečítať, pretože svojim dielom ma skrátka dostala. Knihu vrelo odporúčam !

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/01/dievca-ktore-si-tu-zanechal-jojo.html?m=0