Rozlúčka s (ne)slobodou

Rozlúčka s (ne)slobodou

Takmer vo všetkých informáciách o autorke sa píše, že sa narodila v znamení Rýb. O knihe sa píše, že v literatúre pre ženy je ešte stále množstvo nevyčerpaných tém a Dada S. Brezovská sa jednej perfektne zmocnila. Budem zlý, lebo po prečítaní tejto knihy tvrdím, že neexistuje literatúra (len) pre ženy. To zaradenie je v tomto prípade dosť nepresné, lebo o čom by mohla byť literatúra pre ženy, keby v nej nebola reč o mužoch (hlavne) a o vzťahoch žien k mužom i naopak?

Rozlúčka je príbehom štyroch žien, štyroch osudov lásky a sklamaní, ale aj o nájdení východiska. Silnú úlohu v tom hrá sex a to je ženské, ale aj mužské. To by však bol len povrchný pohľad, za tým sú skutočne silné a pútavo opísané ľudské osudy. Každá je iná, ale veľmi dobre si rozumejú aj po rokoch, keď si vzájomne a s úprimnosťou spovede rozprávajú svoje odlišné životné príbehy.

Som muž a svoje prvotné príbehy lásky už mám dávno uložené v jednom veľkom historickom románe, ale musím sa priznať, že táto kniha ma napriek tomu dojala. Dokonca trikrát a nehanbím sa ani za tých pár sĺz na líci. Je to vďaka umeniu autorky, pôsobivo opísať tie dôležité momenty vo vzťahoch. A tým nemyslím len a jedine sex.

Nerád by som prezrádzal pointu príbehov, lebo čitateľ (myslím skutočne čitateľ muž) aj čitateľka, keď vezmú do rúk túto knihu, už nedopustia, aby im ušli ľudské príbehy týchto žien.

Z prečítaných kníh si všímam zaujímavé vety, nad ktorými sa možno zamyslieť. Nad niektorými sa netreba zamýšľať, sú tak povediac "hotové", aj keď niekedy môžu byť nepríjemne pravdivé, ako táto: "... chlapi sú ako psy - ak ukážete, že sa ich bojíte, brešú, skáču a hryzú". Rozhodne je v tom pravá "ženská" logika, aj keď niekedy získaná skúsenosťou.

Toľko by hádam stačilo. Moja čitateľská recenzia je možno zaujatá, ale na príčine zaujatia je práve táto kniha. Skoro sa teším na ďalšie príbehy z pera Dady S. Brezovskej. Mám rád bestselley, aj keď sú slovenské...

Recenzoval: Jozef Javurek
jozefjavurek.blog.sme.sk

Rozlúčka s (ne)slobodou

Eva má krátko pred svadbou. Na naliehanie svojho nastávajúceho sa rozhodne aj ona zorganizovať svoju rozlúčku so slobodou. Jedinými hosťami budú jej tri najlepšie kamarátky z gymnázia, ktoré už však nevidela veľmi, veľmi dlho. Napriek počiatočným obavám zisťujú, že aj po rokoch si majú čo povedať a až tak veľmi sa nezmenili. Alebo áno? Krásna Lucia, športovkyňa Denisa, múdra Magda a tichá nenápadná Eva už totiž nemajú osemnásť a cesta, ktorou si za tie roky prešli, nebola vždy jednoduchá. Práve naopak.

„Každý? To asi ťažko! pomyslela si Eva. Potom však so sebazaprením priznala, že aj ona sa k tomu ako tínedžerka občas uchyľovala. Ale neskôr s tým prestala. Bol to len prejav jej nezrelej osobnosti, slabej vôle a ona sa hanbila sama pred sebou, že to vôbec skúšala. Keď niekto neovládne svoje pudy, pudy ovládnu jeho. A potom skončí ako alkoholik, narkoman alebo prostitútka.“

Hoci sa rozlúčka so slobodou rýchlo zmení na až príliš otvorenú spoveď o všetkom možnom i nemožnom, čo im život priniesol za dlhých sedemnásť rokov, Eva sa stále zdráha zdôveriť sa kamarátkam o tom, čo ju skutočne ťaží na duši. Veci, ktoré si vypočula však otrasú jej svetom a ona sa rozhodne konečne riešiť to, čo si dlhé roky odkladala do najzadnejšieho šuplíka svojho vnútra, no ovplyvňovalo ju to viac, ako si dokázala pripustiť.

„Kým natierala pečivo, uvažovala, ako zistiť, či po nej naozaj túži. Dobre, prišiel kvôli nej domov, ale ten bozk... no... bol dosť vlažný, akoby pobozkal tetušku, ktorej blahoželá k meninám! Vlastne to tak bolo zakaždým, len jej to predtým pripadalo normálne. Ale zrazu... Došľaka aj s babami! To bude teraz všetko porovnávať s ich skúsenosťami?“

Hoci edícia Príbehy z kabelky (aspoň mne) evokuje jednoduché oddychové čítanie, nie je tomu celkom tak. Nemilé zážitky a spomienky štyroch kamarátok sú témami, o ktorých sa nečíta ľahko. Väčšinou. O niektorých sa dokonca nečíta ani často, keďže sú dosť kontroverzné. V tomto prípade však autorka aj ťažké témy podala s humorom a ľahkosťou. Ženy nevykreslila len ako bytosti večne sa sťažujúce na to, aký je život ťažký, ale naopak, ich príbehy hovoria o tom, že život so sebou prináša aj ťažké situácie, pri ktorých nikomu nepomôže, ak sa bude len ľutovať. A koniec koncov i o tom, že všetko zlé je naozaj na niečo dobré, nech to znie ako akékoľvek klišé.

„,Ty si myslíš, že tebe by sa to nikdy nemohlo stať,´ pozrela Lucia na Magdu, ,ale uisťujem ťa, že mohlo. Žiadna zo žien, ktorá si prešla tým, čím ja, si v štrnástich nepísala do ružového denníčka, že túži byť ponižovaná, týraná a chudobná. Každá si želá bohatého princa, ktorý ju bude nosiť na rukách. Nerozmýšľaj o tom, ako som sa zachovala ja. Skús si predstaviť, ako by si to riešila ty!´“

Debutovému dielu Dady Brezovskej Rozlúčka s (ne)slobodou nemám čo vytknúť, azda možno niekoľko podľa mňa zdĺhavých vsuviek a opisov typu „mala som vtedy oblečené to a to, namaľovala som sa tak a tak “, ktoré mi pripadali občas úplne zbytočné. Čitateľky jej to však určite odpustia a knižka sa stane súčasťou aj ich kabelky. Hoci na nie dlhú dobu, keďže príbehy Evy, Adama a jej kamarátok dokážu zaujať natoľko, že sa ani nenazdáte a knihu „zhltnete“ za pár chvíľ.

Recenzoval: Monika Želasková
http://www.citaj.to