Miniaturista

Keď som si prečítala anotáciu, hneď som vedela, že to bude niečo jedinečné a nemýlila som sa. Autorka sa inšpirovala reálnou osobou, Petronellou Oorthmanovou, ktorá vlastní miniatúru svojho vlastného domu. Všetko ostatné je fikcia.

Nella je mladé, osemnásťročné dievča, ktoré sa vydalo za Johannesa Brandta. Odlúčená od svojej rodiny odchádza žiť do Amsterdamu. V dome ju privíta švagriná Marin, slúžka Cornelia a sluha Otto. Manžela stretáva až po niekoľkých dňoch a aj to stretnutie je iné, ako očakávala. Aby sa nenudila, keď bude Johannes na cestách, kúpi jej vitrínu a dá jej za úlohu naplniť ju podľa svojho uváženia. Nella najskôr nechápe, čo si s ňou má počať, ale keď jej do života vstúpi záhadná miniaturistka, začnú sa diať zvláštne veci.

Keď naozaj spoznáš človeka, Nella, keď vidíš pod najsladšie úsmevy a gestá, keď vidíš zúrivosť a úbohý strach, ktorý každý z nás zatajuje, potom odpustenie znamená všetko. My všetci ho zúfalo potrebujeme.

Príbeh vás vtiahne už od začiatku. Nevedela som sa od neho odtrhnúť. Autorka prepracovala každučký detail. Aj navonok nepodstatné veci vám neskôr dajú zmysel. Kniha je plná zvratov a neočakávaných udalostí, ktoré vám vyrazia dych. Niekedy som čumela ako teľa na nové vráta a čudovala sa, kam na to autorka chodí. Jej štýl je pútavý, plynulý, nenájdete v ňom hluché miesta, ktoré by vás nútili knihu odložiť. Príbeh som hltala a keď som sa začítala, mala som problém sa odtrhnúť. Miniaturista je naozaj zaujímavý príbeh, ktorý sa nepodobá na nič, čo som doposiaľ čítala.

V knihe sú rozmanité postavy. Autorka každú opísala do detailov, na základe toho si vytvoríte o nich ucelený obraz. Navonok sa vám môžu zdať povrchné, ale keď sa začítate hlbšie, zistíte, že každá postava má svoje tajomstvo, o ktorom by nechcela rozprávať. V úvode som si myslela, že Marin nie je dobrý človek, ale ako dej napredoval, aj jej povaha sa odkrývala a budete sa čudovať, čo sa o nej dozviete. V príbehu je všetko o čosi komplikovanejšie, ako sa vám bude na prvý pohľad vzdať. Preto hovorím, nedávajte na prvý úsudok, pretože autorka vás presvedčí o niečom a o niekoľko strán to už tak nie je. Asi najviac zo všetkých som si obľúbila Corneliu. Na začiatku tichá slúžka ktorá sa stará o domácnosť Brandtovcov, na konci odvážna mladá žena, ktorá sa nebojí povedať, čo si myslí. Počas čítania som s ňou niekedy nesúhlasila, ale jej činy ma neskôr presvedčili, že to myslela v dobrom.

Chamtivosť je zhubný nádor, ktorý musíme vyrezať, chamtivosť je strom a peniaze sú jeho hlboko vrastené korene!

Niektoré postavy som na začiatku mala rada, ale ku koncu to tak nebolo. Ich činy ma presvedčili o tom, že boli sebci, ktorí nepozerali na nikoho a na nič. Ich vlastné záujmy boli v rebríčku hodnôt na prvom mieste a nikto by to nezmenil.

Miniaturista je nielen príbeh o tajomnej miniaturistke, ale aj o rodinných tajomstvách, nepriateľstvách, pomste. Taktiež aj o tom, aby si človek stál za svojimi rozhodnutiami, aj keď nie vždy môžu byť tie správne. Dej nám rozpráva aj o tom, ako zranené ľudské ego môže niekoho primäť ku krutým rozhodnutiam. Kniha vám niekedy vyvolá zimomriavky, keďže nebudete vedieť, čo ďalej očakávať. Občas vám vyčarí úsmev na tvárach. Hoci zavše môžete mať pocit, že dej je až príliš mätúci, vydržte, postupne sa všetko dozviete. V úvode som mala pocit, že toho na nás autorka nahádzala statočne veľa, často som túžila pretáčať strany rýchlejšie, aby som sa dozvedela, čo chcela tou situáciou povedať.

Život v tomto dome nie je len absurdný, je to hra, nácvik na páchanie podvodov. Kto je vlastne ona? Čo má robiť?

Miniaturista je komplexné dielo, ktoré vás dostane. Po jeho dočítaní som v duchu autorke tlieskala za to, čo dokázala vymyslieť. Nájdete v ňom všetko: vtip, napätie, zvraty, ktoré vám vyrazia dych a taktiež nádych mystickosti. Prvá kniha anglickej autorky Jessie Burtonovej vychádza práve dnes.

Recenzoval: Sue
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2015/01/27/jessie-burtonova-miniaturista/

Mladá autorka sa predstavila čitateľovi svojim prvým románom a jej literárne nadanie je nepopierateľné. Priznám sa ,že knihy si vždy vychutnávam takým zvláštnym spôsobom: nechám sa postupne poddávať pocitom, ako na mňa pôsobia od obálky  k anotácii  a k prvým stránkam.

 Mám rada, ak má kniha atmosféru ,ktorú si dokážem vizualizovať a nepôsobí plošne. Miniaturista má presne takúto podobu. Je to tajomný román o rodine zámožného kupca Johannesa Brandta. V románe nevystupuje veľa postáv ale rozohratie ich nesmierne komplikovaných a tajomných životov, ktoré sa postupne spletajú do magického imaginárneho vrkoča, je strhujúce. Silne tabuizované otázky vtedajšej doby riešia postavy na hranici života a smrti, čo dodáva románu punc autenticity. Celý príbeh sa odvíja a postupne napĺňa cez zvláštny svadobný dar, ktorý Johannes daruje svojej mladučkej manželke. Je to sklenená vitrína, ktorá je presným obrazom ich domu a Nelle/Petronella Oortmanová/ si do nej postupne objednáva jednotlivé predmety a postavičky od tajomného miniaturistu.

 Magická a fascinujúca je skutočnosť, že postavy a predmety sú do najmenších podrobností zhodné s reálnymi a navyše skrývajú aj neodhalené a nevypovedané tajomstvá, ktoré postupne vychádzajú na povrch. Čitateľ postupne zisťuje ,že neznámy majster pozná životy postáv lepšie, ako oni sami a dokáže predvídať vývoj udalostí. Má to proste tú správnu atmosféru..

Autorka si ako východziu  predlohu zvolila predmet, ktorý skutočne existuje.  Je to krásna historická vitrína v súčastnosti vystavená v Rijksmuseum v Amsterdame, ktorá  kedysi patrila skutočnej  Petronelle Oortmanovej...

Kniha nepatrí medzi romány, ktoré po prečítaní odložíte do svojej knižnice...Možno preto, lebo okrem prvoplánovej magickej roviny autorka zanechá v čitateľovi aj veľa silných dojmov z čias, keď človek bol hračkou v rukách mocných a všetko „iné“ mohlo jedinca smrteľne ohroziť.

Odporúčam prečítať. O tejto autorke ešte určite budeme počuť. Vraj už píše svoj druhý román... Máme sa teda na čo tešiť.

Recenzoval: Ebbee
http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/152-miniaturista-jessie-burtonov%C3%A1

Pri obracaní prvotných strán moje prsty už aké-také čarovné vibrácie spracovali, ale keď sa potom nervami previezli do centra, mozog to spracoval inak.

Miniaturista často označovaný za skvelé čítanie pred spaním nemá s rozprávkami nič spoločné. Toto drobné dielo sa nachádza v krutom amsterdamskom prostredí sedemnásteho a hovorí o veľmi kontroverzných témach spoločnosti, kde sú témy ako homosexualita, rasová odlišnosť či žena ako hlava rodiny kvôli ich neprirodzenosti považované za zlé a zakázané. 

Na takejto pôde sa ocitá mladá vidiečanka menom Petronella Oortmanová a priamo s vtáčou klietkou v ruke pred dverami bohatého kupca Johannesa Brandta. Keď podíde k dverám a odváži sa zaklopať, za dverami ju čaká nemilé prekvapenie – jej nastávajúci manžel nie je doma, riadenie preberá jeho rozhodná a chladná sestra a spoločnosť robí „takzvanej novej panej domu“ slúžka, ktorá sa nebojí vypustiť to, čo jej práve behá po mysli a obďaleč vždy postáva Oto –černošský tichý sluha.

„Zakaždým, keď Nella plánuje, že pôjde na Kalverstraat, Marin jej nájde nejakú robotu. Od dodávky bábik a miniatúry Peeba neprišlo nič ďalšie a Nella sa prichytí, že je netrpezlivá. Keď nadíde december a Johannes je preč už dva týždne, Nella vyhlási, že musí nakúpiť svojej rodine vianočné darčeky.“

Keď sa mladé dievča spýta na svojho nastávajúceho, dozvie sa, že bohatý obchodník je na cestách, a tak ju čaká prázdna posteľ. Je tomu tak i o deň, o dva a Nella zisťuje, že o pravej podstate manželstva môže len snívať. Johannes sa svoju prítomnosť rozhodne vynahradiť nezvyčajným svadobným darom – bohato zdobenou prázdnou vitrínou. Nelle sa čochvíľu zunuje prázdne miesto, ktoré skriňu čoraz viac napĺňa, a tak jedného dňa zablúdi do zoznamu služieb a vyhľadá tajuplného miniaturistu, aby jej veľkolepý dar vyzdobil svojimi zručnými rukami. Objedná si len zopár vecí, ktoré jej doma nedožičili a to kvôli tomu, aby podpichla manželovu sestru Marin. Onedlho však dostáva zásielky, ktoré po miniaturistovi vôbec nežiadala a náhodou sa hodia do vitríny. Čoskoro ale Petronella spozoruje, že postavičky detailne kopírujú život rodiny Brandtnovcov a dokonca i predpovedajú čo-to z budúcnosti. 

Miniaturista bol už od vydania v mnoho smeroch označovaný za mysteriózny historický román popretkávaný hororovými scénami. V tomto prípade však vynikalo slovo historický. Keďže sa dielo nazýva práve podľa toho tajomného a šikovného remeselníka, myslela som si, že sa budem predierať scénami, počas ktorých mi naskočia zimomriavky a tajomstvo kúzelníka s drevom a typickej amsterdamskej bohatej rodiny budem odhaľovať po krôčikoch práve ja. Trocha z tohto odvaru tu síce bola, ale autorka si veľmi dávala pozor, kde kvapne z histórie a kde zo záhad. Finálna verzia bola založená z väčšiny práve na historickom žánri, ale i táto podoba mala svoje čaro bez mágie.

„,Toto prišlo pre teba,‘ Marin schádza po kuchynských schodoch. Nelle poskočí srdce, že prišlo niečo nové od miniaturistky, ale keď vidí písmo na prednej strane obálky, pocíti príval melanchólie ešte skôr, než otvorí list. Matkinou šľachovitou rukou napísané riadky pozývajú dcéru a zaťa, aby strávili pár sviatočných dní v Assendelfe.“

Kde som ocenila prepracované, tmavé a pochmúrne prostredie, ktoré desivú atmosféru často dopĺňalo a ktoré bolo vždy na mieste, na druhej strane ma zarmútili plytké postavynespracované dostatočne nato, aby sa s nimi čitateľ vedel pocitovo stotožniť. Pre niekoho plus, pre iného mínus, ale pre mňa sú sympatické postavy nutnosťou v deväťdesiatich percentách kníh. 

Zvyčajne nemám v obľube hľadať v knihe len negatívne prvky, pretože veľkú rolu hrajú hlavne tie dobré body, ktoré v rade ostatných kníh vyčnievajú a prinútia vás siahnuť práve po tomto diele. Očariť ma vedel hlavne bohatý námet, ktorý bol stvorený na reálnych základoch, teda vitríne, ktorá kedysi skutočne patrila istej Nelle Oortmanovej z Amsterdamu. Príbeh sám o sebe je hlboko prepracovaný okrem pár hluchých miest. Dej obsahuje veľké zvraty a čitateľa vie skvelo uviesť do konkrétneho prostredia, v ktorom vynikalo práve cestovanie, nové objavy, hlboké náboženstvo a obchodníctvo. Pre niekoho obyčajný príbeh z minulosti, pre iného skvost knižnice. A u vás?

Recenzoval: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk/2015/03/z-ruk-mysteriozneho-miniaturistu.html

Alebo si ju rovno objednáte ešte v predpredaji! Tak to bol presne prípad: JA a MINIATURISTA.

Už samotná anotácia prezrádza, že pôjde o nevšedný a tajomný príbeh, v ktorom sa bude diať množstvo zvláštnych a nevysvetliteľných udalostí. Je nanajvýš zaujímavé, ako autorka dokáže príbeh zamotať s tak málo postavami. Knihu nešlo odložiť až pokým som nedočítala poslednú stránku. A potom som sa vrátila na začiatok a prečítala som si ho znovu. Lebo začiatok je vlastne koniec...

Osobne mám veľmi rada historické romány a skoro všetky, ktoré som čítala, sa odohrávali v Anglicku, Francúzsku alebo Taliansku. Miniaturista je výnimočný aj tým, že sa odohráva v Holandsku, presnejšie v Amsterdame v roku 1686. Z tohto prostredia som ešte asi žiadny historický (a ani súčasný) román nečítala. Autorka sa dostatočne venuje opisu prostredia a taktiež doby. Poukazuje na jej nedostatky, na jej zaostalosť a názory. Na to, že jedinou úlohou ženy bolo dobre sa vydať a byť poslušnou manželkou.

Príbeh je inšpirovaný skutočnou postavou Petronelly Oortmanovej - Brandtovej, ktorej manžel daroval vitrínu presne znázorňujúcu ich domov. Petronella (alebo skrátene Nella, ako ju všetci volali) prichádza do Amsterdamu za svojím manželom Johannesom Brandtom, ktorého stretla asi dvakrát v živote. Keď dohodli jej sobáš a na samotnom obrade. V dome ju víta len jeho sestra Marin a sluhovia Cornelia a černoch Otto. Johannes je doma zriedka, stále je na cestách kvôli obchodom a Nellu si nevšíma. Tá nedokáže pochopiť, prečo nežijú ako normálni manželia a trápi ju samota. Jediná osoba, ktorá sa o ňu zaujíma je miniaturista, u ktorého si dala vyrobiť zariadenie do vitríny, ktorú dostala od svojho manžela ako svadobný dar. Postupne prichádza na to, že miniaturista vie o ich živote oveľa viac ako samotná Nella, pomáha jej spoznať svoju novú rodinu a zároveň jej naháňa strach, odkiaľ toho toľko o nich vie. Dokonca jej v náznakoch odhaľuje to, čo sa ešte len má stať.

Nella ako postava je zo začiatku veľmi utiahnutá, nepriebojná a zakríknutá. Namiesto toho, aby bojovala o svoje nové miesto majiteľky domu, prenecháva toto miesto stále Marin – svojej švagrinej. Postupne však nielen ona, ale aj ostatné postavy, spoznávame lepšie a skoro na každej mi začalo záležať, a obávala som sa o ich osud. Každá z postáv je veľmi svojská a napriek tomu ich všetky niečo spája. Tým niečím je nevšedná odvaha.

Tajomstvá celej rodiny Brandtovcov sa pomaly odkrývajú a aj keď si už myslíte, že všetko viete a kniha vás už ničím neprekvapí, opak je pravdou. Záležitosť s miniaturistom sa taktiež čiastočne vyriešila, ale mnoho otázok zostalo stále nezodpovedaných. Myslím si, že autorka to spravila zámerne a nechala na čitateľovi aby si spravil svoj vlastný záver - taký, aký sa mu bude páčiť.

Tento román je naozaj nádherne napísaný. Autorkin štýl je jedinečný. Neviem, ku komu by sa dal prirovnať. Nepoznám nikoho, kto by písal opisne a pritom tak dynamicky. Väčšinou sa pri opisoch časom čitateľ začne nudiť, ale pri tejto knihe som sa nenudila ani na jedinej strane. Nič podobné ako Miniaturista som v poslednej dobe nečítala. Nerozumiem, ako autorka dokázala písať tak realisticky a pritom jemne a citlivo, keď z knihy vôbec nemám pocit precitlivenosti alebo prílišnej dramatickosti, aj keď príbeh vlastne presne taký bol. Možno som mu ani správne neporozumela, nespozorovala som všetky náznaky, ktoré autorka predostiera, alebo som si ich vysvetlila po svojom, ale príbeh bol perfektný. A ak ho mám vystihnúť jedným slovom, tak je to slovo: ORIGINÁLNY! Človek by naozaj neveril, čo môže spôsobiť jedna napodobenina. Aký príbeh dokáže vo fantázií podnieť. A možno to nie je všetko vymyslené a niečo z toho je naozaj pravda... 

Recenzoval: Ellie Smith
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/02/miniaturista-recenzia.html

Ide o historický román, v ktorom sa hovorí o mladučkej Nelle Oortmanovej, ktorej manžel jej venoval , ako svadobný dar, dokonalú miniatúru ich domu v Amsterdame. Nella sa cíti opustená, pretože manžel jej nevenuje pozornosť, akú by si želala a navyše musí žiť v dome s jeho nepríjemnou sestrou, sluhom a slúžkou, vďaka ktorým sa ani nemôže starať o domácnosť ako všetky ostatné ženy. Dlhé dni jej spríjemňuje vitrínka s miniatúrou ich domu. Nella sa rozhodne, že ju zariadi. Vyhľadá si v zozname remeselníkov kontakt na záhadného miniaturistu, ktorému hneď pošle objednávku na niekoľko drobností. Mladá a nevinná Nella si však neuvedomí, že vďaka jednoduchému listu sa rozohrá hra, o ktorej nemala potuchy.

Zaujímavosťou je, že vitrínka naozaj existuje a tie patrila rovnomennej Nelle Oortmanovej z Amsterdámu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v slávnom Rijksmuseu.

„Poznáš množstvo ľudí Johannes. Obdivujú ťa.“

Usmieva sa. „Myslíš, že by sa so mnou rozprávali, keby som nebol bohatý?“

Keď sa dlho pohybujete medzi všetkými tými young adultkami z amerického prostredia, takáto zmena vám určite prospeje. Vďaka toľkým knihám už hádam ani nemusím snívať nad výletom do Ameriky – poznám ju natoľko, že by ma asi nič neprekvapilo (fakt tam chcem ísť). Autorka má neskutočný talent na opisy, v ktorých jednoduchosti som našla fakt krásu. Holandsko je naozaj úžasná krajina a vďaka Burtonovej mám myseľ plnú úžasných vôni, chutí a farieb. Vedela sa taktiež pekne pohrať s emóciami čitateľa  - vedela vyvolať ľútosť, smútok a sympatie. Škoda, že väčšina emócii je negatívnych, aj prostredie knihy je také pochmúrnejšie.

„Madam, čo je v tých balíčkoch?“

„Nič. Figúrky, čo som objednala do vitríny.“

Pokiaľ ide o knihy, milujem informácie a milujem, keď je ich veľa. Na začiatku tejto knihy sa mi páčilo, že

autorka nemá potrebu deliť sa so mnou o jej poznatky. Autorka sa s čitateľmi zahráva a keď im už poskytne nejaké informácie, vyvolajú len väčšiu zvedavosť. Po chvíli som si uvedomila, že neviem, či to bola dobrá myšlienka. Nápad s miniaturistom sa mi veľmi páčil, dokonca aj s vitrínkou a tým: „Drobné výtvory do detailov kopírujú skutočný život rodiny – až desivo verne.“ Myslela som si, že sa stretnem s niečím, čo u bude možno na pokraji nejakého slabšieho hororu. Práve táto veta z anotácie rozdúchala moju zvedavosť. Škoda je, podľa môjho názoru, že autorka nápad nevyužila do takej miery, do akej mohla. Ocitla som sa na konci knihy a v mysli som mala množstvo otázok, na ktoré som nedostala odpoveď. Kniha riešila životy obyvateľov domu, ktoré boli zaujímavé, no miniatúra domu jej tvorila len akýsi tieň. Možno to takto malo byť a to bol zámer autorky. Koniec knihy ma však dosť prekvapil. V pozitívnom slova zmysle.

Nie všetci si môžu dovoliť písať horory. Nie všetci majú na sci-fi a tiež nie všetci môžu písať historické romány. Autorkin štýl je skvelý a nútil ma do čítania, držal ma na okraji zvedavosti. Niektoré vety a frázy sa mi však zdali na to obdobie až príliš naše – príliš moderné. Nella mala tiež zmýšľanie podobné dnešným ženám a fakt si neviem predstaviť, či by bola schopná povedať niektoré veci, ktoré povedala, v tom období. Ale to je len malý detail, ktorý väčšinou času ostal nepovšimnutý. Viac sa mi páčilo, že autorka rozoberala kopu tém - cestovanie do exotických krajín, rasovú neznášanlivosť, obchody a celkovú ekonomickú a politickú  situáciu krajiny a to, ako sa obchoduje na trhu.

Celkovo na mňa kniha pôsobí zvláštnym a možno aj záhadným dojmom. Musím si to ešte celé nechať uležať v hlave.

Recenzoval: Wanderer
http://wanderer-books.blogspot.sk/2015/02/miniaturista-davaj-si-pozor-na-to-kto.html

Nápad s tajomným miniaturistom, ktorý vidí do života celkom neznámych ľudí, ma nadchol. Táto postava bola tak správne neuchopiteľná a nepredvídateľná. A v neposlednom rade je to originálne. Oceňujem aj zvolené prostredie a historické obdobie, ktorého sa autorka verne pridŕžala. Nemám na mysli konkrétne reálie, ale skôr fakt, že z príbehu nespravila rozprávočku na dobrú noc. Toto obdobie (roky 1686-1687) bolo temné, čo sa týka odsudzovania a popravovania ľudí aj za úplné maličkosti, za všetko, čo vybočovalo z normálu. Myslím, že historickú časť teda zvládla obstojne.

Postavičky z domčeka s "cukrovým komplexom"

Okrem samotného miniaturistu ma ani jedna postava nedokázala zaujať, vzbudiť moje sympatie, dokonca ani antipatie. Boli mi ľahostajní všetci do jedného, na čele so samotnou Nellou. Nemôžem poprieť, že sa autorka naozaj snažila hádzať im polená pod nohy, stále chcela čitateľa niečím ohúriť a vyvolať dojem, že žiadna z postáv nie je tým/tou, za koho sa vydáva. Áno, zažila som nejaké momenty prekvapenia, ale keďže mi na postavách nezáležalo, prijala som ich chladne a ľahostajne. Zdalo sa mi, že vlastne aj samotné charaktery obyvateľov domu sú len také postavičky - neživé miniatúry.

Možno by som si ich obľúbila, keby sa vlastne celý dej z väčšej časti netočil len okolo cukru. Každá z postáv mala plnú hlavu cukru - cukor treba predať, cukor sa ešte nepredal, cukor sa pokazí, cukor je zle uskladnený atď. Kedykoľvek sa udialo niečo zaujímavé, čo ma vytrhlo z letargie, prišiel hneď útlm v podobe ďalšieho rozjímania o cukre. Načo? Autorka mala zaujímavý nápad, zaujímavú postavu v podobe miniaturistu, na začiatku načrtla zaujímavú zápletku s Nelliným manželom a celé to zahodila a nahradila cukrom. Gratulujem, presne takto sa to nemá robiť.

Do tretice všetko dobré zlé

A aby tých povestných klincov do rakvy nebolo málo, tak aj štýl písania mi bol proti srsti. Kniha je písaná v prítomnom čase. Na to sa dá zvyknúť, niektorí čitatelia dokonca uprednostňujú práve tento štýl. Aj ja som si na to zvykla a v konečnom dôsledku to možno vnímať aj ako malé pozitívum. Rozhodne však nie je pozitívom nedotiahnutosť a miestami až nezmyselnosť - rozhovorov, zápletiek i postáv. Možno je za tým len priveľká snaha autorky byť originálna a za každú cenu tajomná, no bolo to zbytočné a pre mňa aj nepochopiteľné a nudné.

Miniaturistu hodnotím ako podpriemerný príbeh. Znie to možno kruto, ale dobrý nápad jednoducho nestačí na to, aby sa z knihy stalo niečo výnimočné. Treba k tomu aj silné a prepracované charaktery, skvelý štýl písania a ujasnenie si priorít z hľadiska zápletky. Žiaľ, Jessie Burtonová a jej Miniaturista týmito kvalitami nedisponujú. 

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/2015/02/historicke-cukrovanie-miniaturista.html

Okrem fascinujúcej ( a poriadne desivej) obálky, ma zaujala aj anotácia. Dalo by sa povedať, že táto kniha je akýsi horor na papieri. Miestami som sa naozaj až bála a mala také zmiešané pocity, inokedy som zase nevedela čo sa vlastne autorka snaží povedať a moje pocity boli poriadne zmiešané.

"S myšlienkou na rozvešané vtáčie perá ho berie do svojej izby. Je rozhodnutá, že odteraz bude mať svojho papagája pri sebe."

Od tohto dielka som si sľubovala naozaj veľa, a preto som sa aj obávala prípadného sklamania, ktoré ku mne často dorazí, keď ma nejaká kniha príliš zaujme a nadchne. Našťastie to nebol prípad tohto skvostu. Aj keď som nedostala presne to, čo som očakávala a nejaké chybičky sa našli, autorka to napísala skvelo. Podobné knihy alebo filmy nemám príliš rada, pretože to väčšinou zahŕňa veľa krvi, vrážd a podobne a na to sa ja veru pozerať nebudem, ani o tom čítať nechcem. Čo sa však týka knihy Miniaturista, to napätie tam bolo, stále som len čakala, čo sa stane na ďalšej stránke a bolo evidentné, že z oboch domčekov vychádzal akýsi strach. Neviem ako sa to autorke podarilo, no celý domček (aj veľký aj malý) vykreslila tak, že mi na rukách naskakovala husia kože. A to si teraz nerobím srandu.

Táto kniha je taká dobrá práve preto, že ju tak autorka proste skvelo napísala. Naozaj sa jej podarilo vytvoriť tú správnu situáciu a vynaložiť s opismi tak, aby vás dostala. Kniha rozhodne nemá pôsobiť ako nejaká fantas magória (ak to tak môžem nazvať) a aj keď sa budete snažiť ponechať si vlastný úsudok a pozerať sa na všetko realisticky, dej vás jednoducho pohltí. Tak ako pohltil aj mňa. Veľmi netypické je aj mesto, v ktorom sa celý príbeh odohráva. Keď sa povie história, napadne nás automaticky Francúzsko, Anglicko či Taliansko. Ale Amsterdam? To bolo niečo nové. Autorka sa venuje dosť opisom prostredia, ale rieši aj mnoho otázok a problémov danej doby, čo mi niekedy úplne do knihy nepasovala. Nevadilo by mi, keby sa autorka zamerala na riešenie postavenia ženy v danom období, ale kombinovať to aj s homosexualitou a rasovou neznášanlivosťou, niekedy menilo knihu skôr na nejakú príručku, ako na historický tajomný román.Pokojne si autorka mohla tieto problémy ešte ponechať a venovať im ďalšie knihy, talentu má nepochybne dosť.  

Najlepšie na celej knihe je, že autorka na vás nevyvrhne všetko naraz, ale postupne odkrýva tajomstvá, zhusťuje situácie, všetko komplikuj a vy nakoniec nemáte šancu predpokladať, čo sa stane, nebodaj ako dopadne celá kniha. Len máloktorý autor vie písať tak, aby ste museli čítať medzi riadky, aby ste pochopili, čo sa deje a nedokázali predvídať, čo sa bude diať na ďalšej strane. Okrem toho by som dokázala spočítať na jednej ruke autorov, ktorý píšu prevažne opismi, no zároveň dynamicky, bez toho, aby vás unudili k smrti. Aj keď som knihu musela pár krát odložiť nabok, nebolo to tým, že by som sa nudila, ale pretože som MUSELA! Od knihy som tak trochu očakávala podľa anotácie, že sa na tú historickú stránku bude sústreďovať o niečo viac, ale je pravda, že sa v knihe nenašlo až toľko historických situácii, pričom ešte väčšina z nich bola tak trochu divná, upravená, aby proste vytvorila tú správnu atmosféru.

"Dvíha sa ako fénix zo svojich fádnych čiernych šiat, obklopená muškátovou arómou."

Knihu však hodnotím naozaj pozitívne. Nebyť toho, že sa autorka miestami sústredila na niečo iné a od príbehu dosť ustúpila, dala by som jej plné hodnotenie. Scény boli vytvorené naozaj vynikajúce, z deja bolo cítiť kvalitu a že autorka zo seba dala na papier naozaj všetko, čo mohla. Príbeh bol vymyslený do úplných detailov, celá atmosféra aj naše postavy, ktorých nebolo veľa, boli skvelé a autorka každej jednej z nich pripravil iný príbeh a osud. 

Pokiaľ máte radi tajomné príbehy s dávkou histórie, alebo len hľadáte niečo iné ako bežnú love story, tejto knihe by ste určite mali dať šancu. Ja som sa konečne odhodlala vyskúšať ničo nové a musím uznať, že to vôbec neľutujem.

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2015/02/miniaturista-jessie-burtonova111.html

Bolo to dohodnuté manželstvo, bez lásky, pretože Nellina rodina mala dlhy a toto bola možnosť ako sa zachrániť. Keď však Nella stojí na prahu svojho nového domova, privítať ju príde len Johannesova prísna sestra Marin a ich dvaja sluhovia Cornelia a Otto. Nella cíti od všetkých odmerané správanie a Johannes ju ako svoju manželku ignoruje. Nie však úplne, pretože od neho predsa len dostane svadobný dar - krásnu a precízne spracovanú vitrínu, zmenšeninu ich domu. V Nelle vyvolávajú prázdne a tiché izbičky akýsi strach, ale aj napriek tomu si objedná ich zariadenie u tajomného miniaturistu. Keď jej však príde nevyžiadaný nábytok a drobné figúrky, ktoré predstavujú skutočných ľudí žijúcich v dome, v Nelle sa miešajú obavy a zvedavosť. Zdá sa, že miniaturista vie viac, než ona sama.

Miniaturista mal byť príbeh o miniaturistovi. Sľubovala to anotácia, názov a nádherná obálka. Kvôli tomuto všetkému ma kniha veľmi zaujala, pretože inak som o nej ešte nikdy nepočula. Na moje veľké sklamanie bol však miniaturista odtisnutý kdesi na vedľajšiu koľaj príbehu. Zápletke okolo neho bola venovaná naozaj minimálna pozornosť a namiesto toho celú knihu autorka riešila celkom iné veci, ktoré som tam vôbec nečakala.

Spočiatku ma príbeh upútal svojim prológom, ktorý som (ako sa na prológ správne patrí) pochopila až po dočítaní knihy. Takisto ma zaujímalo, akým smerom sa príbeh bude vyvíjať, pretože sa mi zdalo, že je tam z každého rožka troška. Aj štýl písania mi na začiatku pripadal celkom ľahký na to, že sa príbeh odohráva v historickom prostredí. No postupne prešiel do ťažkopádnosti a monotónna. Dlho som čakala na to, kým sa dej ako-tak rozkýve a ukáže mi niečo z miniaturistovho umenia. Čoskoro som však zistila, že týmto smerom sa príbeh neuberie, ale bude to kdesi len na jeho okraji. Do poslednej strany som však dúfala, že mi autorka ponúkne viac. Veď aj tá troška udalostí, ktoré súviseli s miniaturistom sa mi páčili, pretože dokázali vo mne vyvolať napätie, zvedavosť, šok aj hrôzu. Ibaže autorka postavu miniaturistu do knihy hodila len tak, nech tam proste je a je jedno, kto je to, ako to všetko robí, odkiaľ vie to čo vie... Nič som sa nedozvedela a ostalo to pre mňa úplne nepochopené.

 o čom som teda vyše 400 strán čítala? Namiesto poriadnej zápletky s miniaturistom sa autorka pustila do rôznych spoločenských oblastí akou je napríklad postavenie ženy (ďalšie nebudem radšej prezrádzať) a nekonečný obchod s cukrom. Toho bola plná celá kniha - až ma z neho takmer boleli zuby. Mala som pocit, že si toho naložila príliš veľa a tak riešila všetko a zároveň nevyriešila nič. Presne s tým istým som mala problém aj v knihe Eleanor a Park, kde bolo zas veľa sociálnych problémov. Niekedy je menej viac. Zahltená tým všetkým som po prvej stovke strán začala byť z knihy unavená a ďalej zúfalá, pretože sa celý čas niesla v rovnakom tóne. Oceňujem však, že autorka pri opisoch plne využila nezvyčajné prostredie Amsterdanu a jeho atmosféru. Inak však do detailu opisovala aj veci, ktoré nemusela. Preto to na mňa niekedy pôsobilo hrubo. Tiež sa tam udialo niečo, čo v knihách jednoducho neznesiem a postrádala som význam toho činu.

To bolo pre mňa ďalším nedostatkom knihy - chýbali mi odôvodnenia. Prečo sa tá postava zachovala takto a druhá zas tak? Skoro všetko ostalo visieť prázdne vo vzduchu, ako aj rozhovory postáv. Často sa mi stalo, že som im vôbec nerozumela a prišli mi bez zmyslu. Postavy síce nepôsobili nesympaticky, ale nedokázala som si ich nejako obľúbiť. Keď sa v ich životoch aj udiali zvraty, ktoré ma celkom prekvapili, nezasiahli ma ako by mali a cítila som voči nim len akúsi ľahostajnosť. Jedine tak slúžka Cornelia bola skvelá. A ešte jedna vec, ktorá mi bola hrozne nepríjemná - často sa v knihe opakovalo, že Nellu z nejakej situácie začala svrbieť pokožka. Až ma vždy trhlo, keď som to prečítala.

Recenzoval: Aly V.
http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk/2015/02/miniaturista-recenzia.html

Mladučká vidiečanka sa má ujať roly manželky zámožného kupca Johannesa Brandta, no privíta ju len jeho odmeraná sestra, čierny sluha a prostoreká slúžka. Manžela stretne až na druhý deň a ten jej venuje zvláštny svadobným dar, dokonalú zmenšeninu ich honosného sídla, veľkú ako skriňová vitrína. Nella si do nej objedná zariadenie od tajuplného miniaturistu a od tej chvíle sa začnú diať zvláštne veci. Drobné výtvory do detailov kopírujú skutočný život rodiny – až desivo verne. Umelec zjavne pozná životy jej členov lepšie, než oni sami, a drží ich osudy vo svojich rukách.
Miniaturista je dojímavý príbeh lásky a posadnutosti, zrady a odplaty, ktorý vás chytí za srdce. Autorka sa pri písaní románu inšpirovala miniatúrou domu od neznámeho umelca vystavenou v Rijksmuseu v Amsterdame, ktorú kedysi vlastnila skutočná Nella Oortmanová.

Zvláštna kniha, zaujímavá obálka presne to vás napadne, keď uvidíte túto knihu. Ja niesom výnimkou. To, že má niečo takéto vyjsť mi nejako uchádzalo a zistila som to až na poslednú chvíľu. Anotácia ma veľmi zaujala, tak prečo si to neprečítať, no nie ? Myslím, že moje očakávania neboli obrovské, ale boli veľké. Ako som už troška spomenula, tak obálka je úžasná ! Je (krásna ?) neviem, či krásna je to pravé slovo, pretože ona je skôr zaujímavá a tajomná. Každopádne, keď túto knihu len tak uvidíte v kníhkupectve, tak určite vás zaujme. Som si tým istá.

Knihu som začala čítať s nadšením. Prvá kapitola, alebo prológ, nazvime to ako chceme bola pre mňa metúca. Nepochopila som ju a čakala som, že ju pochopím v priebehu čítania, no nechápem ju doteraz. Síce to nie je až také podstatné, ale aj tak ma to trošička štve. Potom už bolo všetko v poriadku. Kniha sa mi čítala jedna radosť. Neviem prečo, ale keď som ju dostala, tak som mala tak trocha pocit, že je to kniha na týždeň. Nebola hrubá, ale myslela som si, že je obsahovo náročná a budem jej musieť venovať viac času. Mýlila som sa, pretože sa čítala výborne a stránky akoby sa prevracali samé. 

Ak sa nemýlim tak táto kniha je autorkina prvotina. Vôbec to nebolo poznať, pretože jej štýl mi už prišiel taký "vypísaný". Myslím to tak, že vedela čo robí, nestalo sa, že by v príbehu mala nejaké hluché miesta, alebo písala nudne. Písala naozaj kvalitne. To oceňujem, pretože si uvedomujem, že písanie je veľmi ťažká profesia a mnohý z nás to podceňujeme. Myslím, že jej štýl sadne každému. A najmä sa mi páčilo ako tajomne dokázala písať. Niekedy som už bola fakt na nervy. Tú tajomnú atmosféru nedokážete prehliadnuť. Je tam po celý čas.

Postavy boli veľmi prepracované. Každá postava mala svoj charakter a bola niečim výnimočná. V tomto príbehu je hlavnou hrdinkou Nella Oortmanová. Jej postava nikoho neurazí. Nemôžem povedať, že by som si ju obľúbila, no nevadila mi a bavilo ma čítať príbeh jej očami. V mnohých ohľadoch bola silná a nevzdávala sa. Veľa vecí zvládala zo zdvihnutou hlavou.. To sa mi na nej páčilo, no niekedy som jej konanie nechápala. Skrátka správala sa ako dospelá, všetko zvládala a zrazu začala konať nejaký čin, ktorý mal dávať obrovský zmysel a každý čitateľ mal súhlasne prikyvovať, že sa rozhodla správne, no ja som nechápala a pýtala sa prečo ?

Asi najviac mi prirástol k srdcu Johannes. Bol iný. To slovo ho asi vystihuje najviac. Bol veľmi inteligentný, zvláštny, tajomný a vždy vedel čo robí. Aj keď ste na chvíľu nechápali prečo robí to a to, on vám to vysvetlil a súhlasili ste s ním. Často ma ohromil svojimi názormi a slovami. Jeho som si skrátka obľúbila najviac. Fascinoval ma.. Len dosť ma prekvapilo čo s ním porobila autorka. Neprekážalo mi to, len to bol šok. A v tom ohľade si myslím, že sa narodil v zlej dobe.

V čom bol však problém ? Činy postáv mi občas nedávali zmysel. Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale napríklad niektoré veci, ktoré ma mali úplne šokovať, tak na mňa neúčinkovali, tak ako mali. Áno bola som prekvapená, ale nie tak akoby som mala. Je možné, že som od knihy čakala niečo iné a, že príbeh sa neodvíjal, tak ako som si predstavovala. Rozhodne to nie je zlá kniha. Je výborná a oplatí sa ju prečítať, no zrejme mi nesadla tak ako mala. Ale nemyslite si, že ľutujem, že som ju čítala. To nie, len vysvetľujem, čo mi prekážalo. No ak vás zaujala, tak si ju určite prečítajte ! Nič tým nestratíte.

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/02/miniaturista-jessie-burton.html