Trojica

Trojica

Sarah Lotzová vsadila vo svojej knihe práve na takýto námet a pohráva sa s myšlienkou o prítomnosti najtemnejšieho zla. Všetky udalosti sú popísané dôkladne, systematicky a precízne, akoby sa pred vami odvíjal skutočný príbeh. Dokonca i forma knihy tomu nesmierne napomáha - dej sa odvíja cez spracované záznamy svedkov zobrazených udalostí. Reportážny štýl dodáva všetkému punc autentickosti a objektivity, čím pôsobí ešte údernejšie. Hoci mám radšej priame rozprávanie, kde sa môžem stotožniť s ústrednou postavou, mierny odklon od zaužívanej kompozície je niekedy príjemným osviežením. A o čom vlastne Trojica je? 

V rôznych častiach sveta dôjde k štyrom leteckým haváriám, ktoré na prvý pohľad nemajú žiadny súvis. Zákonite sa vynorí množstvo hypotéz a konšpiračných teórií, najčastejšie sú tie o terotistických útokoch. Najpodivnejšie však na celej situácii je, že na troch miestach sa objavili preživšie deti. Otrasené, zmätené, ale bez vážnejších zranení. Zopár fanatikov v tom vidí čosi hlbšie ako len neuveriteľné šťastie, symbol zvestujúci čosi omnoho desivejšie, čo presahuje hranicu ľudskej prirodzenosti. A skutočne. Trojica detí sa začína správať nezvyčajne a nemá to súvis len s dôsledkami prežitej traumy. Krvavé slzy, zvláštne reči, obrat v reakciách... Samozrejme, že jedinci schopní vidieť ďalej než "bežní smrteľníci" sa vyskytnú aj tu a jeden z nich, zvestovať apokalypsy, strhne na svoju stranu množstvo ochotných ovečiek ochotných vstúpiť do jeho sekty... Deti a ich pestúni sa musia obrniť pred novinármi a zvedavosťou vonkajšieho sveta a zároveň zviesť boj aj so silami, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, ale môžu byť o to nebezpečnejšie... Čo však spôsobilo pád lietadiel? Prečo sa našli iba tri deti, keď spadli štyri lietadlá? Príbeh Trojice nastoľuje veľa otázok, ktoré vás zaujmú a pohltia.

Sarah Lotzová sa s napísaním knihy musela poriadne nadrieť. Kompozične, dejovo i po odbornej stránke, Publicistický štýl si vyžadoval zrejme dôslednú prípravu, aby pokryla všetky potrebné zložky príbehu - životy obyčajných ľudí, svet náboženského fanatizmu, záchranných či výskumných organizácií alebo reálií v rôznych častiach planéty. Dej sa totiž odohráva na viacerých kontinentoch a čitateľ má tak možnosť zamerať pozornosť na viacero postáv. Niektoré sú len do počtu, dopĺňajú dej, vysvetľujú ako svedkovia alebo odborníci "zákulisné skutočnosti", iné sú priamo v centre diania a sú odhodlané ochrániť dané dieťa za každú cenu. Trojica je netradičná kniha, ktorá si zaslúži pozornosť.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk

Trojica

To už znie dosť čudne. A kto sa takého niečoho chytí? No samozrejme že náboženský fanatici, médiá, ufológovia a  podobné zgerby. Ľudia sa predsa chytia hocičoho a dokážu spraviť z komára somára. Všade na svete je toto informácia číslo jeden, všetci sa o tom bavia, prichádzajú stále nové a nové teórie. Všetci sú zvedaví na tri deti, ktoré ako jediné prežili katastrofy.

Kniha Trojica je zmesou apokalypsy, trileru a dobre mrazivého hororového prostredia. Hneď na začiatku ma upútal štýl, akým je kniha písaná. Určite ste už videli také tie dokumenty, kde si pozývajú ľudí ako svedkov nehôd, zliepajú skladačku pomocou úryvkov článkov z novín, či osobnej korešpondencie. Presne tak som sa cítila, keď som knihu začala čítať. Kapitoly totiž prebiehajú úplne inak, ako v iných knihách. Rozhovory s rodinnými príslušníkmi, novinové články, rozhovory cez skype či cez e-maily. Je to ako kniha v knihe. Bol to naozaj dobrý nápad, no keďže autorka sa snažila dej viac prehlbovať, aby mohla do finále prísť s niečím pompéznym, čítanie bolo pre mňa dosť demotivujúce. Stále som knihu odkladala a nevedela sa začítať. Popravde do polovice knihy som to chcela vzdať. Dej sa točil stále dookola a to čo bolo povedané na začiatku, to sa stále opakovalo z pohľadu niekoľkých postáv a pretože to bolo ako kvázi dokument, nevedela som sa poriadne vcítiť do postáv. Takže polovicu knihy som čítala týždeň. No a potom prišlo niečo, po čom som dokázala druhú polovicu dočítať za deň. 

Trojica detí bola zrazu aktívna a hneď z viacerých uhlov pohľadu prestretá čitateľovi  takým mrazivým spôsobom, že som mala veľa krát husiu kožu. Toto autorke neskutočne vyšlo. To, že sa v deji rozvinula akási mysterióznosť, keď som už bola zmierená s tým, ako chce autorka knihou povedať, že ľudia masovo dokážu uveriť totálnym blábolom, ma prebralo a už som nevedela prestať, kým som knihu nedočítala. Tým, že autorka začala odkrývať trojicu, nabral príbeh správne grády, pretože do tej polovice knihy im ani nedala šancu. Všetko od začiatku boli len špekulácie ostatných postáv, ktorých bolo naozaj požehnane a čitateľ sa môže v tomto dosť strácať.

 Avšak tie postavy, ktoré do príbehu mali zasahovať najviac boli veľmi dobre spracované. Tiež ma celkom ohúrilo, že na základe komunikácie medzi nimi, dokázala autorka  opísať ich konanie tak dokonale odlišne. Vôbec som nemala pocit, že čítam tri postavy s rovnakým vyjadrovaním. Krásne charaktery odlíšila. Trošku ma zarazil koniec, pretože nemám pocit, že by som dostala absolútny koniec. Potrebujem ešte mnoho odpovedí na otázky. Preto predpokladám, že sa autorka ešte k tomuto príbehu nejakým spôsobom vráti, možno v inej knihe.

Inak trošku mi Trojica pripomenula AKTY X v tom nevysvetliteľnou a záhadou popretkávanou trojicou detí. Sadlo mi čítanie o nevysvetliteľných javoch a osudoch rodín, ktoré sa starali o preživšie deti a veľmi dobré opísanie ako sa správajú ľudia po katastrofách. Aký boom dokáže celosvetovo nastať a ako sa všetci dokážu doslova zmagoriť nad niečím tak do očí bijúcim, divným a zvráteným aj keď do danej udalosti majú úplne inú vieru. Ako dokáže dobrý rečník stiahnuť toľko ľudí a všetci ako zhypnotizovaní za ním idú. Toto dokázala Lotzová vierohodne vykresliť.
Celkovo príbeh nie je pre každého. Ak sa však prelúskate tou polovicou príbehu, kde to dosť stagnuje, budete milo prekvapení, akým smerom sa dokáže kniha ubrať.

Recenzoval: Luce
http://lucindinblog-luce.blogspot.sk