Havranie dievča

Havranie dievča

A samozrejme, keď sa na scéne objaví nový autor (v tomto prípade dvojica autorov), som na neho vždy veľmi zvedavá a snažím sa ho, čo najskôr vyskúšať. 

Mám pocit, že o knihe sa veľmi veľa rozprávalo ešte pred jej vyjdením, ale ja som sa snažila to nevnímať, neprečítala som si ani anotáciu, len som sa nechala prekvapiť, čo prinesie. Zo začiatku knihy som bola trochu zmätená. Krátke kapitoly sa veľmi rýchlo striedali, boli pomenované švédskymi názvami, ktoré som nevedela, čo znamenajú (okrem toho sa naozaj veľmi ťažko čítajú) a každá kapitola sa týkala inej osoby. Niektoré rozprávali o Victorii Bergmanovej - jej spomienkach na detstvo - ako ju otec zneužíval, ako si našla malého kamaráta, ako o neho prišla, keď sa utopil v močiari, aké mala pocity a ako sa s tým všetkým vyrovnávala. Začala chodiť k psychologičke Sofii Zetterlundovej, ktorej sú tiež venované zvlášť kapitoly. Má viacero pacientov, ktorým sa snaží pomôcť a popri tom rieši svoje osobné problémy a rozpráva príbeh o svojej bývalej a súčasnej láske. A posledná dejová línia je venovaná vyšetrovateľke Jeanette Kihlbergovej, ktorá vyšetruje vraždy malých chlapcov, ktorých postupne vraždí neznámy páchateľ. Má problémy s mužom, ktorí je nezamestnaný umelec, stále majú nedostatok peňazí a ich vzťah upadá do únavného stereotypu. 

Knihu by som neoznačila titulom klasická detektívka. Vyšetrovaniu sa venuje veľmi málo pozornosti. Skôr čítame o živote hlavných postáv, čo prežili ako sa s tým vyrovnali/vyrovnávajú, prečo sa možno správajú tak, ako sa správajú. Je to skôr psychologické hľadisko, na ktoré je v knihe upriamená pozornosť a na to, že nie vždy platí heslo: "Čo nechceš, aby robili druhí tebe, nerob ani ty iným". Tu je vidieť ako výchova a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, ovplyvní jeho správanie na celý život a zlé zaobcházdanie môže z neho spraviť monštrum. 

Havranie dievča je napísané veľmi zaujímavým štýlom, predovšetkým sa veľmi dobre a rýchlo číta, kapitoly sú krátke a ani neviete ako pretáčate stránkami. Určite nie je taká desivá, ako sa o nej hovorí. Autori nás našťastie ušetrili nechutných podrobností o detskej pornografií. Boli momenty, kedy som v knihe dokonca čakala, že sa stane niečo neočakávané, hrozné a nechutné, ale nestalo sa tak. A naopak, niekedy sa to všetko tak krásne zamotalo, že som sa nemohla od knihy odtrhnúť, lebo autori veľmi šikovne a len veľmi okrajovo naznačili, kto bude vrahom a čo sa bude diať ďalej. A samozrejme, keď sme zvedaví, musíme čítať ďalej. Postupne určite každému dôjde, ako to vlastne s Victoriou, Sofiou a Jeanette bolo - niekomu skôr a niekomu neskôr.  

Táto kniha je skrátka..... a teraz čo by bolo správne tam doplniť? Je jednoducho N-E-U-V-E-R-I-T-E-Ľ-N-Á !!! Neviem, či je tak neuveriteľne prekombinovaná, neuveriteľne pritiahnutá za vlasy alebo neuveriteľne dokonalá. Pre každého je neuveriteľná iným spôsobom. A, samozrejme, nesmiem zabudnúť na ten neuveriteľný koniec. Ale to všetko sa dočítame asi v ďalšom diely. 

Počas čítania som mala chvíle, kedy sa mi kniha páčila veľmi a dala by som jej plný počet hviezdičiek, ale boli úseky, kedy som ju mala chuť odložiť a vôbec nedočítať. Mám z nej zmiešané pocity a ťažko sa mi hodnotí. Asi spravím kompromis a ohodnotím ju  tak, že pre mňa to bol veľmi dobrý priemer. Aj keď viem, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť, pretože knihou boli unesení. Takže verím, že kniha si nájde svojich nadšencov a netrpezlivých čakateľov na jej pokračovanie. Ja si ho určite prečítam, lebo po takomto konci jednoducho túto sériu nemôžem nechať nedočítanú.

Moje hodnotenie: ***

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Knihu si môžete kúpiť tu. 

Recenzoval: Ellie Smith
elliesbookverse.blogspot.sk

Havranie dievča

Súčasne sledujeme aj druhú líniu, ktorá s týka psychologičky Sofie Zetterlundovej, ku ktorej chodí na sedenia záhadná a v detstve týraná a otcom znásilňovaná Victoria Bergmanová. Tretia línia sa odohráva v minulosti a sledujeme v nej práve detstvo a mladosť Victorie. Vrážd postupne pribúda, polícia je bezradná a hlavné dejové línie sa pomaly spájajú do nečakaného finálneho obrazu.

Základnou vlastnosťou Havranieho dievčaťa jezmätenosť, ktorú spočiatku vyvoláva u čitateľa. Nález tela, začiatok vyšetrovania a pohľady do súkromného života Jeanette nie sú mätúce, no ostatné línie áno. Trvá nejakú chvíľu, kým si čitateľ uvedomí, kto je kto a ako vlastne jednotlivé udalosti súvisia spolu. Rozbeh príbehu je však pomalý, striedanie dejových línií je adekvátne, čo spôsobí to, že aj napriek počiatočnej zmätenosti je čitateľ stále v strehu.

Jeanette sa dostala do fázy, kedy je nekonečne frustrovaná z toho, že dlhé roky je jediná, kto financuje chod domácnosti, jej manžel je nezamestnaný umelec, na syna nemá dostatok času a v podstate sa celé jej manželstvo rúti do záhuby. Charakterovo je to veľmi silná žena, ktorej - na rozdiel od jej nadriadených - nie je ľahostajná smrť neznámych chlapcov. Psychologička Sofia je tiež sympatická žena, ktorá si v minulosti prešla všeličím - pracovala na jednom z najnebezpečnejších mieste na svete, kde sú už 10-ročné deti vojakmi, ktorí bez zábran zabíjajú. Victoria Bergmanová je zase kapitola sama o sebe. Celý život bola zneužívaná a to sa na nej podpísalo. Je popletená a rozpráva nesúvisle. Práve jej spomienky na minulosť sú najsilnejšími, najdesivejšími a najodpornejšími časťami príbehu.

Téma pedofílie už dnes nie je tabu a objavuje sa vo viacerých knihách či filmoch, no to nič nemení na tom, že to stále je a bude jedna z najchúlostivejších tém a zneužívanie detí zase tou najnepochopiteľnejšou a najodsúdeniahodnejšou vecou na svete. Citlivejšie povahy zavrhnú túto knihu práve kvôli tejto téme, no podľa mňa na to nie je žiadny dôvod. Toto nie je iba detektívne krimi či triler, toto je aj psychologický román o tom, ako staré krivdy a bolesti dieťa formujú, pokrivia jeho charakter a spravia z neho monštrum. Je to dvojtvárny príbeh v tom najlepšom zmysle slova, pretože ako dej plynie, postupne sa dostanete pod kožu jednotlivých postáv, skladáte mozaiku ich života a nakoniec vás šokuje nečakané odhalenie.

Napriek téme pedofílie a násilia páchaného na deťoch si nemyslím, že by bola kniha plná nejakých drsných scén. Nečakajte žiadne podrobné a neustále opisy násilia, podľa mňa vsadili autori skôr na jednoduchosť a desivé a hrozné je na tomto príbehu ani nie to, čo si čitateľ prečíta, ale to, čo si pod tými pojmami a slovami predstaví. Havranie dievča je označované ako prelomové dielo, a zároveň ako najdrsnejšie severské krimi. Hoci s týmito prívlastkami celkom nesúhlasím, musím povedať, že ma tento príbeh bavil, získal si ma a určitým spôsobom aj zasiahol a určite som nesmierne zvedavá na pokračovanie.

Celkové hodnotenie: ****

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Ikar
ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU! Knihu si môžete zakúpiť TU.

Recenzoval: Catty
books-parts-of-my-life.blogspot.sk

Havranie dievča

Podstata sa nemení. Bez prívlastkov. Bez posudkov. Bez všetkého. Jednoducho sa veci stávajú a my ich iba posudzujeme. Bez nášho pričinenia, resp. odsúdenia, by ostali nepoškodené a čisté vo svojej podstate… A možno všetci tí, ktorí sa „previnili“ voči normám a všeobecnému chápaniu a dodržiavaniu dobra, si to odôvodňujú podobne. Vždy ide o uhol pohľadu a v tomto románe je uhlov viac ako obvykle.

Jerker Eriksson a Håkan Axlander-Sundquist, švédska autorská dvojica píšuca pod pseudonymom Erik Axl Sund, viac ako desať rokov experimentujú s hudbou filmom a umením. Tentoraz prinášajú temný psychologický triler Havranie dievča, ktoré je prvou časť trilógie, Slabosť Victorie Bergmanovej s podtitulom Vraždy a psychoterapia.

Predtým, ako som začala čítať knihu, pravdupovediac, nič som si nenaštudovala. Nechcela som vedieť, čo sa skrýva za dverami krémovo ladenej obálky s desivým a nahým dievčaťom s maskou na tvári. Autorom ilustrácie je, mimochodom, Carl Larsson a oproti pôvodnej verzii sa zmenilo farebné prepracovanie, ktoré je omnoho temnejšie a pribudla vyššie spomenutá maska s prázdnymi očnými dierkami. Jediné, s čím som prišla do styku pred prečítaním, bola anotácia. Tieto dve základné veci si ma získali a už hneď na prvej strane knihy som bola vrhnutá do temných zákulisí mysle „lovca“.

„Čas nenútenosti sa skončil, musí vziať život do vlastných rúk. Nič nemôže ponechať na náhodu. Náhoda je nebezpečná, zákerná spoločníčka. Občas kamarátka a občas nepredvídateľná nepriateľka [...] Rozhodla sa, že začne s podlahou, pretože jedine tá by mohla spôsobiť problémy. Hoci starí manželia, čo bývajú pod ňou, sú takmer hluchí a za celé tie roky ich ani o na nikdy nepočula, šlo o dôležitý detail [...]. Len čo bola izba hotová, pokryla podlahu aj steny nepremokavou celtovinou. [...] Večer priniesla spiaceho chlapca do jeho nového domova.“

Premýšľali ste niekedy nad páchateľom? Prečo to robí? Čo ho k tomu vedie? Ak nie, tu budete môcť nahliadnuť do súdka mozgových pochodov práve týchto jedincov. Podrobné a predsa postupne dávkované dôvody, pohnútky ma prinútili zamyslieť sa, že niekto môže byť presvedčený o to, že nepácha žiadne „zlo“. Kedysi som niekde čítala, že „nemôžeš dať to, čo nemáš.“ Takže ostáva len to druhé: „Dať to, čo máš.“ V tomto prípade je (tvarujúca) špina zadratá nielen do spomienok iba ako ťažko stráviteľná či prekonateľná prezentácia obrazov v pamätiach obete, ale je ňou presiaknutý celý človek, každý jeho krok, každé jeho rozhodnutie, celé jeho bytie. Spomienky sú tou zbraňou, tým dôvodom, zálohovým diskom s vírusom, ktorý keď sa aktivuje, zničí všetko, k čomu sa priblíži, pretože bol jednoducho nakazený. Nič, čo sa kedy udialo – a táto kniha je potvrdzujúcim pravidlom – nezostane bez následkov.

„Ak sa chce človek cítiť pochopený, môže sa utešiť celou kopou poézie, psychológie, etnológie a filozofie. Nie som sám, ale vyzerá to, že som jediný v mojej dobe. Prečo je teraz to, po čom vášnivo túžim, chyba?“

Sofia pochopila, že toto je otázka, ktorou sa už dlho zaoberá. Vedela, že pedofilné poruchy sa nedajú vyliečiť. Ide skôr o to, aby si pedofil uvedomil, že perverznosť nie je akceptovateľná a že škodí druhým. [...]

„V podstate to nie je chyba, pre mňa to nie je chyba a naozaj si myslím, že to nie je chyba ani pre Linneu. Je to vykonštruovaná sociálna alebo kultúrna chyba. Ergo: nie je to chyba v pravom zmysle slova. Tie isté myšlienky a city ako dnes existovali už pred dvetisíc rokmi, ale kultúrne správne sa stalo kultúrnou chybou. Iba sme sa naučili, že je to chyba.“

Všetko, čo človek urobí druhému, môže spustiť reťazovú reakciu… Teda, kým je nasledujúci článok v reťazi nažive, pretože mŕtvi neškodia, ostávajú presne v tom čase, keď boli zavraždení, nemôžu páchať neskôr zlo, nemôžu škodiť… a tu nemôžu dospieť. Niekto ich len zamrazí a zabalzamuje ešte v čase svojej “nevinnosti“. Obete nikomu nechýbajú, pretože sa nestrácajú, ale práve vynárajú. Akoby išlo o zámerne vytipovaných chlapcov, ktorých nikto nehľadá a nikomu sa nestratili.

Kapitoly tvoria jednotlivé „miesta odohrávania deja“ a postavy, ktorých sa týka konkrétna smerodajná udalosť. Väčšinou je dej sústredený na páchateľa, vyšetrovateľku Jeanette, psychoterapeutku Sofiu a jej minulosť a taktiež aj na jej klientku, Victoriu Bergmanovú. Priemerne má kapitola tri štyri strany a dej nikde neviazne. Hoci už pri prvej tretine som tušila, kto je páchateľom, až neskôr som pochopila, že som videla iba kúsok z logicky dokonale poskladanej skladačky. Máločo som predpokladala správne, mohla som sa domnievať na základe iba čírej podozrievavosti, ale aby som dospela k správnemu záveru, musela by som premýšľať sedem míľovými čižmami a domyslieť si kľúčové udalosti.

Čo ma však spočiatku (v takzvanom prológu) rušilo, bol spôsob spracovania textu. Veta začínala malými písmenami a názvom miestností, kde sa dej odohrával. V ďalších kapitolách sa spôsob zmenil a spočiatku mnou nepochopená štruktúra po prečítaní knihy dávala zmysel.

Po bezprostrednom prečítaní som ešte netušila, že ide o trilógiu a bola som mierne zarazená tým, ako sa dej ukončil. Precitla som na to, že som na poslednej strane a vysvetlenia som sa nedočkala. Čo sa týka gramatickej stránky textu, náhodou som natrafila na podobný text, ako je uvedený v anotácii, ale presne v tom texte v obsahovej časti sa nachádza aj chyba: „Koľkému utrpeni(e) dokáže človek vystaviť iných ľudí, kým prestane byť človekom a stane sa monštrom? premýšľa.“ Tento druh vety  ma zaujal predovšetkým preto, že za otáznikom, hoci sa veta skončila, sa nachádza uvádzacia veta a až za ňou úvodzovky. Takýchto viet bolo viacero a mňa osobne vyrušovali pri čítaní.

„Ain´t got some petrol among that bags?“ pýta sa a ukazuje na jej batožinu.

Okrem toho, nikde nebol preložený anglický text (nebolo ho veľa, ale predsa sa vyskytoval), čo je tiež je určitým nedostatok knihy, pretože sa automaticky predpokladá, že čitateľ angličtinu ovláda.

Knihu odporúčam tým, ktorí obľubujú žáner triler mierne prepletený s detektívkou a dokážu spracovať aj tabuizované témy (otec sexuálne zneužíva svoje dieťa, vražda dieťaťa, znásilnenie). V knihe uvádzané detaily nepopisujú udalosti do podrobností, skôr sa zameriavajú na psychiku hrdinov, obete, ale aj samotného páchateľa, ktorého autori dokázali priblížiť čitateľom. Nie je to jednoduchá tematika, ale kniha sa napriek tomu číta rýchlo. Záver je otvorený, keďže ide o trilógiu, udržiava čitateľa v strehu.

Obálka a jej grafické prepracovanie: 5/5
Jazykové spracovanie: 4/5 (angličtina nebola preložená ani pod čiarou)
Gramatika, štylistika, preklad: 4/5 (vyskytli sa určité gramatické chyby)
Pestrosť slovnej zásoby: 4/5
Originalita, nápad: 5/5
Postavy, ich vývoj, charakter, prepracovanosť: 5/5
Napätie, akcia: 5/5
Hodnota dialógov: 5/5
Monológy:5/5
Zvládnutie žánru: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku sa chcem poďakovať internetovému kníhkupectvu bux.sk.

Knihu si priamo viete zakúpiť TU.

Recenzoval: Sherylin Lee
sherylinlee.sk

Havranie dievča

Keďže som vedela, že sa budem vyjadrovať ku knihe Havranie dievča, tvrdo a nekompromisne som sa vyhýbala všetkým hodnoteniam, článkom a blogom na túto tému.

Takže, ak sa môj názor zhodne s nejakým iným, je to len číra náhoda, rovnako ako aj vtedy, keď budem v opozícii voči tvrdeniu niekoho iného. Havranie dievča (prvú časť trilógie) napísala švédska autorská dvojica - Jerker Eriksson a Hakan Axlander Sundquist - pod pseudonymom Erik Axl Sund.

Havranie dievča by ste nemali čítať, ak:

-          bývate na samote, najlepšie v malej švédskej dedine a máte doma saunu,

-          ste matkou maloletého syna,

-          neznášate popisy sexuálneho zneužívania detí v rodine.

Havranie dievča by ste si mali prečítať, keď:

-          máte radi košaté epické krimi príbehy škandinávskych autorov,

-          sa vám páči, ak príbehy žien a o ženách píšu muži,

-          oceníte dôkladne prepracované popisy násilných scén, vrážd a smrtí,

-          vás nerozpáli do biela hnus a odpor k zneužívaniu dcér vlastnými otcami,

-          sa orientujete v problematike psychických porúch a deviácií.

Ja som to prečítala na jeden dúšok. Ale druhýkrát to už čítať nebudem.

A ďalšie diely trilógie budem čítať len z čírej zvedavosti, čo ešte hlavná hrdinka Sofia Zetterlundová/Viktória Bergmanová dokáže spôsobiť a spáchať.

A prečo vlastne samu seba vidí ako Havranie dievča?

Recenzoval: Andrea Ostrihoňová
ostrihonova.blog.sme.sk

Havranie dievča

Po mojej poslednej (takmer) romantickej knihe Iba jeden rok (Ikar, 2014) je to maximálny obrat v obsahu. Už aj tým, že náhoda je v Havraňom dievčati považovaná za nebezpečnú, zatiaľ čo Willem z Iba jedného roku bral náhodu za bernú mincu. Nuž, paradoxom sa nevyhneme a o to je potom zaujímavejšie porovnávať (neporovnateľné) v určitých aspektoch.

Havranie dievča začína zhurta tým, že hlavný kriminálny živel si stelie svoj pelech a my pomaly načierame do jeho myslenia. Dlho predlho však ostane jeho myseľ skrytá v akomsi opare, budeme držaní na motúziku a nech sa budeme vzpierať hocijako urputne, tak to ostane ešte ďalších tristo strán. Zato vedúca komisárka, trošku zakomplexovaná Jeanette Kihlbergová, to je hotová otvorená kniha. Celý čas môžeme hltať jej život od alfy po omegu, vytvárať si názor, obraz, čokoľvek je zapotreby, ale živel uniká napriek tomu, že sa sem-tam po kúsku čosi prevalí. V tomto si Sund dáva záležať. Šperkuje a popúšťa vlákenko za vlákenkom, ani o piaď viacej.  Ale čitateľ sa nemôže sťažovať, keďže s Jeanette žije jej stereotypný a celkom nespokojno-mizerný život. S manželom, ktorého najlepším kamarátom je gauč, s večne sklamaným synom, so spolupracovníkmi, ktorí ju pre jej veliteľské sklony prezývajú mužským aliasom a rodičmi, čo sú jej bankou... Vlastne ani nemá život. Okrem práce. No kto by na niečo takéto povedal krivého slova? Vskutku výborný základ pre silnú, atmosférou nabitú zápletku, už len pre to, že mnoho ľudí sa v tom nájde.

Keď ide všetko bokom

Veľmi skoro sa k všetkému pripletie aj psychologička Sofia (aké príhodné meno), ktorá má určitý špecifický problém – má minulosť. Preto je aj kniha príhodne rozdelená na súčasnosť,

kde sa množia mŕtvoly chlapcov akoby ich vyrábali na zákazku a minulosť, čo by nemala byť súčasťou žiadneho života. Pretože je taká ohavná, smutná, biedna a ľudsky-neľudská. Niekto by na to pohodil plecom „stáva sa“. Aj to je ľudská chudoba. No ale je to tu, je to zhmotnené v knihe a v rámci krátkych severských kapitol, to odznie akosi rýchlejšie. Takže, okrem domnelej hlavnej predstaviteľky a jej pridružených „planét“ sa centrum pozornosti presúva k zrade toho najhrubšieho zrna. K zrade na deťoch.

Keď sa práve to uvedomí, malicherne vyznieva otázka genderovej nerovnosti v práci, opilecké sklony, nezodpovednosť v manželskej sfére, finančné problémy... čokoľvek, čo sa na stránkach súbežne nachádza. Ale aj prostredníctvom „toho“ sa ten, kto číta, dostáva do mysle škodnej a už mu taká zničujúca nepripadá. Iba zničená. A nie, nevytvára si k nej žiadne sympatie, len ju dokáže pochopiť a to aj vďaka tomu, ako sa v tom dokázal Sund vyhrať. Je tu dokonca nábeh na vytvorenie empatického človeka z totálneho dreva. K čomu nedokážem byť empatická je spôsob premýšľania niektorých postáv. Ako dokážu žiť v neuspokojivom zväzku/živote/čomkoľvek a nahovárať si, že lepšie príde (samo)? Ech, čudná to realita, či už knižná, alebo tá ozajstná.

Istý čas som mala pocit, že explicitnosťou chce autor ťažiskovo zasiahnuť každého, koho môže. A postupom času mu to nijak zvlášť nezazlievam aj keby to bola pravda, pretože sa mi zdá, že s otvorenosťou sa ďalej dôjde. Treba si naliať čistého a postupovať s tým, čo je k dispozícii a neutekať od toho, neschovávať sa: pred krachujúcim manželstvom, pred zničujúcou túžbou po kariérnom postupe za každú cenu a či pred pedofíliou, lebo vždy je riešenie a východisko. Takže nakoniec spôsob rozprávania krkolomne schvaľujem. S čím už mám väčší problém je neuzavretý koniec. Viem, že je to najnovší trend, ťahať sa od knihy ku knihe a vytvárať 10-dielne opusy, ale... kniha s podobnou tematikou je pre mňa jednorazová záležitosť. Chcela som mať po tom a nemám.  

Rada by som teda chcela upozorniť čitateľa. Je to drapľavá kniha, má drsné spôsoby a môže (a či mala by) spôsobiť nepohodlie. Vytvára dojem, že v každom drieme Dr. Hyde a že každú chvíľu môže vyjsť na povrch. Kvapká na čitateľskú cestu toľko temného, že je zdravšie ju dávkovať postupne. Kniha, kde vzdialenosť niekedy znamená obrovskú blízkosť a naopak. Ale ak si pripravený, túžiš po okrajoch človečej mysle, tak nech sa páči. Havranie dievča je pre teba ako stvorené.

Krásne ďakujem BUXu za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť TU. 

Recenzoval: LenaAoi
lenaaoi.blogspot.sk

Havranie dievča

Nečudo, mrazivé príbehy sú takpovediac ranou na istotu. Nájde sa už len málo ľudí, čo nikdy nepočuli o Nesbovi, Larssenovi, Marklundovej či Läckbergovej. Pozitívom je aj fakt, že v prípade úspechu predaja tej ktorej knihy majú vydavatelia (a s nimi aj čitatelia) o pôžitok postarané aj do budúcna. Je zvykom, že hlavná postava - často s početnými vnútornými krízami - to potiahne na niekoľkodielne série. Ikar sa pustil do predstavenia trilógie, ktorú sprevádzajú prívlastky ako kontroverzná, netradičná, šokujúca... Ide len o premyslený marketing alebo je Havranie dievča naozaj také originálne?  

Už viackrát sa mi stalo, že moje očakávania sa nenaplnili a bol som nútený čeliť čitateľskému sklamaniu. Nedávno sa tak stalo pri knihe Démonológ, takže som radšej pri bombastickej reklame na Havranie dievča ostával mierne skeptický. Našťastie. Niežeby som sa nudil, ale pri porovnaní s inými žánrovými konkurentmi ostáva kniha kdesi nad hranicou priemeru. Buď čítam priveľa kníh a je pre mňa ťažké nadchnúť sa, alebo mám momentálne len unavenejšiu ruku pri výbere pútavých titulov. A pritom to začína celkom zaujímavo, záhadne, napínavo - pri stanici metra je nájdené telo chlapca, ktorý nikomu nechýba a okolnosti jeho smrti sú nanajvýš netypické... Zároveň čakáte, že sa príbeh rozbehne, vtiahne vás a odrazu ste na poslednej strane - keď si po stovke strán uvedomíte, že sa vlastne vôbec nič nedeje.

Ako hlavné postavy tu vystupujú dve ženy - policajná vyšetrovateľka Jeanette Kihlbergová a psychoterapeutka Sofia Zetterlundová. Kým sa ich pracovné povinnosti a osudy pretnú, čitateľ musí dôkladne spoznať ich rodinné zázemie a v prípade Sofie najmä jej klientov - niekdajšieho detského vojaka z Afriky a predovšetkým od detstva týranú a zneužívanú Victoriu. Obe hrdinky si svojím spôsobom kladú rovnakú otázku: akú šancu má človek na zachovanie ľudskosti, ak vystavuje utrpeniu iného človeka? Kedy sa z ľudí stávajú monštrá? Dá sa tomu vôbec predísť? Pre Jeanette je vyšetrovanie vrážd detí o to náročnejšie, že ona sama má takmer dospievajúceho syna a ako matka sa obáva nástrah desivého sveta. Sofia sa musí potýkať s pochopením pacientov a ako empatická lekárka naplno preciťuje ich trápenia. Ani jedna z nich to teda nemá ľahké a spolu sa snažia prísť na to, čo vedie páchateľa k brutálnym činom, čo ho poznačilo natoľko, že koná tak zvrhlo a neľudsky. 

Pozorný čitateľ už v priebehu deja môže vytušiť, kto sa ukrýva za "havraním dievčaťom", tí menej zdatní aspoň zažijú nečakané prekvapenie. Ak preferujete uzavreté konce a prípady kriminálok, buďte v tomto prípade ostražití. Autorska dvojica používajúca pseudonym Erik Axl Sund (Jerker Eriksson a Hakan Axlander Sundquist) niektoré dejové linky očividne rozpracovala do celej trilógie. Mňa osobne to nijako nepotešilo, už tak na môj vkus miestami rozvláčny príbeh sa mal uzavrieť a ďalší diel mohol poskytnúť pútavejšie námety. Žiaľ, tento kúsok švédskej literatúry ma neoslovil a obávam sa, že nesiahnem ani po jeho pokračovaní.  

Ukážka z knihy Havranie dievča:

V tele sa jej napne každý sval a vystrašená na smrť sa začína brániť.
Havranie dievča ho schmatne za vlasy, tak surovo, že sa trhajú vo veľkých chumáčoch.
Udrie ho.
Do hlavy, do tváre, po tele. Z uší a nosa mu crčí krv a v jeho očiach vidí po prvý raz hrôzu a potom ešte niečo iné.
Hlboko v očiach nechápe, čo sa deje.
Havranie dievča udiera a udiera, a keď sa už nehýbe, údery zoslabnú.
Plače a nakloní sa nad neho. Nevydá zo seba ani hláska, iba tam leží a zíza na ňu. V očiach nemá nijaký výraz, ale hýbu sa a žmurká nimi. Jeho dych je rýchly, v hrdle mu chrčí.
Cíti závrat a telo má ťažké.
Ako v hmle vstane, opustí mólo a zoberie veľký kameň z brehu rieky. Keď sa k nemu vracia s kameňom v ruke, robia sa jej kruhy pred očami.
Úder namierený na hlavu vydá zvuk, ako keď niekto skočí na jablko.
„To nie som ja,“ povie. Potom nechá jeho telo skĺznuť do vody.
„Teraz musíš plávať...“

Recenzoval: Marek Zákopčan
zakopcan.blog.sme.sk

Havranie dievča

Pod pseudonymom Erik Axl Sund sa skrýva švédska autorská dvojica Jarker Eriksson a Håkan Axlander Sundquist a ako už veľmi dobre vieme, Švédom to v písaní napínavých kriminálnych príbehov a thrillerov naozaj ide. Prvá časť trilógie s názvom Havranie dievča po štyroch rokoch od svojho knižného debutu v severských krajinách prišlo aj na Slovensko a my sa tešíme. Nielen preto, že dobrého čítania nie je nikdy dosť, ale dve ďalšie sľúbené pokračovania naznačujú naozaj prepracovanú zápletku.

V kríkoch blízko metra nájdu zohavené a mumifikované telo malého chlapca a komisárka Jeanette Kihlbergová má za úlohu prípad prešetriť. Postupne sa však objavujú ďalšie a ďalšie podobné zločiny, kedy bol unesený a zavraždený chlapec, ktorý ako prisťahovalec nikomu nechýbal. Zhodou okolností sa vyšetrovateľka spojí s psychoterapeutkou Sofiou Zetterlundovou a vy už nebudete vedieť, ktorá bije. Choré mozgy, pedofília a detskí vojaci kdesi v Sierra Leone. Aj takéto „lahôdky“ ponúka román Havranie dievča.

„Krídla muchy sú beznádejne uväznené v žuvačke. Nemá význam, aby si nimi mávala, pomyslelo si Havranie dievča. Už nikdy nebudeš lietať. Zajtra bude svietiť slnko ako zvyčajne, ale nie na teba.“

Úprimne, pri tejto knihe som mala naozaj veľké očakávania. A výsledok? Koniec ma nahneval. Nie preto, že už istú dobu som tušila (upozorňujem, len tušila!), ako to naozaj všetko je a kto zo všetkých podozrivých je vinný, ale preto, ako sa to skončilo, respektíve neskončilo. Dej sa zaplietol tak, že môžem len hádať, čo všetko si autori pripravili v ďalších dvoch knihách. Zimomriavky? To nie. Ale zdravá dávka znechutenia pri niektorých pasážach, nechápavé krútenie hlavou a nutnosť obracať stránku za stránkou, to boli sprievodné javy, ktoré sú vítaným doplnkom pri čítaní napínavých románov.

Štýl písania by som popísala ako tajomno-realistický. Dvojica Erik Axl Sund nechutnosti síce nezakrýva, ale ponecháva na čitateľov, aby si naznačené a zaobalené opisy vo svojej fantázii dokončili sami. Nebáli sa načrieť aj do kontroverznej témy detskej pornografie a zneužívania vlastných detí. Pripravte sa však na ťažké psychické stavy postáv, od ktorých by ste to možno nečakali (ale aj od tých, od ktorých to prekvapujúce vôbec nebude). Kapitoly sú síce krátke, ale majú potrebný ráz a napätie. Minulosť sa prelína s prítomnosťou, ale spôsobom, ktorý vôbec neprekáža a nemätie.

„Domov ide cez Götgatan až ku križovatke so Skånegatanom, kde odbočí doľava a ide rovno až do bytu. Tam nájde tú svetlú ženu v tmavej a mäkkej izbe. Leží vysilená na podlahe a na jej očiach vidí, že je hrozne ďaleko. Skloní sa nad ňu, bozkáva jej nohy a potom sa vyzlečie. Skôr než si k nej ľahne, opatrne a starostlivo zloží oblek, tak, ako mu to veľa ráz ukázala. Zatvorí oči a čaká, kým mu anjel dá inštrukcie.“

Ak teda chytíte Havranie dievča do rúk, vedzte, že hneď na začiatku vás vsaje do svojich stránok a vy budete spolu s hlavnými protagonistami prežívať nielen riešenie prípadov, ale aj ich osobný život. Nie, vôbec to neprekáža, že autori im venovali značný priestor. Aj nimi si pripravili skvelú základňu na ďalšie pokračovania, ktoré budeme všetci spolu nedočkavo očakávať na pultoch kníhkupectiev. Títo severania to jednoducho vedia. Možno im pridávajú niečo do vody, to však môžeme len hádať. Alebo to prosto majú v krvi.

Recenzoval: Martina Hatňanková
http://www.citaj.to

Havranie dievča

Stane sa tak 7. novembra t. r. pri príležitosti uvedenia druhej časti ich trileru s názvom Plameň túžby. Počas jednodňovej návštevy sa stretnú aj s čitateľmi v literárnej kaviarni Panta Rhei na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Prvá časť trileru Havranie dievča vyvolala hneď po vydaní v roku 2010 množstvo protichodných reakcií nielen v radoch čitateľov, ale aj literárnych kritikov. Kniha získala niekoľko žánrových cien, ale vyslúžila si aj dávku kritiky za to, že je to až príliš drsný a násilný príbeh. Podľa niektorých recenzentov je Havranie dievča také kruté, ako doteraz žiadny krimi román nebol. V Čechách vyšla kniha s emblémom na obálke Len pre silné povahy. Napriek uvedenému sa však odborná verejnosť zhoduje v názore, že Havranie dievča  predstavuje literárny fenomén a prelom v žánri švédskych detektívok. Švédska akadémia spisovateľov krimi  knihu ocenila ako „hypnoticky fascinujúcu psychoanalýzu spracovanú formou kriminálneho románu.“  Práva na jeho vydanie kúpili doteraz vydavateľstvá v 35 krajinách vrátane Brazílie, Tchaj-wanu a Japonska.

Jednotlivé časti trilógie nesú názvy: Havranie dievča (Ikar 2014), Plameň túžby (Ikar november 2014) a Pýtiine pokyny (Ikar 2015).  Spolu tvoria príbeh o Victorii Bergmanovej, žene v strednom veku, ktorú v detstve týrali a zneužívali..

 Jerker Eriksson a Håkan Axlander Sundquist  popri písaní  viac ako desať rokov experimentujú s hudbou, filmom a umením. Absolvovali viacero turné po Ukrajine, Rusku, Bielorusku a Poľsku s elektropunkovou kapelou i love you baby!

Podrobné informácie o programe autorskej dvojice v Bratislave vám včas poskytneme.