Dokonalý pár (Dokonalý pár 1)

Funkcionári rozhodujú o všetkom. Koho budete milovať. Kde budete pracovať. Kedy zomriete. V dokonalom svete je všetko dokonalé. Dokonalí ľudia žijú dokonale naplánovaný život a zomierajú v dokonale pripravenom čase. Dokonalý systém im na želanie pridelí dokonalého partnera a narodia sa dokonalé deti. Čo sa však stane, ak sa niekto proti toľkej dokonalosti postaví? Čo ak niekto objaví cit, ktorý možno nie je dokonalý, ale zato úprimný? Ako ho uchráni pred funkcionármi „dokonalej“ spoločnosti? Cassia verila, že rozhodnutia funkcionárov sú vždy správne. Veď podriadiť sa im je len minimálna cena za dlhý život, ideálnu prácu a dokonalého životného partnera. Preto keď sa na displeji ako Cassiin nový partner objaví jej najlepší kamarát, nepochybuje, že je to ten pravý... až kým sa na tom istom displeji tesne pred vypnutím nemihne aj úplne iná tvár. Odrazu musí riešiť čosi nepredstaviteľné – vybrať si medzi Xanderom a Kyom, medzi jediným životom, aký kedy poznala, a cestou, po ktorej sa doteraz nikto nevydal. Musí sa rozhodnúť medzi dokonalosťou a láskou.


Predstavte si, že by niekto robil celý život rozhodnutia namiesto vás. Hovoril by vám, čo máte čítať, kedy a koľko máte jesť, čo máte počúvať, kedy máte mať večierku, ale predovšetkým, s kým máte stráviť celý svoj život. Presne takáto je Spoločnosť v diele Dokonalý pár. Je to moc, ktorá drží ochrannú ruku nad ľuďmi tým, že sa zbavila chorôb a zaručí im teda zdravý a dlhý život, no na druhej strane je to zlo, ktoré robí všetko namiesto vás. Aj keď sa vám to nepáči. Spoločnosť mi okamžite pripomenula román 1984, hlavne pre výrok: "Veľký brat ťa vidí." Dokonale opisuje Spoločnosť, ktorá hliadkuje na uliciach, ktorá cez port v dome počuje všetko a ľudí neustále kontroluje, aby vedela, či ľudia neporušujú pravidlá.

Do tohto sveta sa narodila aj Cassia, spočiatku spokojná, ako sa Spoločnosť o ľudí stará, no neskôr jej dochádza, čo sa za tou dokonalosťou skrýva. V deň svojich 17-tych narodenín sa chystá na svoj priraďovací banket, aby spoznala človeka, ktorého jej Spoločnosť vybrala, a s ktorým strávi ostatok svojho života. 
Keď však na druhý deň vloží mikrokartu do portu, aby si overila informácie, na obrazovke sa, okrem jej partnera, zjaví fotka ešte iného chlapca. A to je prvá prasklina v jej viere voči Spoločnosti. Postupne si uvedomuje, že nemá slobodu rozhodovania sa, že sa musí jedine podriadiť, že nič nemôže byť tak, ako by to chcela ona, pretože to je proti pravidlám. 

Hlavným pilierom príbehu, je podľa mňa, vzťah medzi Cassiou a Kyom. Čitateľ dokáže sledovať zárodky ich lásky, ktorá sa postupne rozvíja, silnie. On ju učí písať, ona mu prezradí básne, ktoré sú verejne zakázané. Majú svoje tajomstvá, ktoré nik iný nevie. Vie, že to, čo robí je zakázané, ale na druhej strane si nemôže odoprieť túžbu po spoznávaní tohto chlapca, ktorý sa jej dostal pod kožu. Súčasne cíti aj akýsi smútok, pretože tým ubližuje aj Xandrovi. Ale nakoniec, zakázané ovocie chutí najlepšie.

 No aj ostatné postavy nezaostávajú svojou zaujímavosťou. Stačí si zobrať Cassiiných rodičov, ktorí sú pre dobro svojej rodiny obetovať hocičo. Ktorí, hoci vedia, že to je proti pravidlám, sa rozhodnú nakoniec svojej dcére pomôcť. A prečo? Pretože aj oni začínajú vidieť pod ten plášť dokonalosti, ktorý halí jednu veľkú lož menom Spoločnosť. Treba sa pozerať do vnútra postáv, pretože aj za milým úsmevom a chlácholivými slovami, sa dokáže skrývať bezcitné zlo. 

Keď som knihu začala čítať, nevedela som, čo mám od nej očakávať. Už po prvej kapitole ma tak zaujala, že som hltala jednu stránku za druhou, asi preto som ju prečítala za dva dni. Autorka vytvorila príbeh, ktorý sa nedrží len povrchu, ale ide ďaleko do hĺbky a ukazuje nám, aký môže byť niekedy svet, opakuje nám, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A možno práve preto bola láska medzi postavami tak jasne vidieť a bol to dôkaz, že aj v temnote sa môže zjaviť svetlo. A tak sme za maskou dokonalosti objavili podvody a rôzne špinavosti. Niektorí by si mysleli, že zložité dielo vyžaduje aj zložité písanie, no opak je pravdou. Jej štýl je ľahký, dobre sa číta a tých 260 strán ujde ani si to nevšimnete. Ak by som dielo mala zaradiť do žánru, bola by to dystopická fikcia, ktorá je v tejto dobe u autorov dosť obľúbená. No aj napriek tomu, ako zložito a hrozivo to znie, ja by som povedala, že je to ľahšie sci-fi. 
No aj napriek tomu, že sa mi knižka Dokonalý pár dostala pod kožu, kvôli koncu a pokračovaniam dávam 4 body, pretože si chcem ešte nechať jeden v rezerve.