Ty proti mne

Ty proti mne

Je dôležitejšia lojalita k rodine alebo pravda, ktorá síce odľahčí dušu, no spôsobí množstvo problémov aj tým, ktorých máme radi? Takéto rozporuplné myšlienky zvádzajú boj vnútri výbornej študentky Ellie. Jej brat Tom bol obvinený zo znásilnenia. Ellie, ktorá bola v čase údajného napadnutia jedinou osobou v dome, sa usiluje bratovi pomôcť. Nechce však ísť svedčiť, niečo jej v tom totiž bráni.

Na opačnej strane mesta a spoločnosti zas bojuje druhá hlavná postava – Mikey. Tom ublížil jeho sestre. Ten, kto ublíži tvojej sestre, musí pykať. Vedený touto myšlienkou sa rozhodne, že nedopustí, aby vinník vyviazol bez trestu. A to akýmkoľvek spôsobom, veď predsa účel svätí prostriedky.

„Posadila sa. ,Čo urobíš?´ ,Pôjdem za ním domov a rozmlátim mu hlavu.´ Karyn si pritisla k čelu dlaň, akoby ju z tej predstavy rozbolela hlava. ,To ti nikdy neprejde.´ No z toho, ako Karynine oči okamžite ožili, bolo Mikeymu jasné, že chce, aby to pre ňu spravil. Neurobil to predtým, no mal to spraviť. A ak to spraví, Karyn už nebude musieť trpieť.“

Problém však nastane, keď sa tieto dve hlavné postavy stretnú. Či to už bol plán alebo náhoda, ich životy sa začnú čoraz častejšie prepletať. Striedanie vzájomnej dôvery s nedôverou a pátranie po tom, kto je klamár, ich zvláštnym spôsobom spája. Bude im také spojenie prospešné, či skôr na škodu?

„Tom povedal, že Karyn McKenzieová je klamárka. Evidentne celá rodina sa skladá z klamárov, pretože všetko na tomto chalanovi je falošné. Tomova oslava bola jeho cieľom, neprišiel tam náhodou. Naschvál sa s ňou dal do reči, lebo vedel, kto je. Ešte aj teraz si ju premeriaval vrelým, koketným pohľadom – bolo to divadlo.“

Kniha na prvý pohľad vyzerá ako typický tínedžerský román. No na ten druhý už viete, že téma, obsah a dokonca aj postavy sú akékoľvek, len nie typické či obyčajné. Ich správanie neviete vždy predvídať a svojským charakterom vás neplánovane hociktorá z nich prekvapí. Autorka sa dokonale pohrala s čitateľovými citmi (tak ako s citmi jednotlivých postáv), preto nie je možné pri čítaní tejto knihy zaspať nudou. Lásku vykreslila vo všemožných podobách a až do konca neviete, ktorá v hlavných hrdinoch zvíťazí.

Aj keď celý príbeh vonia dramatickosťou, úsmev na tvári vám nejeden raz vyčaria roztomilé výpovede Mikeyho mladšej sestričky. Holly sa s jednoduchosťou sebe vlastnou zapojí takmer do každej vážnej debaty a pripraví tak veselšiu chvíľku nielen vám, ale aj ostatným postavám, ktoré sa boria s existenčnými problémami.

„Keď vyšiel z kúpeľne, Holly stála na odpočívadle a z balíčka jedla čipsy. Ešte bola v pyžame. ,Čo robíš?´ ,Oblečenie mám v izbe a Karyn ma tam nechce pustiť. Zaklopala som, ale ona neotvára.´ Holly si napchala do úst ďalší lupienok. ,Aj ona je asi mŕtva.´

Strastiplná cesta dvoch mladých ľudí k sebe je najdôležitejšou časťou knihy. Aj keď vás pozadie ich príbehov občas zaujme viac, neupínajte sa naň príliš. Môže sa síce zdať, že matka alkoholička a s tým spojená prítomnosť sociálnej pracovníčky alebo súdne pojednávanie ovplyvňujúce ďalší život Karyn aj Toma sú základom celého príbehu, ale naozaj sa nenechajte zmiasť. Lebo v závere by ste nemuseli byť spokojní. Chcete vedieť, ako sa súd plný dramatických zvratov skončí? Nuž, pripravte si poriadnu dávku fantázie. Jenny Downhamová sa totiž s čitateľmi vôbec nemazná a neposkytne žiadnu informáciu navyše. Alebo je taká milá, že nás možno nechá vybrať si záver, aký chceme mať. Ktorá z týchto možností to je, neviem, v každom prípade však knihu vrelo odporúčam. Lebo je to dobrá kniha a dobrá kniha sa vždy zíde.

Recenzoval: Mária Brišová
http://www.citaj.to