Moje javisko Svet: Príbeh herečky židovského pôvodu

Príbeh sa skladá celkovo z 20 kapitol. Nejde len o suchý príbeh denníkového typu. Rozprávanie je logicky doplnené aj reáliami z tej konkrétnej doby, čo ešte viac umocňuje predstavivosť a dodáva príbehu autenticitu. A aj ľudský rozmer. Jednotlivé kapitoly sú často predelené aj vsuvkami z prítomnosti, keď pani Špitzerová rozprávala svoj životný príbeh autorke jej biografie. Pani Dalma sa nezamerala len na hrôzy vojny i komunistického režimu a netúžila po ľútosti a už vôbec sa nesnažila čitateľa šokovať mučivými popismi násilia páchanom na ľuďoch. Niektoré udalosti nechala nevypovedané a tým svojim spôsobom ešte viac, avšak s citom a empaticky vykreslila, čo vojna napáchala na bežnom obyvateľstve a ako v iných odhalila to, čo sa skrýva v ich samom jadre. Práve týmto získal príbeh akýsi punc elegancie a údernosť. Nedegradovala ho tak do roviny šokujúcich príbehov, ktoré majú čitateľa úplne emočne rozložiť, ale naopak s citom upozorniť a naučiť ho načúvať a porozumieť iným. Vždy obdivujem to, ako mnohí preživší popisujú svoje vzťahy s najbližšími. Ako spomínajú na to, čo im rodičia vštepovali a aké mali vzťahy so súrodencami. Aj v knihe od pána Jakua ma zahriali pri srdci nádherné myšlienky o ľudskosti, láske k blížnemu, sile priateľstve, nezlomnosti, dôvere, ktorých nositeľom bol jeho otec a ktoré mu už odmalička pripomínal a ktoré teda pán Edu bral ako samozrejmé... Tieto prvky výchovy, ak to tak smiem nazvať jej boli vštepované rodičmi a nezanedbateľne sa podpísali pod to, akým človekom bola. Pani Dalma tiež huncútsky a s takým ženským dôvtipom a eleganciou jej vlastnou popísala aj svoj vzťah s manželom Jurajom. Mnohokrát som sa nad tým pousmiala, lebo ich vzťah bol zvláštnym spôsobom hlboký. Rozumeli si bez slov či prehnaných gest. Sila ich vzťahu tkvela v dôvere a láske, ktorá nepotrebovala byť na očiach, lebo základ mala inde. V srdci, poznaní toho druhého a v akomsi druhu duševnej telepatie. A tiež vo vedomí toho, čo obaja prežili a s akými démonmi minulosti museli zápasiť. Čo ma tiež potešilo bol záver príbehu, kde pani Špitzerová viac rozvinula svoju lásku k divadlu a úskalia jej hereckej kariéry. Poukázala na to, ako sa z osloboditeľa stal uzurpátor a že koncom druhej svetovej vojny antisemitizmus či nenávisť nevymizli. Práve naopak. Ani po roku 1945 to pani Dalma nemala vôbec ľahké. Jeden režim vystriedal iný. Kádrovanie, donášanie, odpočúvanie, nulová sloboda slova... V mnohých prípadoch nastal i po vojne druhý boj... Návrat do života, vyrovnanie sa s minulosťou. Nič ľahké. Som rada, že sa konečne v mnohých príbehoch z tohto obdobia začali popisovať i tieto úskalia života krátko po skončení vojny. Nechcem a ani nebudem tento príbeh hviezdičkovať. Myslím, že je z mojich slov zrejmé, že ma príbeh pani Špitzerovej zaujal a dotkol sa ma. Veľmi mi sadol aj štýl autorky Andrey Coddington. Príbeh odsýpal, netlačil umelo na city, no zároveň vedel mňa ako čitateľa vtiahnuť do deja i zapnúť centrum empatie. Nie ľútosti a zdesenia. Zanechať odkaz, myšlienku, ponaučenie....

Rozprávanie pani Dalmy ľahké nebolo. Veľmi sa mi páčil štýl, aký zvolila Coddington. V spovedi pani Dalmy sa mihli aj ich rozhovory,neboli to len spísané spomienky. Ďalej oceňujem prístup Špitzerovej. Ako s ľahkosťou a nadhľadom sa snažila rozprávať o začiatkoch hrôz, ktoré nič netušiacich ľudí zasiahli na Slovensku. Píšem, že sa o to snažila, pretože smútok, bolesť, napáchané neprávosti ju poznačili. Nerozprávala svoj príbeh zatrpknuto, skôr zmierene. Nebojovala s minulosťou, nezožierala ju túžba po pomste (pretože ani po skončení vojny nemala kľudný život),nebolo to v jej povahe. Čelila všetkému, čo jej život postavil do cesty. So zdvihnutou hlavou, hrdosťou na to, kým a čím bola! Nepodriaďovala sa okolnostiam a režimom. Vždy bola sama sebou,a to aj v časoch, kedy mohla "prezliecť kabát" a žiť si vo svetlách reflektorov na doskách, ktoré znamenajú svet. Aj túto jej jedinú vášeň jej dlhé roky odopierali napriek zjavnému talentu. Kniha nesie v sebe aj kúsky humoru, čo na takéto rozprávanie naozaj oceňujem. Musím však povedať, že som čítala aj horšie "skúsenosti" ľudí, ktorí prežili 2.sv.vojnu. Určite však nezľahčujem zážitky pani Dalmy,ale po prečítaní si isto každý povie, že táto ženská mala kusisko šťastia v nešťastí.

Kniha je spracovaná na výbornú. Máte pocit akoby ste sedeli a osobne počúvali spoveď Dalmy… Dalma bola židovka. Prežila 2. svetovú vojnu. Pri jej rozprávaní som si uvedomila, aké to mali ľudia a najmä prenasledovaní Židia ťažké. Nie len v pracovných táboroch alebo na fronte, ako som si doposiaľ myslela, ale aj na civilizovanom území! Dalma priamo a bez servítky rozpráva o tom ako bolo, ako sa všetko rýchlo menilo po nastúpení Hitlera ako ríšskeho kancelára k zlému. Človek prestal veriť človeku. Dalma nám približuje aj situáciu prechodu ku komunizmu…a jej ťažké herecké začiatky. Nakoniec však bola úspešnou slovenskou herečkou a učiteľkou herectva. ⠀ “… ale chápem- počas jediného storočia sme si vyskúšali život v monarchii, slobode, boli sme fašistickým štátom, komunistickým satelitom, potom sme si vyštrngali demokraciu a od dobroty asi nevieme, čo s ňou.” ⠀ Jazyk, akým je kniha písaná mi veľmi ulahodil. Spoločnosť potrebuje takéto knihy a také ženy, akou bola Dalma. Kniha s posolstvom a žena s veľkou inšpiráciou… V roku 2016 jej prezident Kiska udelil štátne vyznamenie - Rad Ľudovíta Štúra II. stupňa. To je veľká udalosť… ⠀ Prečítajte si túto knihu. Nebudete ľutovať. Odporúčam ju všetkými desiatimi! ⠀

Moje javisko svet je jednou z inšpiratívnych kníh, ktoré v čitateľovi budú ešte dlho rezonovať. Herečka židovského pôvodu Dalma Špitzerová už medzi nami, bohužiaľ, rok nie je, ale aj vďaka tejto knihe bude v mojich myšlienkach žiť naďalej. Úžasná osobnosť, ktorá na mňa urobila hlboký dojem. Inšpiratívna, cieľavedomá žena, ktorá sa svojich snoch nevzdala ani v dobe, najčernejších udalostí v našej histórii, kedy najväčším snom väčšiny ľudí bolo "iba" slobodne žiť. Táto biografia ma chytila za srdce a veľmi rada čítavám o osobnostiach, ktorým osud krížila 2.sv.vojna,lebo ma často inšpirujú a človek si uvedomý aké má šťastie v akej dobe žije a aké sú jeho problémy malicherné. Spracovanie príbehu pani Dalmy bolo pútavé, autorkin štýl sa mi veľmi páčil a určite siahnem aj po jej ďalších knihách. Prijala by som, ak by kniha bola ešte o niečo dlhšia a niektorým častiam bolo v knihe venované viac priestoru, ale inak bola kniha skvelá a určite ju odporúčam, ak hľadáte čítanie odvolávajúce sa na skutočné udalosti a biografie.

Moje javisko Svet ponúka náhľad do znepokojivej minulosti našej krajiny prostredníctvom silného osobného príbehu, ktorý sa na nič nehrá. Táto biografia sa netvári ako objektívna učebnica, nepoučuje, citovo nevydiera, a predsa ponúka dostatok informácií či podnetov na zamyslenie. Nehovoriac o tom, že je šikovne spracovaná a stránky plynú hladko. Ak vás zaujme anotácia a/alebo ukážka, knihu by ste si nemali nechať ujsť, lebo dostanete presne to, čo vám sľubuje.