Hana

Sama som sa po prečítaní knihy čudovala, prečo som ju tak dlho obchádzala. Jednoznačne sa totiž jedná o jednu z najlepších kníh, aké som kedy prečítala. Bez prifarbovania! Ide o veľmi silný, emotívny príbeh plný ľudskosti, smútku, tragédie, citu, ale aj nevyspytateľných hier osudu. Mnohé strany tejto knihy ostali pokropené mojimi slzami... Ak ešte totiž niekedy budem bedákať nad tým, prečo mám takú smolu alebo zlý deň, tak si asi v duchu spomeniem na tento príbeh a poviem si, že sa stávajú aj horšie veci a že náhoda vie byť niekedy poriadne nemilosrdná. Myslím, že táto kniha totiž stojí za prečítanie a každý by si ju mal prečítať sám a spraviť si vlastný obraz. Ak by sa ma niekto opýtal, ktorá kniha z obdobia holokaustu je pre mňa najsilnejšia, tak by som ku knihe Mengeleho dievča priradila bez pochýb aj túto. Hoci Hana nepoukazuje na hrôzy, ktoré sa páchali na ľuďoch v koncentračnom tábore a možno nie je taká naturalistická, násilná, kruto popisná... Je skôr prešpikovaná emóciami v živote jednej osudom skúšanej ženy počas druhej svetovej vojny. Cez zničené nádeje, nešťastnú lásku, zradu, beznádej, samotu a nakoniec aj tú právu, skutočnú a bezhraničnú lásku... Ako som už naznačila, táto kniha u mňa patrí k jednej z doteraz najlepších kníh akú som čítala. I keď sa naozaj nečíta ľahko a je veľmi ťaživá, tak je príbeh Hany a Miry podaný veľmi citlivo. Ak teda váhate a odrádza Vás tak ako mňa čeština radím Vám - vykašlite sa na to a dajte tejto knihe šancu. Knihu nemôžem teda ohodnotiť inak ako na 5/5*.

O hlade, zime a krutostiach vojny, čo ľudia žiaľ, zažili na vlastnej koži nie až tak dávno je toho napísaného mnoho a nikdy sa to nečíta ľahko ani človeku, ktorý má tento žáner krížom-krážom naštudovaný. Ale keď takýto ťažko čítajúci sa námet spracuje autorka, ktorá mu vdýchne dušu a jej famózny štýl písania ma drží do posledných strán, tak mi bolo hneď jasné, čo mi skôr či neskôr istotne pribudne do domácej knižnice. Ospevovaný príbeh o čudnej tete s desivým výzorom menom Hana. Skvelá kniha, na ktorú budem ešte dlho spomínať.

Pokiaľ hladáte titul, ktorý spôsobuje na chrbte zimomriavky, práve ste naň narazili, priatelia knihomoli. Táto knižka, i keď na prvý pohľad na to vôbec nevyzerá strhujúco opisuje silný príbeh obyčajných žien niekoľkých generácií. Autorka ho zasadila do doby, kedy sloboda spočívala v tom, že sa nedalo počuť, čo si človek v duchu myslí. Kde sa sivota ľudí stala omnoho viac viditeľnou, lebo podmienky prežitia diktovalo zlo a ony s ním denne, rokmi bojovali o malé záblesky šťastia. O malé záblesky na ľudí, ktorí sú a vždy boli tu len ich už nestretnú v kaviarni pri pochutnávaní si na múčniku kvôli splneniu sna niekoho iného. Niekoho, kto chcel celý život lietať vysoko nad oblakmi tak veľmi, že sa to rozhodol "dopriať" miliónom ďalších nevinných bytostí, ktoré najviac nenávidel, a to tým najkrutejším možným spôsobom. Napriek ťaživej téme diela štýl jeho písania je dôvodom, čo mi nedal spávať, hltala som totiž každé slovo. Dejové línie postáv do seba krásne zapadali a prepojenie ich osudov ma ponechávalo v nemom úžase. Na konci knihy mi až chlpy na rukách dupkom stáli. Vtedy som pochopila, že známou sa stala plným právom.

Hana. Hanička. Moja milovaná Hana. Tak ťažko sa mi o tebe píše. Toľko emócií, ktoré si vo mne vzbudila sa ťažko dávajú do slov. Začala si z ľahka, ale prvé slzy ma čoskoro dobehli. Príbeh písaný z pohľadu troch generácií, vás zavedie do malého českého mestečka k rodine, kde mal každý svoje sny a ideály. Osud mal ale iné plány a nám čitateľom nezostávalo nič iné, len čítať ďalej. Najprv bol príbeh písaný z pohľadu dieťaťa - Miry. Do príbehu to vložilo istú ľahkosť a pomalší začiatok. Ale potom nás autorka zaviedla do minulosti, kde sme sa dozvedeli o ostatných členoch rodiny a o celej tragédii, ktorú rodinu postihla. V knihe spoznáme dve Hany- tú pred vojnou a po vojne. Mladé dievča, ktoré túžilo po láske, porozumení a po vlastnej rodine. Hanina rodina si nažívali viac než dobre, aj so sestrou dostali vzdelanie, o jedlo nebola núdza a ich matka túžila len po tom, aby sa jej dievčatá mali dobre. Jediný problém však nastal, keď na územie Československa prišla nacistická armáda a Hanu a jej podobných odvliekli preč. Druhá Hana je, prízrak, ktorý z toho usmievavého dievčaťa zostal. Dlhý čierny rozťahaný sveter, chlieb vo vreckách. Hanina nechuť žiť svoj život. Ľudia ju mali za čudáčku, vyhýbali sa jej, ale tušili vôbec, čo Hana v živote všetko pretrpela? Postupne sa v knihe dozviete, čomu všetkého čelila a vy budete len plakať a preklínať ľudí, ktorí spôsobili druhým takúto skazu. Knihy o holokauste veľmi nečítam. V poslednej dobe sa z toho stal mierny trend, čo ma celkom odradilo. Ale s kľudom môžem povedať, že Hana vôbec neznela umelo. Autorka skvelo vystihla psychológiu postáv, svoj skvelý rozprávačský talent naplno predviedla a do príbehu vložila značnú časť svojho srdca. Skvelé dielo, ktoré je výborne napísané. Hanu môžem zaradiť do zoznamu najlepších kníh za rok 2020.

Kníh s touto tematikou som prečítala už viacero, bola som aj v Osvienčime, tak som si pri čítaní vedela predstaviť, ako to tam vyzeralo. (Samozrejme, nie, čo museli väzni prežívať). Veľa vecí som teda "poznala" aj z iných príbehov. (Napr. selekcie, typy prác, že sa väzni vždy spočítali atď.) Buďme vďační za to, v akej dobe žijeme. Môžeme nadávať na hocičo a hocikoho, ale stále je to nič v porovnaní s tým, čo prežívali ľudia v tej dobe. Príbeh aj spôsob, akým ho autorka napísala sa mi páčil (aj keď v tomto prípade znie slovo "páčil" zvláštne). Dej je rozdelený na 3 časti - každú časť "rozpráva" iná postava, takže čitateľ príbeh pozná z viacerých uhlov pohľadu a postupne všetko do seba zapadá. Knihu odporúčam všetkým vekovým kategóriám. Mňa osobne veľmi zasiahla. Príbeh je silný a myslím, že po prečítaní si každý povie, že je rád, že žije v súčasnosti.

Hana ma niekoľkokrát emočne totálne rozbila, aby mi následne opäť rozbúchala srdce novou nádejou. Príbehy z 2.sv.vojny znášam ťažko, snažím sa im vyhýbať. Takže vďaka mojej ignorácii informácií o knihe pred jej čítaním na mňa viacgeneračný príbeh Miriných príbuzných udrel plnou silou bez varovania. Hoci autorkine opisy netlačia na pílu, o to viac sa ma jej štýl dotýkal. Nesnaží sa na čitateľa zapôsobiť silou, emócie nevnucuje, no predsa sa vám tak silno zaryjú pod kožu, že aj po dlhých mesiacoch a desiatkach prečítaných kníh si ten príbeh vybavujem takmer do detailu a zatínam zuby, aby som potlačila emočné reakcie naň. Kniha nie je kvalitná len svojím silným príbehom, ale aj spracovaním a štýlom. Stretávame sa s mnohými postavami v Mirinej súčasnosti, ktoré sa však zjavujú aj v Haninej minulosti, a keď sa opäť príbeh vráti do prítomnosti, zrazu sa na ne už nedokážeme pozerať rovnako ako na začiatku. Je to naozaj veľmi dobre napísané - psychológia postáv, lokácie, dejové zvraty, celková štruktúra príbehu. Ja naozaj neviem, či by som tejto knihe dokázala čokoľvek vytknúť. Rozbila ma a pripomenula mi, prečo milujem silné príbehy, ktoré čitateľovi pripomínajú, aké má šťastie, a učia ho pokore a vďačnosti.

Príbeh niekoľkých generácií, písaný s ľhkosťou.Určite si zaspomína nejeden z nás , ako sa žilo tejto dobe.