Žuvačkový kráľ

Už ste niekedy od tejto autorky nejakú knihu čítali? Ja áno, a preto som sa na žuvačkového kráľa veľmi tešila. Z knihy cítiť skutočný život taký aký je ( čo sa deje za dverami v domácnostiach ). Zoja je mladá 16 ročná tínedžerka. Je utiahnutá, nevie sa otvoriť svojim pocitom, nedôveruje ľuďom. Má spriaznenú dušu a tou je kamarátka Natália, ktorej jedinej sa vie zdôveriť, čo sa deje u nich doma. Natália pri nej stoji v dobrom aj v zlom. Takú kamošku si praje mať každý. Zoju otec nenávidi, lebo je dievča a nie chalan. Všetko jej zakazuje a kontroluje ju. Cez letné prázdniny musí u neho pracovať ako závozníčka. Nedáva jej za to nič, ani len nepoďakuje, nepochváli, len ju uráža, ponižuje ju, že je obyčajná … Tak mi jej bolo lúto a jeho by som roztrhala v zuboch. Takto sa otec nemá správať. Zoja ho nenávidí. Natália jej raz povedala: „Zoja, ty budeš mať niekoho špecialneho, veď len počkaj!“ Na festivale sa zoznámila s usmievavým Adamom. Prežila s ním zabavný večer. Zoja išla na tanečny kurz, z ktorého mala strach. Je výsoka ako žirafa, nenosí lodičky, ale lode a chalani sú od nej nižší. Do cesty jej príde opäť Adam, bude jeho partnerkou na parkete. Pri ňom sa necíti ako žirafka, ale usmieva sa ako najjasnešia hviezdička. Adamové vtipné hlášky: „Nepi vodu, súložia v nej ryby.“ „Ideme hrýzť omietku, vápnik je dobrý na nervy.“ Zoja mi občas liezla na nervy, lebo sa Adamovi nevedela zdôveriť a vyjadriť mu svoje city. Odohnávala ho od seba. Napriek tomu bol trpezlivý. Chcel ju vidieť usmievať sa a neodradilo ho to. Nechal jej priestor a čas. Zoja v Adamovom náručí spoznáva to, čoho sa jej doma v rodinnom kruhu nedostalo - šťastie, smiech, úctu, lásku, objatietie, porozumenie. Príbeh plný emócií, priateľstve, láske a aký vie byť život drsný. Kniha má krásny obal a čítala sa sama. Ocenia ju podľa mňa všetky tínedžerky bez ohľadu na vek.