Delírium

 Delírium ako také je obľúbený titul filmov a kníh, je to krátke a výstižné. Podľa encyklopédie je delírium "krátkodobé porušenie vedomia s blúznením a halucináciami, chorobná zmätenosť, blúznenie. To je dobré vedieť pred čítaním tejto knihy.

Aby som bol úprimný musím napísať, že kniha sa dobre číta, fakticky až do konca, je to zábavný a zvláštny pohľad do života istej časti "smotánky" v New Yorku. Šokujúce prekvapenie príde až v závere rozuzlenia. V podstate je to detektívka so zvláštnym koncom a úspešne možno podozrievať autora, že si nechal otvorenú cestu na ďalší príbeh, ako to robia tvorcovia niektorých úspešných filmov.

Čitateľ sa môže nechať unášať po baroch a reštauráciách veľkomesta, stretávať sa s krásnymi ženami, ale aj posedieť si v psychiatrickej ambulancii, lebo hlavnou postavou príbehu je známy psychiater. Celkom príznačne autor o tomto diele napísal, že prosí čitateľov, všetkých známych a pacientov i doktorov v psychiatrických liečebniach, aby tento príbeh "nevnímali ako skrytú autobiografiu". Pozornému čitateľovi to niečo naznačí...

Na tomto mieste musím napísať niečo zo životopisu Michala Jelínka: Okrem písania skladá džezovú hudbu, ale vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a pokračuje v oblasti bankovníctva. Takže tak. Preto je obdivuhodné, s akým prehľadom opisuje to veľké mesto. Asi má z neho osobnú skúsenosť.

Autor sa nevyhýba kritickým a humorne ladeným postrehom z našej súčasnosti, čo dodáva príbehu  "korenie" a povznáša chuť na vyššiu úroveň. Moje dojmy, ktoré by som sem nechcel vnášať, boli veľmi dobré, ale užil som si patričný záverečný šok. Tak to má byť v dobrej detektívke, kde je málo podozrivých a vrah je nakoniec "záhradník". Trochu pravdivých viet som si poznačil:

- "Kedysi spôsobovali rodičia traumy deťom, dnes je to presne naopak."  Nielen v New Yorku, ale čo chcete od psychiatra... Podobných vyjadrení o pacientoch je tam viac.

- "Banka... zhmotňovala stošesťdesiat rokov hrdej americkej tradície systematického okrádania klientov." A sme doma...

Samozrejmosťou pri opise (aj súčasnej) spoločnosti je delenie na ľudí, ktorí chodia oblečení v značkových oblekoch a ostatných, ako to už vyspieval Jan Werich v piesni "Šaty dělaj člověka...". (Podle kabátu se svět delí, lháři ve fraku každý věří...) V každom prípade, pozorný čitateľ nájde v tejto knihe nenáročnú zábavu, aj trochu vzrušenia, trochu psychológie a finálové prekvapenie (už sa opakujem, tak končím).

Počkám si na ďalšiu knihu Michala Jelínka (fandím slovenským spisovateľom) a potom sa uvidí...

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/489992/delirium.html