Nádych

Obaja k sebe mali blízko už od detstva, no teraz sa niečo zmenilo – a z kamarátskeho vzťahu sa stalo peklo. Tate neskôr využije príležitosť a odchádza na rok do Paríža na študijný pobyt. Do USA sa vracia už ako mladá a krásna zrelá žena. Už nechce žiť minulosťou, nechce sa pred všetkými skrývať ako kedysi a mieni sa Jaredovi postaviť zoči-voči. Ale aj Jared sa zmenil... no oplatí sa ešte zabojovať za toho druhého? Nemožno povedať, že som Nádych (alebo v origináli Bully) nevnímal už nejaký ten piatok. Knihu som mal na zozname titulov, ktoré by som si niekedy chcel určite prečítať, a slovenský preklad ma utvrdil v tom, že práve teraz je ten správny čas. Do čítania som sa ale púšťal s neistotou, pretože som čítal niekoľko knižných recenzií a názory fanúšikov boli rozporuplné. 

"Môžeme byť zmätení z toho, či je čosi pre 
nás dobré, no nie z toho, čo naozaj chceme."

Na úvod by som rád ocenil, že autorka siahla po téme šikany, ktorá bola a vždy bude aktuálna a ktorá sa v knihách pre mladých ľudí tak často nevidí. Aj napriek tomu, že by mohla šikana pôsobiť odpudzujúcim dojmom, sa mi páčilo, že autorka tému podala svojsky a námet knihy má naozaj veľký potenciál. Román teda môže zaujať širokú škálu čitateľov, z ktorých každý si v ňom príde na svoje. Musím ale povedať, že ma kniha do seba vtiahla až v druhej polovici. Autorka potrebovala niekoľko strán na rozbeh a chvíľu mi trvalo, pokým som si zvykol na hlavné postavy. Tie sú ale kapitolou samou o sebe.  

Čo sa týka Tate, nemal som s ňou žiaden problém a hoci sa správala miestami iracionálne, dokázal som jej to odpustiť. Predsa len to nemala ľahké. S Jaredom som ale problém mal a počas celej knihy som nedokázal pochopiť jeho správanie. Z času na čas som ho porovnával s Hardinom zo série After, s ktorým som sa taktiež názorovo nestotožnil. Nádych má ale okrem iného v sebe prvky psychologického románu a nepochybujem o tom, že autorka cielene vytvorila postavy také, aké sú. Keby sme sa nad nimi hlbšie zamysleli a analyzovali ich správanie, určite by Jareda veľa z nás vnímalo inak. Napriek tomu, že mi ako postava prekážal, by som si rád prečítal príbeh aj z jeho uhľa pohľadu. Nevylučujem, že by sa môj názor na neho nezmenil. 

"Nikdy sme sa nevzdialili. Formovali sme sa 
navzájom, aj keď sme si to neuvedomovali."

Ako som už spomínal, román Nádych ma do seba vtiahol až v druhej polovici. No i napriek tomu, že som knihu neraz odložil, musím povedať, že ma jej čítanie bavilo a ocenil som najmä napínavý záver, ktorý vylepšil môj dojem. Nádych určite nie je bezchybnou knihou, avšak je výbornou voľbou v prípade, že hľadáte oddychové čítanie, či už na letnej dovolenke alebo v pohodlí domova. Myslím si, že vďaka témam, ktoré autorka vo svojej knihe rieši, dokáže zaujať veľké množstvo čitateľov a hoci som mal voči príbehu niekoľko výhrad, som veľmi rád, že sa ku mne táto kniha dostala. Azda v nej aj vy nájdete to svoje. :-)  

Recenzoval: Dominik Petriska
https://domco-books.blogspot.sk/2016/06/recenzia-nadych-penelope-douglasova.html

Keď som uvidela túto knihu v kníhkupectve neskutočne som sa tešila, že ju budem mať doma. Keď mi prišla na recenziu tak som sa do nej hneď pustila a čítala som ju až do večera a bola som rozhodnutá, že nepôjdem ani spať, kým sa nedostanem na poslednú stránku. Odbila polnoc, zavrela som knihu a vtedy som si to uvedomila. Toto bolo jedno z najväčších čitateľských sklamaní. Som názoru, že na každom diele sa dá nájsť niečo pekné a že vždy netreba zabúdať na to, že sa jedná len o môj subjektívny názor a každému sa páči niečo iné. V tomto prípade bude však veľmi ťažké nájsť niečo pozitívne. Dokonca aj nemožné.

"Pomaly sa ku mne blížil a na tvári sa mu formoval obrovský úsmev, z ktorého môj žalúdok urobil ďalší kotrmelec."

Čo sa týka šikany, je to asi taká populárna téma ako tragická minulosť, znásilnenie či smrť alebo rozvod rodičov. Ak sa mám priznať, nie som príliš veľký fanúšik týchto tém, nedokážem si ani pozrieť Modré z neba, pretože by som večer nezaspala (a to si nerobím srandu) len tak. Táto kniha ma však zaujala anotáciou, ktorá bola nezvyčajná. Čakala som nejaké parádny príbeh. Márne, márne, márne. Dostala som len jeden veľký chaos. Po prečítaní poslednej vety som sa samej seba pýtala, aká bola pointa? O čo vlastne išlo? Pozerala som na knihu a rozmýšľala. Dokopy približne 320 strán. 270 strán bolo v podstate o tom istom, zvyšok knihy zrazu obrovský zvrat, ktorý som vôbec nechápala a ťukala si na čelo, ako môže byť hlavná hrdinka taká hlúpa, kde autorka prišla na to, že niečo takéto by zdravý rozum v reálnom svete dopustil a ako ju vôbec napadlo takto pokaziť taký skvelý nápad. Naše postavy boli bez štipky zdravého rozumu, to isté platí aj o vedľajších, zápletka nedávala zmysel, dokonca som písala aj Domčovi, či mi môže objasniť o čo ide, na čo mi aj on odpísal, že to poriadne nepochopil. Celé to bol obrovský zmätok, nič mi nedávalo zmysel, pozrela som sa na obálku, či sa nejedná o nejaké sci - fi, ktoré som len nepochopila, ale nie. Bola to typická new adultovka, ktorá proste nepodarilo. K Tate a Jaredovi sa asi nejako zvlášť vyjadrovať nemusím, nesadol mi ani jeden z nich a keby existovali v reálnom svete, oboch by som ich prefackala.

"Skúsenosti, ktoré som získala v zahraničí, spôsobili, že veci, ktoré sa mi kedysi zdali hrozivé, boli zrazu triviálne."

Najradšej by som vám porozprávala o všetkom, čo ma zarazilo, no dávam si pozor na spoilery, nechcem vám nič prezradiť, a preto iba poviem, že jediným pozitívom pre mňa bolo, že sa dej odohráva počas štúdia na strednej škole, konkrétne v štvrtom ročníku. Toto je jedno z mojich najobľúbenejších období aj vo filmoch, keďže američania predsa len maturitný ples prežívajú trošku viac a ja mám celú tú pompéznosť mimoriadne rada. Preto mám rada aj školské prostredie z tohto obdobia. Okrem toho určite oceňujem (aj keď neobľubujem), že autorka sa rozhodla zapojiť do diela tému šikany. Je to veľmi aktuálna téma a je pravda, že mnoho ľudí pred ňou zakrýva oči, snaží sa radšej tváriť, že sa nič také u nás nedeje, aj keď to nie je pravda. Ako som už spomínala nie som obľúbenec, ale zas na druhej strane, sú určité veci, na ktoré by sa nemalo zabúdať. 

Podľa mojej recenzie asi súdite, že hodnotenie nebude príliš vysoké. Keďže som predsa len našla aspoň nejaké pozitíva, dávam knihe aspoň dva lajky. Vždy sa snažím nebyť príliš negativistická, pretože si myslím, že sa nájde niekto, komu sa toto dielo bude páčiť, no pre mňa to bolo veľké sklamanie, čo ma aj patrične mrzí. Budem rada, ak si knihu prečítate a sami si na ňu utvoríte názor.

Recenzovala: Veronika Dedíková

http://book-fans.blogspot.sk/2016/06/nadych-penelope-douglasova.html

No už od prvých strán ma prekvapilo, že viac ako dráma je to román o láske pre mladých ľudí, pokojne o polovicu mladších odo mňa. Aj tak dobre, lebo po dovolenke, ktorú som trávila s Murakamim som mala chuť na niečo jednoduchšie.

Dej knihy sa dá zhrnúť veľmi ľahko: Tate a Jared sa najskôr nemajú radi, potom majú, a na konci bude ešte prekvapko. Toľko ku komplikovanej kompozícii mládežníckeho románu. Pripravte sa na typické prostredie americkej strednej školy – štýlom mi to pripomenulo legendárne Medzi nami dievčatami, no aj poviedku, ktorú som napísala na strednej.

Tate je pohodová šikovná baba. Mama zomrela na rakovinu, žije s rovnako pohodovým otcom, ktorý je kvôli pracovným povinnostiam mimo domu. V škole sa jej darí, hlási sa na prestížnu univerzitu, no nie je to žiadna bifľoška. Horšie je to s jej socializáciou – okrem kamošky K. C. má okolo seba málo blízkych ľudí, do veľkej miery aj pre klebety, ktoré o nej rozširuje Jared. Napríklad keď presvedčí chalana, ktorý s ňou chce ísť na rande, že má Tate vši a podobne. Podobne jej znepríjemňuje takmer každý deň v škole alebo vonku medzi spolužiakmi. No, nazvime to šikana.

Jared je sused Tate. Odmalička sa spolu hrávali, trávili čas, až sa stalo niečo, čo ich vzťah úplne obrátilo naruby. A odvtedy Tate trpí. No nie je to (našťastie) skutočné utrpenie – aj keď niektoré Jaredove výmysly sú fakt nepríjemné. Tate sa z apatie a ublíženosti na začiatku knihy posunie do priam až fyzickej protiagresie (vplyvom premeny ročného pobytu vo Francúzsku) a dáva to Jaredovi vyžrať. Dovolím si povedať, že práve to je zdrojom čítavosti knihy. Ak by Tate chodila stále uplakaná, museli by sme ju ľutovať a Jareda nenávidieť.

Áno, je to hajzlík, ale verím, že pozornému čitateľovi (najmä čitateľke) neujde, že všetko to ubližovanie nie je len tak. Jared sa totiž správa dosť protichodne a medzi riadkami (niekedy aj v nich) vidno, že viac ako šikana je to, čo robí, len silná žiarlivosť. Prečo v takejto podobe, to sa dozviete práve v knihe.

Čítať ju z pohľadu 30-ročnej ženskej (hoci s veeeeľmi mladým duchom) bola celkom sranda. Aj preto beriem s nadhľadom tento štýl života, kde sa všetko točí okolo „vzťahov“, naivne úžasného sexu a ohováračiek. Oveľa viac sa mi pozdáva štýl Johna Greena, kde je to viac o spoznávaní seba a druhých.

Názov v origináli – Bully – označuje človeka, ktorý šikanuje. Téma šikany chce byť v knihe veľmi intezívna. No neviem sa zbaviť pocitu, že ak by si ju prečítala skutočná obeť, asi by jej kniha veľmi nepomohla. V reálnom živote sa objekt šikany ťažko zmení na životnú lásku. Ale ako je naznačené, často sa stáva, že šikanovanie podobne ako tu vychádza z pocitu slabosti. Medzi láskou a nenávisťou je vraj tenká čiara – najviac dokážeme zraniť (necháme sa zraňovať od) tých, ktorých najviac milujeme. Možno preto, aby nám nebolo ublížené ešte viac.

Niekde sa kniha označuje ako new adult, ale ja by som ju určite zaradila medzi young adult. Myslím, že pre dospelých je až príliš… hm… zjednodušujúca. Mladší si v nej nájdu oveľa viac myšlienok. Taktiež mi miestami nerezal preklad (ale na to som si už tuším zvykla). Poslednou výhradou je obálka, ktorá síce nie je zlá, ale ku knihe sa mi vôbec nehodí. Vo mne vyvoláva dojem, že je určená tak pre 20+, ja by som jej dala rozhodne puberťáckejší vzhľad.

Záverečné odporúčanie: Nádych je pre čitateľky od 14 do 18 rokov, ktoré majú lásku takú tajnú, že si to nechcú priznať ani samy pred sebou ;).

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/penelope-douglas-nadych/

No ale dobre to nedopadlo. Proste táto kniha sa mi takmer vôbec nepáčila, tá zápletka bola nerealistická. Neviem, v ktorom vesmíre by dievča niečo riešilo s chalanom, ktorý ju šikanoval. Jednoducho nie, takéto vzťahy v realite nie sú možné. Tiež sa mi nepáčila štylistika. A myslím, že to nemôžem zvaliť na preklad. Hoci aj tam sú miestami chybičky. Autorka sa však tiež nevyznamenala. Napríklad nechápem použitia slova dean, teda dekan, čo aj tak prekladateľka preložila. Len si jednoducho nemyslím, že to je dekan, ale nejaký zástupca. Vyskytlo sa tam mnoho podobných záležitostí, ktoré deju veľmi nepomohli. Takže veľa chýb v štylistike a lexike. 

Tate nebola zlá hrdinka. Bola veľmi inteligentná, pálilo jej to, išla si za svojim. A pochopiteľne jej nedala spávať Jaredova zmena v správaní. Ale jedno ma nesmierne iritovalo, jej naivita. Jared bol dosť sviňa, lebo sa správal ako idiot a nevážil si Tate. V jednej jedinej kapitole mi ho bolo ľúto, aj to som sa dala zlomiť smutným príbehom. Ale väčšinou mi aj tak liezol na nervy, hoci to bol ten taký zlý chlapec, ktorý nie je na zahodenie. Medzi nimi bola určitá chémia, no podľa mňa to tá šikana dosť zabila. Čo sa mi páčilo na oboch bola láska k rýchlym autám. Inak mi liezli na nervy, veľmi. Jednoducho tie ich poprekrúcané vzťahy ma iritovali a boli nereálne.

Nádych je kniha, na ktorej sa mi páčila až jedna kapitola, v ktorej som sa chcela rozrevať kvôli hlavnému hrdinovi. Ale hneď v ďalšej ma to prešlo. Jednoducho nuda, nezáživné, hlúpe postavy, zlá štylistika, miestami aj lexika. Táto kniha proste nie je pre mňa. Odporučila by som ju ľuďom (a asi skôr dievčatám), ktorí majú radi komplikované vzťahy a tínedžerské romance, tí si to určite užijú jednoducho ja som výnimka potvrdzujúca pravidlo. Za mňa to bolo slabé, nepáčilo sa mi to a čítanie bolo utrpenie. 

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2016/06/recenzia-penelope-douglas-nadych.html