Will Grayson, Will Grayson

Knihy a štýl Johna Greena milujem a Davida Levithana mám tiež veľmi rada, takže tam nebolo čo riešiť. Ako som predpokladala kniha bola super. Páčila sa mi od obálky až po tému. Je fajn, že sa Green a Levithan odhodlali napísať niečo k tejto tématike. Je to naozaj veľkým plusom. Budú mať s touto knihou niektorí ľudia problém? Samozrejme! A divným spôsobom som o to radšej, že je táto knižka na svete. Som toho názoru, že keď je niekto inak orientovaný, tak to nie je nejaká nákazlivá choroba, nie je na tom nič zlé, je to skrátka v poriadku. 

Táto kniha sa číta veľmi dobre. Je to taká milá a zábavná oddychovka, ktorá vás úprimne nadchne a bude vás baviť, či chcete, či nie. Humor tu rozhodne nechýba. Postavy z knižky stále používajú nejaké ironické pripomienky a podobne. Ako inak aj v tejto knihe sa nájde veľmi veľa krásnych myšlienok (to by nebol Green však?) Pri čítaní sa vám určite zídu farebné papieriky na značenie :D. Štýl autorov je super. Prvého Willa písal John Green a druhého, ktorý je vlastne homosexuál písal David Levithan. Musím priznať, že o trošku viac ma bavili pasáže Greena, ale tak nie je to až taký rozdiel, oba pohľady boli skvelé. 

Stále ma dokáže prekvapiť to, že John Green v každej knižke použije v podstate rovnaké postavy a podobne, no aj tak mi prídu jeho knihy originálne a tá podobnosť mi neprekáža. Veď to je doslova umenie. Písať dookola o tom istom len mierne iným spôsobom a stále do toho aj tak vkladať niečo nové, bláznivé, neokukané a skrátka iné. Uznávam ho za to. Aj vo WG som si našla isté podobnosti. Napríklad Drobec Cooper bol ako Hassan z Katherín len homosexuálna verzia. Jane bola niečo ako Hazel a Lindsey. No nevadí to. Každá jeho postava mi vždy prirastie k srdcu. Aj Willa číslo 1 som si obľúbila. Bol to taký absolútny pohoďák. Aj keď k tomu sa musel dopracovať... Spočiatku bol utiahnutý a držal sa toho hlúpeho pravidla Držať hubu, no počas príbehu sa jeho osobnosť čoraz viac rozvíja a som rada akým človekom sa napokon stal.

Prečo sa mi páčil Davidov Will o niečo menej? Bol to tak trocha čudák. Čo by bolo u mňa zvyčajne plusom, pretože čudákov mám rada. Mám fakt rada keď je niekto v knihe divný, napr. Fincha zo Všetkých skvelých miest milujem, no pri Willovi mi jeho divnosť skrátka nesadla. Bola to kopa, ktorú tvorili depresie. Bez štipky humoru, proste nič. Ku koncu sa to zlepšilo a samozrejme boli úseky kedy bol fajn, ale nedokázal mi až tak prirásť k srdcu.

Nemôžem si pomôcť... Táto kniha bola super. Fakt jej ani nemám čo vytknúť, ani nič. No po jej dočítaní skrátka necítim nič. Aj keď sa mi veľmi páčila, tak nemôžem povedať, že by ma nejak zvlášť ohúrila. Bolo to super, zábavné, ako som už spomínala malo to myšlienku. No nedostalo ma to do kolien. Netuším čo, ale niečo mi tam skrátka chýbalo len musím ešte prísť na to čo. Avšak páčiť sa mi to páčilo a to je hlavné. Som však zvyknutá, že do Greenovych kníh sa zamilujem a tu sa mi to až tak nepodarilo. Ale cítim, že na to aby som si bola úplne istá svojim postojom ku knižke, tak si ju rozhodne musím prečítať viackrát. Možno som ju len čítala v zlom období a nič viac. Skrátka pri tejto knihe jedno prečítanie nestačí. Knihu však určite odporúčam. Prečítajte si ju, posúďte a utvorte si názor. Koniec koncov je to bláznivá jazda plná nečakaných zvratov :)!

Recenzovala: Kristína Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/02/will-grayson-will-grayson-john-green.html

V jeden studený večer sa na najnepravdepodobnejšom mieste v Chicagu stretnú dvaja neznámi chlapci s rovnakým menom. Od tej chvíle sa ich životy prepletajú.

 Hoci žijú na rozličných predmestiach jedného mesta, akoby žili na rozličných planétach. Keď ich osud zaveje na prekvapujúcu križovatku, životy Willov Graysonov sa uberú nečakaným smerom. S pomocou nových aj starých priateľov vrátane obrovského Drobca Coopera, futbalového útočníka a nevšedne nadaného autora muzikálu, Will a Will začnú smerovať k romantickému rozuzleniu, ktoré vyvrcholí najúžasnejším stredoškolským muzikálom v dejinách. 

David Levithan a John Green - ani jedno z týchto mien pre mňa nie je známe. Aj keď je možno John u mnohých čitateľov zavrhovaný, ja mám jeho knihy rada. Nie všetky mi úplne sadli, ale rozhodne ho považujem za dobrého spisovateľa. Davida Levithana ešte úplne ohodnotiť neviem, keďže som od neho čítala iba knihu Den co den. Myslím si však, že je to skvelá kombinácia autorov, a preto som sa rozhodla dať im šancu. Musím sa hneď priznať, že to bola moja prvá kniha s LGBT tematikou. Nikoho neodsudzujem, no toto je proste téma, ktorá ma až tak neláka, a preto sa jej väčšinou vyhýbam, alebo skôr jej nedávam šancu. Absolútne som preto nevedela, čo môžem od knihy očakávať. Čítala som na ňu samé pozitívne recenzie, ktoré ma navnadili ešte viac, myslela som si, že to predsa musí byť úžasné dielko. Nanešťastie, až také skvelé nebolo.

"Hoci sú to minúty pravdy, nepovedal som jej, ako to bolo s tou skladbou. Nedokázal som to. Bolo mi to trápne."

Hneď od začiatku som začala zhruba tipovať, ktoré kapitoly sú od ktorého z autorov a myslím, že je to úplne jasné. Pokiaľ ste čítali nejaké knihy od oboch autorov, nebude pre vás ťažké uhádnuť ich štýl. Aby som našich Willov odlíšila, budem ich volať párny a nepárny Will, podľa kapitol, ktoré sú z ich ohľadu písané. Párny Will sa mi páčil určite viac - bol vtipnejší, sarkastickejší, sadol mi povahou. Nie, že by som nejako druhého Willa odsudzovala, len mi jeho pasáže neprišli až také zaujímavé. Čo mi ale prekážalo bolo, že som mala pocit, ako keby sa autor nevedel rozhodnúť, či bude hlavnou postavou Will alebo Tiny Cooper - ďalšia postava, ktorá sa v tomto diele objavila. Pár krát som sa pozastavila nad tým, či by sa príbeh nemal radšej volať Tiny Cooper a Will Grayson. Odhliadnuc od toho, že som bola trošku dopletená z postáv a nevedela som poriadne na koho sa mám sústrediť, bol hlavný problém, že som sa poriadne nudila. V podstate sa vlastne nič nedialo, kniha obsahovala strašne veľa vnútorných monológov a rôzne úvahy (nie som si istá, či je to správny výraz) a asi v polovici som mala chuť knihu zavrieť a odložiť nabok. Našlo sa pár svetlých momentov, no rozhodne ich nebolo veľa a ja som mala problém udržať svoju pozornosť. Neviem, čím to inak je, ale pár krát som sa pristihla, že mi pri čítaní niektorých častí zišiel na um seriál Glee. Nechcem povedať, že by autori čerpali z neho, ale pár vecí sa mi zdalo podobných, ako by som zažila malé déja vu (dúfam, že som to napísala dobre.)

"Nepodobáš sa naňho, ale tak som si pomyslel...vlastne neviem, čo som si pomyslel."

Kniha obsahovala množstvo gay narážok, autori sa snažili túto tematiku zobrať tak sviežejšie a zvoľna. Nie som si istá, ako ľudia budú na túto knihu reagovať, keďže na Slovensku ľudia naozaj dosť odsudzujú a tomuto dielku nedajú šancu už len z princípu. Ja som si tiež nebola istá a aj keď sa rozhodne nezaradí medzi tie najlepšie, určite ani medzi tie najhoršie. Rada by som vám ešte povedala, že sa mi páčilo, že v kapitolách párneho Willa autor nevyužíva veľké písmená. Bola celkom sranda čítať takto postavené vety a knihu to určite ozvláštnilo. Aj keď je to len detail, mne osobne sa páči aj samotná obálka, ktorá knihu perfektne vystihuje. Za najlepšiu časť považujem asi koniec. Čakala som niečo úplne iné, ale pri Johnovi som sa už naučila, že netreba nič očakávať radšej, lebo sa sklamete. V tomto prípade však nešlo o sklamanie a potešilo som sa. 

Knihe by som nakoniec udelila 3 lajky. Aj keď som očakávala po skvelých ohlasoch, že aj moja recenzia bude vychvaľujúca, nebola som spokojná a boli veci, ktoré mi vadili. Aj napriek tomu, že ma dej nezaujal a nevedela som si ho vychutnať, možno že vám sa kniha zapáči oveľa viac.

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2016/02/will-grayson-will-grayson-john-green.html

Dvaja Willovia Graysonovia žijú svoje životy bez toho, aby o sebe navzájom vedeli. Jedného večera sa za zvláštnych okolností stretnú a odvtedy sa začnú diať poriadne veci… Veľkú úlohu tu zohráva i spoločný priateľ Drobec, ktorý všetku svoju energiu vkladá do pripravovaného muzikálu. Chce v ňom podať svetu veľkú pravdu. O sebe, o živote i o mladých ľuďoch. Nebyť už spomenutého stretnutia dvoch Willov Graysonov, nikdy by to nedopadlo tak, ako to dopadne!

„Mal som dojem, že všetky veci, ktoré držíme v zapečatených škatuliach, sú živé aj mŕtve, kým škatuľu neotvoríme, a že to nepozorované je tam a nie je tam. Možno preto neviem prestať myslieť na veľké oči druhého Willa Graysona vo Frenchy´s – lebo práve pochopil, že mŕtva-či-živá mačka je mŕtva.“

Na životy oboch Willov sa čitateľ pozerá z pohľadu prvej osoby, pričom obe postavy sa k nemu prihovárajú v samostatných kapitolách, ktoré sú navyše i rozdielne graficky spracované. Prepis myšlienok i vyobrazenie konania prvého Willa je úplne bežné, zatiaľ čo kapitoly zachytávajúce život druhého Willa sa líšia od bežného textu. V prvom rade chýbajú veľké písmená, nielen vo vlastných podstatných menách, ale aj na začiatku viet. Taktiež aj prepis dialógov nesie špecifické znaky. Spočiatku sa takýto text číta s miernymi ťažkosťami, no po čase si oči čitateľa zvyknú, vďaka čomu prestáva rozdiely registrovať, no stále vie podvedome rozlíšiť, ktorá postava je práve v centre pozornosti.

Kniha by sa dala charakterizovať prívlastkom „špecifická“. Bez akékoľvek citového náboja môžem totiž prehlásiť, že buď ju zavriete po niekoľkých kapitolách, alebo ju celú prečítate v rekordnom čase. Prvým akýmsi „zádrheľom“ je fakt, že chvíľu potrvá, kým sa dej rozbehne. Stretnutie dvoch Willov nenastáva hneď v začiatku knihy, predchádza mu niekoľko kapitol, počas ktorých sa čitateľ dozvedá podrobnosti i odlišnosti oboch menovcov. Táto pasáž nie je veľmi dynamická, obsahuje skôr bežné situácie a dialógy, ktoré niekoho upútajú a iného zasa nie. Potom, čo dôjde k zoznámeniu hlavných hrdinov, je to s dynamikou trochu lepšie, no stále to nie je rýchla a zbesilá jazda.

Príbeh je primárne určený mladým čitateľom, niet sa teda čomu čudovať, že hlavné postavy konajú a rozmyšľajú v súlade s klasickým tínedžerským myslením. V ich správaní možno pozorovať typické znaky vzbury proti autoritám, pocity, že ich nik nechápe, prípadne že sú na svete úplne sami.

„dom bol prázdny. ja som bol prázdny. možno by som mal zaliezť do postele. nič nepomohlo. všetko som cítil. potreboval som vedieť, že nie som sám. a tak som vytiahol mobil. vôbec som nepremýšľal. vyťukal som číslo, počul som vyzváňanie a len čo prijal hovor, zvrieskol som do telefónu:
ja: MILUJEM ŤA! POČUJEŠ? MILUJEM ŤA!“

Jedným z hlavných motívov príbehu je láska, a hoci to nie je spomenuté v anotácii, nie je žiadnym tajomstvom, že v knihe bude motív spracovaný odlišne, možno povedať, že i kontroverzne. Nejde tu o lásku medzi mužom a ženou alebo chlapcom a dievčaťom, ale autori rozvírili vody a iskry lásky nechali poletovať medzi zástupcami rovnakého pohlavia. Oceňujem odvahu a smelosť, kníh pre mladých ľudí s touto tematikou je u nás preložených veľmi málo. A ak sa radíte medzi čitateľov, ktorí sa nenechávajú spútavať predsudkami, budete na tom rovnako. Oveľa viac vám však môže prekážať záver príbehu, ktorý môj vlažný dojem z knihy iba „zaklincoval“ a skôr by sa hodil do béčkového amerického filmu. Verím však, že drvivá väčšina mladých čitateľov bude mať úplne odlišný názor.

Jazyk je značne ovplyvnený slangom, rovnako sú v texte početné i vulgarizmy či pejoratívne výrazy, ktoré však nie sú použité funkčne, skôr tu ide len o akúsi snahu „zalíškať“ sa mladým ľuďom, prípadne vygradovať atmosféru, ktorá by sa však dala vystupňovať aj iným, menej vulgárnym spôsobom.

V prípade tejto knihy u mňa očakávania predbehli realitu. Will Grayson, Will Grayson v sebe ukrýva nie veľmi dynamický, no zato odvážny príbeh, ktorý si však svoju cieľovku určite nájde. Je prinajmenšom zaujímavý, i keď obsahuje množstvo detailov, ktoré nie každému budú po chuti.

Recenzovala: Lenka Šimonová
https://vrabcenastreche.sk/will-grayson-will-grayson/

A naozaj, s odstupom času musím priznať, že sa toto dielo autorom vydarilo. Hoci sa neskončilo tak, ako som si predstavoval, počas čítania som neustále premýšľal nad záverom. Kniha sa totiž pomaly ale isto blížila ku koncu a veci sa vôbec nevyvíjali tak, ako som si myslel, že sa vyvíjať budú. Mohli by ste si myslieť, že ma autorská dvojica sklamala, ale opak je pravdou. Vtiahli ma do čítania, vyvolali vo mne rozporuplné dojmy, prinútili ma rozmýšľať a v neposlednom rade príbeh prežívať s hlavnými postavami. Nie každému autorovi sa totiž niečo takéto podarí, preto majú u mňa Green a Levithan veľké plus. 

"...nikto na celom svete to nevedel, okrem neho. Je nielen

 zdrojom môjho šťastia, ale aj človekom, s ktorým to chcem 

prežívať. Musím veriť, že je to znamenie." 

Aká je pravdepodobnosť, že sa stretnú dvaja Willovia Graysonovia na mieste, do ktorého ani jeden z nich nepatrí? V knihe Johna Greena naozaj vysoká. Ako každá kniha, ktorej autorstvo patrí Greenovi, aj Will Grayson, Will Grayson disponuje netradičnými prvkami. Kapitoly sú striedavo písané z pohľadu oboch Willov - a zatiaľ čo jeden pôsobí úplne obyčajne, v kapitolách toho druhého chýbajú veľké písmená. Ďalším paradoxom je meno Drobca Coopera, ktorý je v skutočnosti dvojmetrový robustný chlap. Napriek jeho bláznovstvu som si ho obľúbil, podobne ako aj ostatné postavy. Páčilo sa mi, že každá bola niečím špecifická a ľahko zapamätateľná.  

"<3. Fakt si niekto myslí, že to vyzerá ako srdce? Ak áno, 

tak iba preto, lebo ste nikdy nevideli miešok." 

Jednou z ďalších vecí, ktoré ma na knihe zaujali, bola široká škála tém, na ktoré autori druhoplánovo odkazovali. Will Grayson, Will Grayson totiž nie je iba klišoidné rozprávanie o osude dvoch spriaznených duší. Naopak, autori v ňom poukazujú na silu priateľstva a to, aké jednoduché je priateľa stratiť. Rovnako hovoria aj o predsudkoch, no zároveň čitateľom nevnucujú žiaden názor, ktorý by mali zastávať. Musím povedať, že sa obaja autori navzájom veľmi dobre dopĺňali a každý dal do knihy kúsok seba. Will Grayson, Will Grayson určite nie je najlepšia kniha, ktorú som čítal, ale aj napriek tomu, že ju nedokážem objektívne zhodnotiť, viem jedno - že sa ku nej v budúcnosti ešte neraz vrátim. 

"... povedal, že je koniec. Teraz to už chápem. Chápem to. To, v čo najviac dúfate, vás nakoniec zničí." 

Musím sa priznať, že ma dielo autorskej dvojice John Green a David Levithan veľmi príjemne prekvapilo. Ako som už spomínal, autorom to naozaj "klapalo" a vytvorili v skutku zaujímavý príbeh. Nedokážem povedať, či kniha zaujme každého z vás. Ak to však risknete, čaká vás bláznivá (dovolím si tvrdiť že aj nezabudnuteľná) jazda s množstvom hlbokých myšlienok. Ostáva mi len zapriať vám pekné čítanie! :-) 

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2016/02/recenzia-will-grayson-will-grayson-john.html

Dôvody, prečo sem patrí aj kniha Will Grayson, Will Grayson:

1. Názov. Dať knihe názov skladajúci sa z dvoch opakujúcich sa mien je dosť odvážne. Nedá sa veľmi predstaviť, o čom kniha bude. Bude o jednom Willovi Graysonovi s rozdvojenou osobnosťou? Sú dvaja Willovia? Alebo je Will Grayson niečí pes? (Haha.) Len si spomeňte na knihu Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín, John Green má asi pre názvy mániu ;).
2. Postavy. Po prečítaní prvých dvoch kapitol zistíte, že kniha bude naozaj o dvoch Willoch Graysonoch. Jeden je hetero a druhý homosexuál, oboch spája alebo neskôr spojí ďalšia gayovská postava Drobca Coopera (Tiny Cooper). Nie je úplne jasné, ktoré sú hlavné postavy a ktoré vedľajšie, za mňa sú hlavní všetci traja. Každý z nich je výnimočný a funguje medzi nimi zaujímavá dynamika.
3. Dej. Will 1 je kamoš s Drobcom, náhodne sa stretne s Willom 2 a ten sa dá s Drobcom dohromady. Will 1 popritom namotáva istú Jane, Drobec popritom pripravuje veľký muzikál o láske. Will 2 popritom depkuje. A nemôžem povedať, že sa všetko skončí happyendom, čo je ale sympatické. Vlastne by sme mohli povedať, že to bude mať muzikálový koniec.
4. Autori. Knihu napísali dvaja autori, môj obľúbený John Green a David Levithan. JG je autor Willa 1, DL autor kapitol s Willom 2. Myslím, že to dielu dáva šmrnc. Autor sa nemusí v mysli prevteľovať do oboch postáv, ale každý dodáva tomu svojmu Willovi jeho jedinečnosť.
5. Typografia. Kapitoly Willa 2 sú písané lowercasom, čiže aj vety sa začínajú malými písmenami. Podľa spoluautora Davida Levithana je to preto, že aj Will 2 je lowercase person. Jeho ja sa cíti byť veľmi malé a nepodstatné a jediná forma vyjadrovania, kde sa cíti sebavedomo, je pri četovaní – vtedy používa aj veľké písmená.
6. Obálka. Možno detail, ale pre mňa dosť podstatná vec (profesionálna deformácia). Anglických vydaní je viac, jedno z nich má aj tento dizajn, čo je super, lebo oficiálny cover je úplne iný – taká škaredá disco verzia. Dokonca si myslím, že je to najlepšia ikarovsko-greenovská obálka.
7. Téma. Možno najpodstatnejšia vec, ale nakoniec. V knihe je veľa gayov, gayovských pesničiek, problémov, chalanov, kamarátov, vtipov. To je vec, ktorá môže niekoho:

• tešiť – lebo super mega, že sa o tom rozpráva (odporúčam aj knihu Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru)
• štvať – lebo sa o tom veľa rozpráva a who cares?
• ale v skutočnosti je to kniha o láske, priateľstve, nachádzaní seba samého, vlastne ako každá dobrá young adultovka.

Ak by som mala knihe Will Grayson, Will Grayson niečo vytknúť, bolo by to… hm… čo také by som si vymyslela… Vlastne nič. Možno pomalší rozbeh, možno chýbajúci wow efekt, možno (pre mňa) viac srandy či podčiarknutia hodných myšlienok. Ale tú sú len detaily, našťastie môžem povedať, že to bola naozaj výnimočná kniha a jej prečítanie odporúčam všetkým milovníkom autorov/žánru.

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/john-green-david-levithan-will-grayson-will-grayson/

1. Na všetko zvysoka kašle.

2. Drží hubu.

Will Grayson je príbeh dvoch chlapcov, ktorý je síce na slovenskom trhu novinkou, no na tom anglickom alebo americkom nie. Tam tuším vyšiel WG už v roku 2010, pôvodná obálka je teda naozaj úbohá, avšak už vtedy zožal skvelý úspech. Dvaja autori - David Levithan - autor pre vás asi najznámejšieho Jen jeden deň (alebo tak nejako) a John Green, well, toho ani  netreba predstavovať. Na Slovensku vyšli, myslím, že všetky jeho youngadultovky okrem nejakých zombiecornov, ktorí sú viac menej zabudnutí. Ale poďme k príbehu o dvoch chlapcoch, ktorých meno je síce navlas rovnaké, no zároveň sú úplne od seba odlišní.

Poviem vám pravdu - od tejto knihy som veľa neočakával, keď ja nepatrím medzi tých ultra fanúšikov Johna Greena, i keď, musím pripustiť, že má niekedy fajn hlášky, ktorým sa dá nasmiať ako práve pri tejto knihe. Objavila sa tam nejedna hláška, nad ktorou som sa pozastavil a usmial, pretože bola fakt vtipná. Avšak problém nastal, keď som sa začítal trošku viacej.

V knihe mi vadila jedna vec - aspoň taká tá pre mňa najdôležitejšia. A to je násilnosť. Nemyslím tým žiadne násilnícke neviemčo, myslím tým to, že autori sa mi tu snažili do hlavy nasilu napchať homosexualitu. Nečítal som doposiaľ žiadne knihy s tématikou LGBTQ, ale ak sú všetky takto násilné, že vám to nasilu tlačia do hlavy, tak prepáčte, ale ne - e -e. Proti takýmto ľuďom nemám žiadny problém - nemám pre nich predsudky alebo niečo iné - no ako som spomínal, mal som pocit, ako by autori mi to chceli nasilu napchať do hlavy.

Čo sa týka hlavných postáv, dvoch chlapcov s tým rovnakým menom, tak tie boli pre mňa také nereálne. Umelé. Nepripadali mi živé. Prvý Will Grayson, ktorého príbeh bol gramaticky správne a vždy sa veta začínala veľkým písmenom, bol pre mňa lepší ako ten druhý. Neviem, ktorému autorovi patril, ale "páčil" sa mi viacej ako ten druhý. Čo sa týka druhého Willa Graysona, ktorý píše dialógy v akoby správach, z toho mi niekedy už praskali nervy. Síce obaja boli obyčajní tínedžeri, nepripadali mi ako reálni ľudia. Strašne nemám rád na knihách, ktorých autori chcú mať postavy s nejakými depresiami, úzkosťami a podobnými vecami a nevedia, ako to tam majú napísať. Myslia si, že vedia, ako sa tí ľudia cítia. Avšak nie, nevedia - tak to bolo s touto knihou. Prišlo mi to, ako by autor "vedel", že keď má niekto depresie, tak stačí, ak vychrlí zo seba tisíc nadávok, rozbije televízor a to je všetko. Nie, títo ľudia sa cítia inak, sú stiesnení a ak chce niekto o nich písať, mal by si spraviť "research" - čo možno autori spravili, avšak mne to tak nepripadalo.

Čo sa týka mínusov tak to je asi všetko, čo som chcel ako najdôležitejšie povedať a preto idem k plusom, aby táto recenzia nebola len plná...ako to vy všetci nazývate...:D...hejtu? :D

Plusom, OBROVSKÝM plusom boli vedľajšie postavy, teda aspoň tak pre mňa. Vedľajšie postavy, či už z prostredia prvého Willa alebo toho druhého, všetky som si obľúbil. Jane bola super, prišla mi super a super sa správala. Drobec bol skvelý, to, ako rozprával bolo miestami vtipné a jeho verše si naozaj zaslúžia grammy! (Aspoň sa tak tvárme...) Ale Drobec bol naozaj super. Bola to moja asi najobľúbenejšia postava z tejto knihy. Potom tam bola ešte napríklad Maura. Síce jej tam bolo menej, a síce potom už bola z nej totálna mrcha, i tak sa mi páčila viac ako obe hlavné postavy. Čo sa týka ešte toho prvého Willa Graysona, toho som si obľúbil na konci. To je ten, ktorého vety sa začínajú normálne veľkými začiatočnými písmenami. Na konci mi prišiel ako fajn človiečik, lenže veľká škoda, že práve až na konci.

Čo sa týka toho, ktorého WG kapitoly ma bavili viacej, neviem sa rozhodnúť. Na jednu stranu som mal radšej kapitola prvého WG, pretože sa mi páčili viacej proste...lenže keď už tá kapitola mala viac ako šesť strán, prestalo ma to baviť. Kapitola druhého WG, ktorý opisoval dialógy ako správy (aspoň mne to tak pripadalo) ma bavili viacej pre to, že sa čítali mega, mega, MEGA rýchlo. Avšak stále si neviem vybrať. A radšej si ani nevyberiem.

No, čo vám poviem o tejto knihe? Že by to bol fajn pohodový príbeh o dvoch chlapcoch s tým istým menom s tématikou LGBTQ. Ale....keby nebolo toho ale! Ale celý ten čas, celých tých 286 strán som mal pocit, že to do mňa nasilu autori napchávajú. Čo si myslím ja o týchto knihách ( i keď som okrem tejto už žiadnu nečítal) je to, že by tí autori mohli svoje hlavné postavy, ktoré sú "iné" ako ostatní, mali urobiť tak, aby si ich jednoducho čitatelia obľúbili. Tak, aby si povedali, že to, že je niekto gay, nie je niečo hrozné a úplne zvrátené. Po týchto knihách, myslím si, že by mal mať pocit, že každého stvoril niekto, a pravdepodobne Boh, a je jedno, že sa dievča bude bozkávať s dievčaťom. Mysle som si, že tieto knihy majú dodať ľuďom akési pochopenie pre gayov a lesbičky. 

Lenže keby toto dám človeku: "Na, prečítaj si to, aby si vedel, ako sa lesbička cíti a pochopil ju,", tak by som sa véééľmi dlho načakal toho, že by ich začal chápať a akceptovať. (samozrejme, nehovorím, že všetci ľudia to neakceptujú, ale viete ako to myslím), pretože autori to urobili ešte viacej...ja to ani neviem povedať...horším? Proste vám to napchávali do hlavy ako babička koláč do pusy.

Stále neviem, čo si mám o tejto knihe myslieť. Stále neviem, aké mala posolstvo, akú mala tú úplne hlbokú myšlienku a pointu. Ja ani neviem, či bola zlá, pretože až tak zlá nebola. Avšak som si istý, že dobrá  tiež nebola. Bolo to proste také...nasilu.

Som z toho vyvedený z miery...kinda.

Ako som spomínal vyššie, kniha by bola fajn príbehom, keby autori tomu nechávali väčšiu voľnosť a nesnažili by sa o to, aby vám to natlačili nasilu do hlavy. Chcel som dať tejto knihe tri hviedzičky, žiaľ, nemôžem. Avšak nie som si istý, či sú to úplne dve a pol hviezdičky. Je to ešte niečo medzi troma a dva a pol. 

Stále neviem, čo si mám o tejto knihe myslieť.

Percentuálne hodnotenie: 39%

Recenzoval: Miloš Bihári
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2016/03/will-grayson-will-grayson-zoznamte-sa-s.html#more