Hotel Vendôme

Obsah knihy: Hotel Vendôme

Hotel bol starý, schátraný, ale pre mladého, ambiciózneho hoteliera švajčiarskeho pôvodu Hugua Martina, ktorý vyštudoval v najslávnejšej európskej hotelovej škole a praxoval vo vychýrených hoteloch, je to čosi ako nebrúsený diamant. Polohu mal ideálnu – nachádzal sa na tichej manhattanskej ulici. Podarilo sa mu nazbierať nejaké peniaze, niečo si požičal a napokon budovu kúpil. Dva roky ju rekonštruoval a premenil ju na jeden z najluxusnejších malých hotelov, známych svojou eleganciou, skvelým vedením, bezchybnými službami a diskrétnosťou, takže sa stal ideálnym útočiskom bohatých a slávnych, ale aj domovom pre Huguovu krásnu mladú manželku a ich dcérku Heloise. No keď mu manželka sčista-jasna utečie s rockovou hviezdou, Hugues sa musí starať o svoju štvorročnú dcérku sám. Heloise má napriek tomu šťastné detstvo a rada sa pohybuje medzi celebritami, cestovateľmi, politikmi, ale predovšetkým medzi hotelovým personálom, ktorý ju má veľmi rád. Hotel sa časom stane stredobodom jej života, vesmírom plným záhad a radostí, krízových situácií aj osláv, ktoré dodávajú jej životu čaro. Heloise túži kráčať v otcových šľapajach a jedného dňa by chcela viesť hotel spolu s ním. Radosť zo života jej však nečakane pokazí Huguova vážna známosť. Do tej chvíle bola Heloise jediná žena v jeho živote, a zrazu sa oňho musí deliť. Napokon sa cez to prenesie a aj sama nájde životnú lásku.
Vitajte v hoteli Vendôme!

Z anglického originálu Hotel Vendôme (Delacorte Press,
A Division of Random House, Inc., New York 2011)
preložila Tamara Chovanová.

Ukážky z knihy

Keď sa lúčili na letisku, obom sa ligotali v očiach slzy. Cestou z letiska Hugues šoféra požiadal, aby ho vyložil pred Nataliiným domom. Prekvapila sa, keď ho uvidela. Usilovala sa netváriť sklamane, že počas Heloisinho pobytu si na ňu takmer nenašiel čas – naposledy ho videla na obed na Štedrý deň, teda pred šiestimi dňami, čo sa jej zdalo dosť dávno.
„Nenávidíš ma?“ spýtal sa, keď za ňou vošiel do bytu.
„Preboha, prečo by som ťa nenávidela?“ Usmiala sa, ale zdalo sa mu, že sa k nemu správa chladnejšie ako naposledy, keď si dávali vianočné darčeky. Potešilo ho, keď videl, že jej na krku visí retiazka s medailónom, ktorú jej daroval.
„Veď vieš, lebo som o nás nepovedal Heloise...“ Cítil sa previnilo aj pred Natalie, aj akoby sa k dcére zachoval nečestne. „Po návrate z polnočnej omše mi povedala, že sa jej páči, keď je jedinou ženou v mojom živote. Po takých slovách som jej ťažko mohol povedať, že už nie je jediná. Mám pocit, že bude potrebovať viac času, aby sa s tým zmierila, nie len pár dní pred odchodom. Budeš pre ňu veľké prekvapenie.“
„Dúfala som, že dobré prekvapenie,“ odvetila Natalie sklamane, „nie životná trauma.“