Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad

Hadley má sedemnásť rokov. Chýbali jej len štyri minúty, aby stihla lietadlo do Londýna. Mala ísť na sobáš svojho otca so ženou, ktorú ešte nespoznala, no už ju nenávidí. Keď na letisku v New Yorku čaká na najbližšie lietadlo, stretne Oliviera, ktorý študuje v Spojených štátoch. Zapáči sa jej, až veľmi, no keď prídu v Londýne na colnicu, každý sa poberie svojou cestou. Cesty osudu sú však nevyspytateľné.

Keď som prvý krát videla túto knihu, prekvapila ma svojím názvom a svojou útlosťou. Nečakala som od nej veľa, no bola som zvedavá, a tak som sa do nej s chuti pustila. Začiatok, teda zoznámenie sa s prostredím a hlavnou hrdinkou bolo príjemné, kniha sa čítala jednoducho a rýchlo. Výstupy v prítomnosti sa prelínali so spomienkami, ktoré sa vynárali v Hadlinej mysli pri hocakej príležitosti. 

Najviac ma však zaujala téma, ktorú sa autorka snažila, a že sa jej to aj podarilo, podať originálne. Nikdy som nad tým neuvažovala, no aj to najmenšie rozhodnutie nás môže zaviesť na cestu, kde nás stretne láska. Keď Hadley zmeškala lietadlo na otcovu svadbu v Londýne, len o 4 minúty, v duchu si nadávala a snažila sa čo najskôr nasadnúť do najbližšieho. Ale keby ho nezmeškala, sedela by pri úplne neznámom človekovi, s istotou by stihla svadbu, no jej vzťah s otcom by sa možno nevyriešil a všetko by šlo presne tak, ako si to predstavovala. No tie 4 minúty jej pravdepodobne riadne zmenili život. 

Po prvé, postavy boli naozaj krásne opísané a celkovo boli zaujímavé. Hadley boli klaustrofobička, ktorá neznášala majonézu a zubára (v tom s ňou naprosto súhlasím) a Oliver bol Brit študujúci na Yale záhadný predmet, ktorý poznal také fakt, ako najdlhší let sliepky. No na to, aby mali postavy naozaj hĺbku je potreba nejaký ten ich príbeh, nejakú históriu. A to presne mali. Hadley počas celého príbehu rozpráva o svojom vzťahu k otcovi, pričom nevie, ako sa k nemu správať, ako to vnímať, že sa opäť žení. Tú ženu, ktorú ani nevidela už vopred nenávidí a je pevne presvedčená, že deň ich svadby bude pre ňu horror. Keby nestretla Olivera, možno by to tak aj zostalo, no on jej v mnohom otvoril oči. 

Oliver na druhej strane neletí kvôli takej radostnej udalosti, ako je svadba, no o tom Hadley nič nepovie a aj napriek tomu s ňou žartuje a pomáha jej s batožinou ako pravý gentleman. Oliver bol tou mužskou postavou, ktorú si ihneď zamilujete, pretože jeho repliky vás dokážu prinútiť škeriť sa ako bláznivá. 

"Prepáč," povedal. "Zdalo sa mi, že keď sme už hodili reč o našich rodinách, hlt whisky by možno prišiel vhod."

No neboli to len postavy, ktoré ma doslova hnali, aby som čítala rýchlejšie a rýchlejšie. Celá tá situácia bola akýmsi spôsobom magická. Žiadne vyumelkované dialógy. Bolo to predovšetkým o tom, že sa dve osoby našli jedna pre druhú. Ibaže keď lietadlo pristane a Hadley s Oliverom sa musia rozdeliť, nastane ten okamih lúčenia, pri ktorom neviete, či tú osobu ešte stretnete, a tak si chcete zapamätať aj ten najmenší detail. 

Oliver bol ako pieseň, ktorú si nevie vymazať z hlavy. Nech sa akokoľvek usilovala, melódia ich stretnutia sa jej krútila dokola hlavou ako nekonečná slučka, a zakaždým to bolo prekvapujúco sladké ako predtým, niečo ako uspávanka, ako hymna. 

Taktiež je v knihe riešený vzťah medzi rodičmi Hadley. Neustále sa snaží zistiť, prečo sa rozviedli a nevie presne, ako sa má správať k otcovi, kvôli ktorému to všetko nastalo. Na jednej strane sa k nemu správa odmerane, pretože ich opustil a začína nový život, no na strane druhej je to stále jej otec, ktorý je ochotný ju vypočuť a poradiť jej, keď pri nej nie je mama. Taktiež nevie ako sa správať k jeho novej žene Charlotte, ktorú od začiatku nemá práve v láske, no na svadbe zistí, že vlastne nie je až taká zlá a na konci Hadley aj pristane na to, že by u nich v Oxforde mohla stráviť určitý čas. 

Jednoducho, chcela by som autorku pochváliť za to, že napísala takýto príbeh, ktorý vo mne vyvolal naozaj veľa emócií. Plakala som, smiala som sa a niekoľko krát som sa roztopila pri Oliverových prehovoroch. A aj napriek tomu, že Štatistická pravdepodobnosť lásky nemá nejaký strhujúco pútavý dej, tá otázka "čo sa nakoniec s nimi dvoma stane?" ma hnala až na koniec knihy. Samozrejme, aj keď stretnutie Olivera a Hadley je to najpodstatnejšie, čo sa odohráva, autorka tiež krásne vykresľuje aj lásku rodiča a dieťaťa. 

Láska je tá najzvláštnejšia, najnelogickejšia vec na svete.