Bezhviezdna tma

Obsah knihy: Bezhviezdna tma

Bezhviezdna tma je zbierka štyroch noviel – 1922, Veľký šofér, Férové predĺženie, Dobré manželstvo –, záhadných, temných, s prvkami hororu, dokumentujúcich autorovo majstrovstvo aj v tomto žánri. Je v ich však viac ako len štedrá dávka hrôzy...
Prečo sa farmár, ktorého svet v roku 1922 stojí na pokraji zatiaľ netušenej krízy, rozhodne brutálne zavraždiť manželku? Prečo donúti svojho nedospelého syna, aby mu pri vražde pomáhal?
Prečo sa nenápadná Tess, spisovateľka, ktorej knihy prinášajú slušné, ale nie prehnane luxusné živobytie, stane obeťou znásilnenia?
Prečo je muž, ktorého život má ukončiť rakovina, odrazu zdravý, šťastný a úspešný?
Prečo je manželstvo dvoch ľudí aj po dvadsiatich siedmich rokoch spolužitia stále postavené na lži? A čo sa stane, až túto zverskú a tragickú lož manželka náhle odhalí?
Alebo ešte inak: Prečo je ľudské srdce schopné zla i nekonečného sebaobetovania?
Otázka, ktorú si položil Stephen King, otvorila v jeho predstavivosti nové temné zdroje inšpirácie. Čítajte, nazrite do očí zlu a držte palce tým zvyškom dobra, ktoré sa proti nemu odvážia postaviť!
A ešte jedna autorova rada čitateľom: „Ak pôjdete na veľmi tmavé miesto – napríklad do domu farmára Wilfa Jamesa v Nebraske v poviedke 1922 –, mali by ste si so sebou vziať ostré svetlo a všetko si ním osvetliť. Ak nič nechcete vidieť, tak prečo, preboha, sa vôbec odvažujete vstúpiť do tmy?“

Z anglického originálu Full Dark, No Stars (SCRIBNER, a Division of Simon & Schuster, Inc., 1230 Avenue of the Americas, New York 2010) preložila Marína Gálisová.

Odkazy

• Pozrite sa zlu do očí! (18.10.2011)

Ukážky z knihy

Západka na dverách sa pohla. Spočiatku sa len chvela, akoby ruke, čo sa ju pokúšala nadvihnúť, chýbali sily. Pohyb ustal a ja som si povedal, že som ho asi nevidel – že to bol len optický klam zrodený z horúčky –, keď sa odrazu s tichým šťuk nadvihla a dvere sa so studeným závanom vzduchu roztvorili. Na verande stála moja žena. Stále mala tú kvázisieťku na vlasy z vrecoviny, teraz posypanú snehom – z toho, čo malo byť miestom jej posledného odpočinku, zrejme absolvovala pomalú a bolestnú cestu. Rozklad jej uvoľnil črty tváre, dolná polovica klesla nabok a úsmev sa ešte rozšíril. Ten úsmev teraz vyzeral tajnostkársky vševediaco – a prečo by aj nie? Mŕtvi vedia všetko.
Obklopovali ju jej verní dvorania. To oni ju nejakým spôsobom dostali zo studne. To oni ju podopierali. Bez nich by bola len duchom, síce zlovoľným, ale bezmocným. Oni ju však oživili. Bola ich kráľovnou a zároveň ich bábkou.