Ľutujem, nemám čas...

Moja tretia lugandovka. Prvé dve (Kvapka šťastia v rannej káve a Nad slnko jasnejšie) nastavili latku veľmi vysoko. Verila som, že táto sa k nim pridá a postava tlmočníčky Yaël mi bude blízka. A preto som bola úprimne sklamaná, že sa tak nestalo. Čo ma najviac nemilo prekvapilo bolo, že celý príbeh bol od začiatku ľahko predvídateľný a žiadne nečakané zvraty sa nekonali. A tie predvídateľné, ktoré sa udiali, sa mi miestami zdali nedotiahnuté do konca. Navyše neustále opisovanie obsedantno-kompulzívneho správania hlavnej hrdinky bolo po istej dobe už naozaj zbytočné a začalo ma otravovať. Nie som si istá, či by som knihe dala 4*, aj keby som nemala prečítané iné, omnoho silnejšie príbehy od tejto autorky. Avšak právom jej asi patria, nakoľko sa kniha čítala ľahko, vtiahla ma do deja, psychológia postáv bola ako vždy uveriteľná a prepracovaná do detailov (hoci možno až moc, viď. spomínané OCD správanie hlavnej hrdinky). Určite ju však zaraďujem medzi príjemné oddychovky, aj napriek faktu, že od autorky sa mi jej ostatné diela páčili viac a túto momentálne umiestňujem v pomyselnom rebríčku lugandoviek na posledné miesto. Čo s celkovým hodnotením 4/5 napovedá, že Lugand stojí za prečítanie vždy.