Úlomky spomienok
Vydavateľ: | IKAR (IKAR, a.s.) | |
---|---|---|
Jazyk: | slovenský | |
Formát: | Kniha | |
Vydanie: | 2016/10 | |
Poradie vydania: | 1. | |
Nie je na sklade.
Informácie o dostupnosti
Posledná zmena: 31.03.2025 02:58 |
Prečo sa prihlásiť? | ||
|
||
(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH) |
- Komentáre (0)
- Recenzie (0)
- Informuj priateľa
Obsah knihy: Úlomky spomienok
DAGMAR SANITROVÁ číta z knihy ÚLOMKY SPOMIENOK:
Prečo úlomky spomienok?
Každému sa môže stať, že ho zo dňa na deň zaskočí choroba alebo zranenie a jeho rebríček hodnôt aj sám život sa v okamihu zmenia. Potom záleží na jeho vôli nevzdať sa, ale bojovať, aj keď okolie možno považuje tento boj za vopred prehratý. Stále je tu predsa nádej, a keď človek chce, dokáže zázraky.
Ľudská pamäť je zvláštna. Občas detailne uchová úplné maličkosti a inokedy vymaže hoci aj zásadné udalosti. Na to však ľudská pamäť je a my ľudia sa odlišujeme v tom, že každý má svoj uhol pohľadu. Spísaním týchto spomienok nepredkladám curriculum vitae, ale ponúkam tie udalosti zo svojho života, ktoré som si v mysli uchovala a o ktoré sa chcem s vami podeliť. Dúfam, vážení čitatelia, že vás táto kniha zaujme.
Vaša Marika
Foto na obálke: Oles Cheresko
Detaily o knihe
Hodnotenie čitateľov
Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.
Pridajte svoj komentár
Ukážky z knihy
Nakrútila som televízny medailón Nočné lampy s Jarkou Hargašovou. V programe som vystúpila nielen ja, ale aj moji traja najbližší spolupracovníci: Kamil Peteraj, Meky Žbirka a Janko Lehotský. Rozprávali o našom zoznámení a dlhoročnej spolupráci a prišla reč aj na moje zranenie. Jarka Hargašová sa ma spýtala, či je možné sa s niečím takým zmieriť, a ja som pravdivo odpovedala, že s tým sa zmieriť nedá. A ak to niekto tvrdí, nehovorí pravdu. Som však šťastná, že napriek všetkému môžem robiť prácu, ktorú milujem, že som sa dokázala prijať a zasa sa začala mať rada. Akceptovať samého seba je to najdôležitejšie. Jednou z najsilnejších vecí je viera. Nezáleží na tom, v čo človek verí, ale v niečo veriť musí. Dodnes mi nie je jedno, že som ostala na vozíku, ale otázku, prečo práve ja, si nekladiem. Odpoveď na ňu aj tak neexistuje. Skrátka sa to stalo a treba to akceptovať.