Ranná horúčka

Pre mňa bol Péter Gárdos neznámy autor a jeho kniha bola pre mňa taktiež úplne neznáma. A to pri tom má aj filmové spracovanie, alebo teda bude mať. Strašne som váhala... Na jednej strane ma anotácia naozaj zaujala, ale zase na druhej som si uvedomovala, že kníh mám na prečítanie viac ako dosť. No aj tak ma na tejto knihe niečo, mne ešte nie tak celkom známe, strašne lákalo. Koniec koncov Ranná horúčka má sotva 230 strán a to nie je veľmi veľa. Možno aj to u mňa zavážilo, pretože som si povedala, že aj keby to bolo zlé, tak mi to nezoberie toľko času a ak dobré, tak tým vôbec nič nestratím. 

Viete čo je v tomto prípade najlepšie? Že tento príbeh je podľa skutočnej udalosti. Napísal ho syn Lili a Miklósa. A práve toto ma nadchlo asi najviac... Je skrátka prekrásne ako ich syn odovzdal ich krásny príbeh ďalej a urobil ho v podstate nesmrteľným. Je to jedna z najoriginálnejších kníh za posledný čas. Neviem či som sa vôbec niekedy stretla s niečim takýmto. Musím uznať, že Péter Gárdos si zvolil veľmi zvláštny a jedinečný spôsob rozprávania príbehu. Navonok by mohol dokonca pôsobiť chaoticky, ale to rozhodne nebol. Je vidieť, že do toho vložil kúsok srdca. Všetko vykreslil takým spôsobom, že som mala pocit akoby sa ma to nejakým spôsobom dotýkalo a bola som pri tom všetkom prítomná. Nemôžem to nazvať denníkom, ale svoju knihu napísal osobným štýlom, ktorý má k denníku veľmi blízko, no predsa len ním pochopiteľne nie je.

Knižka je veľmi krátka a príbeh ubieha neskutočne rýchlo. Som však rada, že sa tu ukázalo, že tenké knihy dokážu čitateľovi poskytnúť toľko čo hrubé bichle. Na týchto 230 stranách je nádej, láska, posolstvo, nový začiatok... Nájdete tam všetko. Autor vytvoril niečo veľmi výnimočné a zriedkavé. Určite každý z nás pozná nejaký príbeh svojich prarodičov a podobne, no nikto z nás ho nedal na papier. Péter to však spravil a tak príbeh rodičov akoby znova oživil. Muselo to byť veľmi silné, keď si to napríklad prečítala jeho mama. Všetko sa jej muselo nanovo premietať pred očami...

Postavy sú veľmi zaujímavé. Obľúbiť si však hlavných hrdinov Miklósa a Lili je veľmi jednoduché, pretože práve pri ich vykresľovaní do nich ich syn vložil všetku lásku. Miklós ma dvadsaťpäť rokov a stále je to mladý človek. Prežil všetky hrôzy vojny a to priamo z vnútra, pretože bol uväznený v jednom z mnohých koncentračných táborov. On sa však so svojim osudom popasoval veľmi dobre. Neutiahol sa, ani nezúfal. Snažil sa postaviť na nohy a porátať sa so všetkými nástrahami sveta. Potom však prišla ďalšia rána. Predstavte si, že všetko zlé prežijete. Všetko pretrpíte. Jediné čo chcete ako odmenu za všetko zlé, je to aby ste mohli opäť normálne a šťastne žiť. A potom vám povedia, že umierate a do pol roka tu už zrejme nebudete. Toto by som nazvala takým zlomovým
bodom v jeho osobnosti. Mohol sa zložiť, mohol si k smrti aj sám dopomôcť. To všetko mohol... No on to nevzdal. Napísal 117 listov ženám, ktoré sú taktiež choré a rozhodol sa, že s jednou z nich sa ožení. Za jeho neutíchajúci optimizmus a silu ho nesmierne obdivujem.

Lili bola pre Miklósa ako stvorená. Ak aj mal nejaké zlé vlastnosti, svojou milou povahou ho ustálila a naviedla ho k správnej ceste. Dopĺňali sa a dokonale si rozumeli. Ono ak sa dobre pamätám, tak listy si vymieňali šesť mesiacov. Videli si myslím že dvakrát, nuž a potom sa zosobášili. Človek by si pomyslel, že sa ani nepoznali, ale nie je to tak. Ich vzťah bol jedinečný. Lili je strašne jemná a krehká. Je neskutočne priateľská, láskavá a milá. Ju som mala naozaj veľmi rada.

Koniec sa mi veľmi páčil. Všetko do seba akosi zapadlo a ja som sa musela iba pousmiať. Prišlo mi aj troška ľúto, keď som sa dostala na koniec, pretože príbeh týchto dvoch som si obľúbila. Na posledných stranách sa následne nachádza aj vyjadrenie Pétra k tomu ako príbeh vznikol, čo to obnášalo a najmä ujasnil ešte nejaké udalosti v zmysle čo bolo ďalej. Tam ma zopár vecí zamrzelo, ale aj tak som zo samotným príbehom spokojná. V tomto roku by mal byť aj film a tak dúfam, že si ho niekedy pozriem. Knihu odporúčam. Neviem či sadne každému, ale je to naozaj pekný príbeh.

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/06/ranna-horucka-peter-gardos.html