Pravda a iné klamstvá

Príbeh je o zdanlivo obyčajnom mužovi Henrym Haydenovi, ktorý má dar písať neskutočne pútavé romány. Na výslnie ho vystrelil rukopis Frank Ellis, ktorý ležal vo vydavateľstve na kôpke nevyžiadanej pošty. Úplnou náhodou ho objavila Bety, redaktorka vo vydavateľstve, ktoré neskôr postavil práve spomínaný rukopis na nohy. Ale talentovaná žena nebola jediná, ktorej mohol Henry, či majiteľ vydavateľstva byť do smrti vďačný. S Henryho talentom na písanie to nebolo celkom tak, ako sa  na prvý pohľad zdá...

Jeho dokonalý, možno nudný život prekazí Betino tehotenstvo. Henry je v koncoch, pretože táto nežiaduca „nehoda“ môže zničiť všetko, na čom si zakladá. Preto mu napadne diabolský nápad.

„Prestane byť nečestný lump a nebude sa musieť tak príšerne hanbiť. Musí k tomu prísť. Pravda má prednosť pred krásou, všetko ostatné sa uvidí. Objal Betin štíhly driek. V tráve ležal kameň, veľký a dostatočne ťažký na uštedrenie smrteľného úderu. Henrymu stačí zohnúť sa a zdvihnúť ho. „Poď, nastúp.“ Sadol si za volant a naštartoval. Namiesto aby sa rozbehol k útesom, zaradil spiatočku a pomaly vycúval. Urobil veľkú chybu, ako neskôr zistil.“

Ak človek vo svojich plánoch zaváha, môže urobiť osudnú chybu alebo veľmi správnu vec. V Henryho prípade by bolo jedno ako sa rozhodne. Obe varianty by zničili minimálne jeho svedomie. To by sa musel rozhodnúť pre niečo úplne iné, ale to už by bol nový príbeh.

Hlavný hrdina mi bol veľmi nesympatický a jeho myšlienkové pochody ma rozčuľovali. Nechcem tým povedať, že by bola kniha zlá. Práve naopak. Henryho úloha v románe bola predurčená na to, aby čitateľa iritovala. Nedokázala som si ho obľúbiť ani na prvých stranách, kde som sa dozvedela kľúčové informácie o jeho talente, ani neskôr, keď sa odhalili démoni, ktorým musel počas svojho detského života čeliť. A rovnako si ma nezískal ani pri konci.  Ale čo ma však oslovilo, bolo vykreslenie postavy. Autor naozaj vierohodne popísal Henryho myšlienkové pochody. Občas som sa v nich strácala. Musela som pozorne čítať, čo je pravda, a čo iba jeho výplod mysle. Ale myslím, že to bol spisovateľov zámer.

Na stránkach románu sa nachádzalo veľa opisov. Ak je v knihách málo dialógov, býva to na škodu, ale tu to vynahrádzalo práve psychické rozpoloženie hlavnej postavy. Dej pôsobil v celku dynamicky, no občas opisy uberali na rýchlosti. V príbehu vystupovalo viac zaujímavých postáv, niektoré slúžili vyslovene na osvieženie deja, a niektoré boli potrebným korením pre tú správnu chuť.

Jediné čo ma na knihe sklamalo,  bol koniec. Z časti moje otázky zodpovedal. Ale iba z časti. Hoci v riadkoch som našla odpoveď aj na iné otázky, no nezneli dôveryhodne. Skôr to autor nechal na čitateľovu fantáziu. Hoci sú takéto konce v kurze, u mňa si obľubu nenašli. Spokojná som, keď prídem každej záhade na kĺb a všetko sa mi pred očami vysvetlí. Pretože knihu otváram s tým, že rozlúštim tajomstvá pri záverečných riadkoch a nie v mojej fantázii. To by som si mohla napísať vlastný príbeh. Ale milovníci otvorených koncov si prídu na svoje.

Nejde o žiadne „ľahké“ čítanie. Autor vsúval do textu zaujímavé slovné spojenia, nad ktorými som sa občas musela zamyslieť, aby mi neušla podstata. No rovnako nemusíte čakať ani „ťažkú knihu“. Je to zlatý stred. Jednoducho veľmi zaujímavá kriminálna zápletka so silnou psychológiu predovšetkým hlavnej postavy.  

Recenzovala: Lucia Braunová
http://braunova.blog.sme.sk/c/405005/pravda-a-ine-klamstva.html