Hovor! - Si si istá, že tebe sa to nestane?

Uzavrela sa do seba, nikomu o svojej negatívnej skúsenosti nepovedala, nebola schopná slovami vyjadriť čo sa jej udialo. Ani rodičom. Okrem toho, že v inkriminovaný večer, ktorý trávila s priateľmi na koncoročnom večierku, zavolala políciu, na svoju obranu neurobila nič viac. A práve tento čin ju stál priateľov, začali ju ignorovať, vyhýbať sa jej, hnevať sa na ňu – ‘Prečo si to urobila ty hlupaňa?’

Svoju identitu pomalými krokmi nachádza v škole, na hodine výtvarnej výchovy, kde dokáže svoje pocity určitým spôsobom pretaviť do umenia. A práve to jej pomôže pochopiť, že viac nechce tráviť čas len vo svojej hlave, rozhodne sa čeliť svojim problémom a nájsť riešenie.

Prostredie na strednej škole často nie je pre mladých ľudí ľahko zvládnuteľné. Sú zmietaní v chápadlách puberty, vybuchujú v nich rôzne emócie a pocity sa striedajú rýchlejšie ako deň a noc – dobrá nálada strieda agresívnu, úsmev striedajú slzy, hnev strieda nezadržateľný smiech – puberta je obdobím, kedy sa mladý človek začľeňuje do spoločnosti, hľadá svoje vlastné JA a vôbec to nie je jednoduché.

Strednú školu v zásade ovládajú určité typy ľudí – tzv. obľúbenci, s ktorými sa chcú všetci priateliť; športovci, ktorí žijú svojim športom a kamarátov získajú práve hraním… Typov je viacero, bohužiaľ sú však aj takí, ktorí sú napríklad hanbliví a nevedia ľahko zapadnúť, takí trpia najviac. A možno práve takých zvyknú silnejší jedinci šikanovať. Tak to už zvykne byť – silnejší ohrozuje slabšieho, aby si niečo dokázal.

Kniha je akousi výpoveďou mladej dievčiny, ktorá chce svojím správaním poukázať na chyby, ktorých sa títo šikanovaní často dopúšťajú. Pretože pomoc existuje, exitujú anonymné linky, či stretnutia, kde je poskytnutá náležitá pomoc. Či už sa jedná o sexuálne zneužívanie, šikanovanie či iné problémy, ktorými mladí trpia či už v rodine alebo v škole.

Netreba sa báť, netreba sa vzdať a uzavrieť sa vo vlastnej hanbe do seba – treba o tom niekomu povedať – nikdy neviete, či práve svojím konaním nepomôžete niekomu ďalšiemu, ktorý možno nedisponuje takou odvahou.

“Tamto,” ukážem mu. “Prosím vás, zastaňte tam vpredu.” Keď dorazíme k obchodu, chvíľku mlčky sedíme a počúvame violončelové sólo. Opačnú stranu cesty zakrýva zvírený sneh. “Ďakujem vám,” ozvem sa. “Nemáš za čo,” odvetí pán Freeman. “Keby si sa chcela pozhovárať, vieš, kde ma nájdeš.” Rozopnem si bezpečnostný pás a otvorím dvere.
“Melinda,” ozve sa z auta. Na palubnej doske sa topia snehové vločky. “Podľa mňa si dobré dieťa. Určite máš svetu čo povedať. Dúfam, že si to jedného dňa vypočujem.”
Zavriem za sebou dvere.

Príbeh má obrovský potenciál, ktorý autorka nedokázala dostatočne pretaviť do slov! Tak vážnu tému autorka popísala prostredníctvom mladej Melindy veľmi vlažne, nesnažila sa zájsť do hĺbky, čo je obrovská škoda. Kniha by sa tak mohla stať akousi mantrou pre mladé dámy, ktoré zažili niečo podobné, prípadne sa niečomu takému vyhnúť. Očakávala som od autorky viac – mala v rukách obrovskú silu. Ako sama vyjadruje, nie je sa za čo hanbiť, keď sa niečo podobné stane, a preto mala v príbehu ‘kričať‘ na plné hrdlo a dať tak silu a odhodlanie všetkým mladým dievčatám, ktoré sa v podobnej situácii ocitli, prípadne ocitnú. Za to si odo mňa autorka vyslúžila mínusové body. Provizórne hodnotím troma hviezdičkami z piatich.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/laurie-halsova-andersonova-hovor/

Pôsobivý román Laurie Halsovej Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať, lebo nechce vysvetliť, prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie – úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí, znova jej cestu skríži Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať, čo sa vlastne stalo.
Román, ktorý zaraďujú do kategórie problémovej literatúry, získal ihneď po vyjdení viacero cien a preložili ho do šestnástich svetových jazykov. V roku 1999 ašpiroval na Národnú cenu za literatúru pre dospievajúcu mládež a v roku 2004 bol sfilmovaný.

Kniha Hovor! je opäť jedna z tých kníh, ktoré si vezmem iba tak námatkovo a absolútne nič od nich nečakám. Či sa mi voľba vydarí, alebo nie, to je vždy o náhode, no tentoraz bol môj výber veľmi dobrý. Niekedy si nie človek vyberie knihu, ale kniha si vyberie človeka a ktovie, možno to tak naozaj je aj v tomto prípade. Už po prečítaní anotácie mi bolo jasné, že téma, ktorej sa autorka rozhodla venovať nebude rozhodne ľahká, ani oddychová. Prekvapilo ma, že kniha dostala významné ocenenie, no teraz po prečítaní sa tomu vôbec nečudujem. Zaslúžila si ju plným právom. Málokedy zvládne autor tému, ktorej sa venuje tak dobre ako Laurie Halse Anderson. Príde mi, že v knihách sa celkovo táto tématika veľmi nerieši, no ona prenikla problému až do úplnej hĺbky. Laurie má jeden z najlepších štýlov písania s ktorými som sa za poslednú dobu stretla. Verím, že mnohé dievčatá, ktoré sa stali obeťou ako hlavná hrdinka Melinda našli v tejto knihe pochopenie a povedala by som, že aj útechu. Úvodné strany začínajú úryvkami z emailov, ktoré dostala autorka od dievčat, ktoré prežili to čo Melinda a je to skutočne mrazivé... Autorka však spravila veľkú vec tým, že takýmto dievčatám poskytla oporu a to veľmi nenútenou formou.

Laurie odhaľovala udalosti postupne a svojim spôsobom veľmi jemne. Všetko sa tak postupne vyvíjalo, či už dej, alebo samotná hrdinka. V knihe sa nachádza obrovské množstvo metafor, pretože na nich je príbeh tak trocha postavený. Autorka chce ukázať, že v bežnom živote riešime kvantum nepodstatných vecí, no tie ozajstné a dôležité problémy ostávajú nepovšimnuté. Všetko v tejto kniha má svoj význam. Názov je kratučký, no povie vám viac ako celá veta. A taktiež posledná veta knihy je navonok celkom nepodstatná, no tu hovorí za všetko. Laurie dokázala, že menej je niekedy viac. Malými náznakmi dokázala povedať kopu vecí. 

Kniha je písaná vo forme ja-rozprávania, ale mne to prišlo veľmi často skôr ako denník. Forma akou hrdinka rozprávala čo sa jej udialo a situácie, ktoré tam boli vykreslené mi prišli oveľa osobnejšie. Ani náhodou to nebol klasický štýl ja-rozprávania. To sa mi však veľmi páčilo. Vďaka tomu ma to do knihy vtiahlo ešte viac a tak som mala pocit, že to prežívam s Melindou. Táto kniha je taká jednohubka. Prečítate ju na posedenie, no dovolím si tvrdiť, že vám dá viac ako nejaká hrubá bichľa. Ja som ju doslova zhltla, pretože už od prvej chvíle sa mi od nej nedalo odtrhnúť. Zaujímalo ma aký osud čaká Melindu a predovšetkým, či nájde pokoj a vyrovnanosť sama v sebe.

O Melinde ako hrdinke sa mi hovorí veľmi ťažko. Počas príbehu sa celý čas vyvíjala a hľadala istotu v každodennom živote. Bolo ťažké vidieť ako veľmi ju zasiahlo to čo sa jej udialo, aj keď prirodzene niet sa čo diviť. Je však veľmi dôležité ako autorka naložila s vyrovnaním sa s celkovým problémom u Melindy, pretože práve to je ten úsek, ktorý môže pomôcť dievčatám aj v normálnom živote. Podpora od priateľov a od rodiny je nesmierne dôležitá a tak je ako som už vyššie spomínala dôležité neprehliadať skutočné problémy. Myslím, že keby mala Melinda skutočných priateľov, tak by sa z toho celého dostala oveľa skôr.

V roku 2004 vzniklo aj filmové spracovanie, ktoré si určite hodlám pozrieť. Nie som si istá tým, že Melindu predstavuje Kristen Stewart, ale každopádne som veľmi zvedavá. Zatiaľ som naň našla mnoho pozitívnych ohlasov, čo ma teší. A čo vy? Videli ste film? Ak ste nečítali knihu, tak by ste to mali rozhodne napraviť. Odporúčam ju každému! Je to výnimočný príbeh a posolstvo, ktoré ukrýva treba posúvať ďalej. Veľmi si cením autorku za to čo dokázala a som naozaj veľmi rada, že som túto knihu čítala. Nájdite aj vy pravdy, ktoré príbeh ukrýva...

Recenzovala: Kristína Dražovská

http://krystyblog.blogspot.sk/2016/06/hovor-laurie-halse-anderson-od-nazvu-az.html