Spoveď slobodnej zúfalky

Bryony mala vždy bujnú fantáziu, a tak si vo svojich predstavách vysnívala len ten najlepší život. Trvalý vzťah s partnerom, ktorý ju bude zbožňovať, perfektnú prácu, ktorá ju bude napĺňať, a tiež i astronomický plat, nový dom, kopu priateľov a ideálnu postavu. Ale realita ju kruto sklamala a otočila sa jej chrbtom. Univerzitu nedokončila, vzťah so Samom stroskotal a rodičia sa rozviedli. Túži sa osamostatniť, a tak neustále mení podnájmy ako ponožky. V celom kolotoči jej búrlivého života má prvenstvo alkohol, kokaín a množstvo milencov. Keď dvadsaťpäťročná Bryony ešte dostane v redakcii vlastný stĺpček, život je pre ňu jedna rozprávka. Prežíva na chipsoch a bagetách, dlhy jej neustále narastajú. Ale čo na tom, keď vždy je nejaká párty, nové šatstvo nemožno podceniť, bez alkoholu a cigariet si nevie predstaviť ani jeden deň. Vraví sa, že zúfalá žena robí zúfalé veci. Ani naša „zúfalka“ nevie, kde je sever, preto skáče z jedného extrému do druhého. Podarí sa jej stretnúť lásku svojho života? Príde na to, aké sú ozajstné životné hodnoty?

„Boli sme odhalené. Ak by som to pôvodne chcela uhrať na to, že to išla Chloe na pohlavnú kliniku (nebol by to krásny názov pre detskú knižku? ‚Milé deti, dnes si prečítame varovný príbeh s názvom Ako išla Chloe na pohlavnú kliniku’), tak teraz to bol jednoznačne môj výlet na pohlavnej klinike. Zutekala som do ordinácie, Chloe za mnou.“

Anotácia na prebale sľubuje vtipné, zaujímavé a skvelé čítanie. Rozprávačkou príbehu je samotná Bryony, ktorá sa snaží svojimi prešľapmi nájsť tú správnu životnú cestu. V úvode jej rozprávanie okamžite vťahuje čitateľa do deja. Prevažuje nápaditosť, pútavosť a humor. Po prvých stranách, v ktorých čitateľ zväčša nájde opisovanie situácií a konania hlavnej hrdinky, však nastupujú hluché miesta. Dej mnohokrát stagnuje a zdĺhavé opisy vám po čase berú chuť do ďalšieho čítania. Očakávala som príbeh štylizovaný do inej polohy. Myšlienka je síce dobrá, no knihe chýba svieži štýl písania, viac dynamiky a dialógov.

Reakcie na knihu budú rozporuplné a každý čitateľ si vyberie svoju cestu. Jedni možno uvidia paralelu s Bridget Jones a pre druhých to bude len slabý odvar tohto svetoznámeho príbehu. Či už „zúfalku“ zhltnete na jedno posedenie, alebo jej nebudete vedieť prísť na chuť, závisí len od vášho očakávania.

„Nikdy nezostal na noc, a zriedkakedy prišiel večer z obavy, že stretne Steva alebo moju sestru, čo by znamenalo trápne predstavovanie, čím by všetko vyzeralo zrazu príliš reálne. Takže sme si ku mne odbehli cez obedné prestávky na rýchlovku, aby sme sa vrátili späť do práce. Nikdy ma nepozval na večeru, ani raz mi neposlal kvety.“

Príbeh obsahuje viac postáv, ktoré sa objavia, aby sa vzápätí stratili a dali priestor iným. Kniha disponuje obšírnejšími opismi, čo môže mnohých čitateľov odradiť. V Spovedi slobodnej zúfalky čitateľ nájde minimum dialógov, no kniha by ich určite zniesla i viac, pretože by podporili svižnosť textu. Napriek pomalej gradácii deja príbeh dokáže čitateľa zaujať a v niektorých kapitolách i pohltiť. Celým textom sa šíri suchý humor, ktorý čítanie aspoň sčasti osviežuje. Čitateľ bude častokrát prekvapený nelogickým konaním hrdinky, čo má za následok aj prílišné rozpitvávanie deja, a v mnohých prípadoch autorka nedokončila určité situácie.

Pozornejší čitatelia sa zoznámia aj s chaotickými úryvkami, v ktorých autorka priam odskakuje od začatých tém, zážitky Bryony sa prelínajú s inými, a tak vzniká zhluk jednoliateho čítania. Avšak posledných sto strán dáva akúsi nádej a počas nich sa tu naskytá možnosť, že si čitateľ príbeh konečne vychutná. Autorka zrýchlila tempo, sled udalostí postupuje svižnejšie, objaví sa viac dialógov a takisto nastupujú dravosť a svižnosť, ktoré predtým v texte nemálo chýbali.

Spoveď slobodnej zúfalky odporúčam pre všetky idealistky, ktoré očakávali v mladosti čosi viac, ale realita im ukázala pravú tvár. Knihu si obľúbia aj čitateľky, ktoré majú radi knihy na spôsob Bridget Jones. Nájdete tu totiž „len“ ľahké, nevtieravé a humorné čítanie po ťažkom dni.

Recenzovala: Simona Rošková
http://plutonium.sk/2016/spoved-slobodnej-zufalky/