Klamári

Keď sa spomienky na najkrajšie obdobie nášho života rozplynú ako ranná hmla.

Niekedy život nejde tak, ako by sme chceli. To si bezpochyby prizná každý, kto zaň prevzal úplnú zodpovednosť. Musíme jednoducho rátať i s tým, že sem-tam zakopneme. No nedávame si polená pod nohy občas my sami?

Významná a mierne povrchná rodina Sinclairovcov nazýva svojich štyroch najmladších členov klamári. Cadence, Mirren, Johnny a Gat sú partia tínedžerov, ktorí sa spolu so svojimi rodinami každý rok schádzajú na súkromnom ostrove a tešia sa z letných prázdnin. Počas ich pätnásteho spoločného leta sa však udeje incident, na ktorý si Cadence nepamätá, no zato jej ho pravidelne pripomínajú ukrutné bolesti hlavy, počas ktorých nevníma okolitý svet. Rodina jej odmieta rozpovedať, čo sa v osudný večer odohralo, preto sa Cadence musí spoliehať len na to, že sa jej pamäť raz vráti. Nasledujúce leto trávi v Európe, no na zvyšnú trojicu svojich priateľov nezabúda – pravidelne im posiela správy, na ktoré však nedostáva žiadne odpovede. Keď sa po takmer dvojročnej pauze vracia na ostrov, jej priatelia sa tvária, akoby sa nič nestalo. Ona však tuší, že niečo nie je v poriadku a správanie jej rodiny ju v tom len utvrdzuje… Čo sa vlastne v to osudné leto stalo?

„Chcem si spomenúť, čo sa mi stalo. Chcem vedieť, prečo Gat zmizol. Neviem, prečo so mnou v ten večer nebol. Netuším, prečo som sa sama vybrala na pláž iba v spodnej bielizni. Nedokážem pochopiť, prečo zdupkal, keď som sa zranila. Ktovie, či ma naozaj ľúbil.“

Začiatok príbehu si vyžaduje väčšie sústredenie, nakoľko je čitateľ konfrontovaný s množstvom mien a spomienok. Po niekoľkých stranách sa však v texte udomácni a stáva sa pozorovateľom udalostí, ktoré mu Cadence pomocou svojho rozprávania sprostredkuje. Jej opisy skutočností nesú isté špecifické prvky, ktoré knihe dodávajú inakosť. Občas Cadence čitateľovi prerozpráva známu rozprávku, ktorej dej pretvorila, občas do textu zakomponuje pár vskutku čudných myšlienok.

„Kráľ za ním napokon poslal aj svoju najmladšiu dcéru, najkrajšiu a najmúdrejšiu zo všetkých. Dúfal, že uspeje tam, kde ostatné zlyhali. Jeho nádeje sa však nenaplnili. Drak ju okamžite zjedol. Staručký kráľ ostal na svete sám a dennodenne ho mučila ľútosť. Teraz vám položím jednu otázku. Kto tie dievčatá zabil? Drak? Alebo ich otec?“

Od úplného začiatku čitateľ v pozadí šípi akési sprisahanie. Spolu s Cadence totiž netuší, aká udalosť má na svedomí jej neznesiteľné migrény. Všímavejší pozorovateľ postrehne zopár indícií, ktoré autorka do textu zamaskovala. Náhla rekonštrukcia starkého bývania, pobyt v Európe, ktorý by si jej otec nikdy nemohol dovoliť… Tieto aj iné drobnosti síce čitateľovi neposkytnú žiadne odpovede, vďaka ktorým by sa dozvedel, čo sa stalo v to nešťastné pätnáste leto, no dokážu zintenzívniť pocit, že za niektorými náhlymi zmenami stojí niečo veľké.

Zatiaľ čo prvá tretina knihy obsahuje skôr ničím neprerušované Cadencino rozprávanie, postupne sa do popredia začínajú drať dialógy, ktoré len urýchľujú čítanie, i keď dej je v niektorých miestach pomerne monotónny. Ani v poslednej tretine knihy čitateľ nenachádza žiadne odpovede, autorka si všetky tromfy necháva až na úplný záver. No myslím, že sa oplatí vyčkať až do konca, nakoľko ukončenie príbehu je naozaj veľkolepé, prekvapivé a emotívne.

Klamári svojou anotáciou pritiahnu najmä mladšie ročníky, no kniha nájde pochopenie aj u dospelých čitateľov. Ak obľubujete napínavé príbehy bez akéhokoľvek násilia či drsných scén, prípadne radi rozplietate tajomstvá, ktoré autori starostlivo skrývajú, Klamári sú tou správnou voľbou.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/klamari/

Dokým nenastal koniec, vtedy sa to všetko začalo zdať ťažšie a musela som si prebehnúť celý dej a až potom mi došlo, čo sa vlastne stalo. Popri čítaní mi napadlo pár scenárov, ale žiadny sa nezhodoval s tým, čo sa naozaj stalo. Rozmýšľala som spolu s Cadence, ktorá stratila pamäť a chce vedieť o tej nehode. Príbeh doplňujú príbehy (o kráľovi a jeho dcérach), ktoré nám rozpráva Cadence a tie sa mi páčili. Bolo to pekné spestrenie knihy a vždy som sa tešila na nový.

Nemohli sme dopustiť, aby sa naša rodina rozpadla. Nemohli sme tolerovať zlo, ktoré dokážeme zmeniť. Museli sme predsa vzdorovať, no nie? Áno. Museli. Pripadali sme si ako hrdinovia. 

Cadence, Mirren, Johnny a Gat alebo Klamári boli dobre postavy. Z týchto som si  najviac obľúbila asi Gata, keďže to bola pre mňa najvýraznejšia postava. 
Túto knihu som prečítala už dosť dávno, ale nedokázala som sa donútiť napísať recenziu. V poslednej dobe mám s tým problém a pri tejto knihe ešte väčší. Ťažko sa mi hľadajú tie správne slová. 
Johnny bol tiež veľmi milý a vtipný. Patril k najlepším postavám.
Na niektoré postavy som už skoro zabudla. A v tomto prípade je skoro aj Mirren...
Cadence som mala niekedy rada a niekedy nie. Keď sa ukázalo, čo sa vlastne stalo, som ju nemala rada, zároveň som ju ľutovala, ale neodpustila som - aj keď to nebola jej vina. 
Ostatné postavy boli zvláštne (najmä dedko).  Tak, ako celá táto kniha. 


Vôbec som nevedela, do čoho idem a bola som plná očakávaní. Nakoniec ma kniha milo prekvapila. Keď som začala čítať, myslela som, že to bude asi trocha krok vedľa. Ale ono sa to zlepšovalo a mne sa to páčilo čoraz viac. Pomaly sa odkrývali všetky tie tajomstvá a s nimi rástla aj moja zvedavosť. Túto knihu som mohla čítať celý deň. Totižto vždy, keď som ju odložila, mala som chuť ju opäť vziať do rúk. Naozaj sa mi to páčilo. Aj keď to nebolo úplne dokonalé, určite si myslím, že to stojí za povšimnutie. 

Mirren. Mirren je cukor, zvedavosť a dážď. 

Johnny je zosobnená pružnosť, snaha a uštipačnosť. 

Autorka nám ponúka naozaj zaujímavý príbeh,  ktorý ukázal čo všetko sú ochotní ľudia spraviť, aby získali niečo, po čom veľmi túžia. Ako im pri tom (ne)záleží na ostatných a ako sa to dotýka ostatných. E. Lockhartová vytvorila úžasné prostredia a naozaj krásne ho opísala. Veľmi som si ho zamilovala. Až na niektorých ľudí tam. A aj keď to bolo celé zvláštne, veľmi sa mi to páčilo. Určite si to ešte prečítam a som zvedavá, či budú moje pocity také ako teraz. 
Klamári sú celkom oddychová kniha (aj keď niekedy až tak nie), tajomná, ale svojím spôsobom kúzelná. 
Je to typ knihy, ktorú si buď zamilujete alebo nie. 
A ja asi nemusím písať, ktorý prípad som ja.

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://www.booksmakesenseofmylife.blogspot.sk/2016/02/klamari-e-lockhartova.html