Vymyslela som si ťa

Po veľmi dlhom čase sa stalo, že kniha ma zaujala hneď ako som si prečítala anotáciu. Po prečítaní anotácie som si hneď povedala: "Tak túto knihu musím určite prečítať." Veľmi som sa na knihu tešila, pretože sa mi zdala veľmi zaujímavá a predpokladala som, že téma, ktorú autorka spracovala bude veľmi zaujímavá. No a ako nakoniec dopadli všetky moje očakávania a predpoklad? Priznám sa, že to ani sama neviem, pretože kniha vo mne zanechala zmiešané pocity. Ale už teraz na začiatok recenzie môžem povedať, že vôbec neľutujem, že som knihu čítala.

    Franceska Zappia bola pre mňa doposiaľ neznámou spisovateľkou, takže ako to pre mňa už býva zvykom, ku knihe som s stavala spočiatku skepticky. Teda aby som bola konkrétna - skepticky som sa stavala k autorkinmu štýlu písania. Ale po pár stranách som si bola presvedčená, že môj skepticizmus nie je na mieste. Viete ako sa vždycky sťažujem na množstvo opisov? Tak verte tomu, že aj teraz sa budem sťažovať. Ale teraz z opačnej strany ako som zvyknutá, pretože pri čítaní knihy som mala dosť často, že autorka nevie slovne presne vystihnúť dianie okolo postáv. Čítam si knihu a zrazu BUM. Rekcia postavy na niečo. Lenže ja som nevedela načo, a preto som sa musela vrátiť späť v texte a čítať ešte raz a medzi riadkami hľadať odpoveď. Toto bolo dosť "nepraktické" - vracať sa vcelku často späť v texte, aby som si našla určité spojitosti. Ale to sa jedná len o opis pri nejakých udalostiach alebo činnostiach. Čo sa týka myšlienkových pochodov postavy, tak tie boli super a úplne na mieste a nič tam nechýbalo. Jednoducho mal čitateľ prehľad o pocitoch a myšlienkach hlavnej postavy. 

     Úplný začiatok knihy sa odohráva jednou kľúčovou udalosťou (ak to tak môžem pomenovať) s pred pár rokmi - cca 10 (už si nie som úplne istá, za ten časový údaj by som ruku do ohňa určite nedala.) 

Ako sa prábeh odohrával, postupne sme sa aj dozvedali o udalostiach z minulosti, ktoré sa odohrali našej hlavnej hrdinke Alex. Alex bola super postava. Jasné, že mala určité chyby, ale vôbec nebola tuctová. Bolo to niečo svieže. Konečne sa nejednalo o nejakú krásne, dievča, ktoré nemá skoro žiadne problémy a ktoré sa zaľúbi do zlého chlapca. Práve naopak. Alex má schizofréniu. A bolo veľmi zaujímavé čítať príbeh a poriadne ani nevedieť, či to čo sa v danej situácii odohráva alebo je to len jeden z ďalších výplodov Alexinej mysle. Vážne, kniha z tejto stránky bola skvelá, pretože tak bol čitateľ nútený dočítať knihu v malinkej nádejí, že v závere knihy sa všetko vysvetlí - a po pravde, nikde nebolo zaručené, že na konci celého príbehu dostane odpovede na svoje otázky.
     Alex si našla svoj vlastný spôsob, ako s s chorobou vyporiadať. Zvláštne veci, ktoré sa nachádzali v jej okolí si fotila a následne si dané fotky dávala na stenu vo svojej izbe. Taktiež bolo skvelé sledovať ako sa Alex správa v situáciach, keď nemôže fotiť.  

Ale dosť bolo básnenia o hlavnej hrdinke. 

   Treba uznať, že jedna výrazná a jedinečná postava v knihe je až až. Ale čo tak, keď aj hlavný hrdina je jedinečný a niečím sa odlišuje od všetkých ostatných? 

Miles Richter, bola skvelá postava, v ktorej sa človek miestami len veľmi ťažko orientoval. Bol to nadmieru inteligentný chalan, ktorý vytŕčal z davu - svojím spôsobom. Všetci v škole sa ho báli - čo bolo trošku čudné, ale nevadí. A čo by to bola kniha bez romantickej zápletky? Takže si asi viete predstaviť, čo sa stane... 

   No všade číhajú nástrahy v rôznych podobách - viacej Vám neprezradím. Kniha na moje veľké prekvapenie bola aj plná napätia, kedy človek hltal strany a rýchlo ich obracal, aby vedel ako sa to vyvinie. To ako sa príbeh skončí, bolo nejasné až do samého konca. Pomaly sa odkrývala  pravda, ktorá bola niekedy veľmi nečakaná a prekvapujúca. 

Ak by som mala knihu celkovo hodnotiť, tak môžem povedať, že kniha ma milo prekvapila, aj keď mala svoje chyby. Ako som už na začiatku napísala, vadilo mi, že som sa musela často vracať späť v texte, aby som pochopila čo sa práve deje. Ale určite môžem knihu len a len odporučiť, pretože je skvelá na oddych.

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2016/01/recenzia-franceska-zappia-vymyslela-som.html

,,Občas si myslím, že ľudia berú realitu za samozrejmosť.“ Pre mladú Alex to však samozrejmosť nie je. Ak máte schizofréniu, vidíte veci a žijete vo vlastne realite, ktorá sa často nezhoduje s tou našou.

Alex sa snaží žiť normálne. Chodiť na normálnu strednú školu, chce sa dostať na vysokú a nerobí jej problém ani práca. A aj keď je to pre ňu ťažké,   má veci, ktoré jej pomáhajú každý deň zvládať boj s realitou. Fotografie, mladšia sestra a občas magická guľa..ktorá však nie vždy odpovie, ako by Alex chcela. Po problémoch na bývalej škole sa Alex dostáva na novú a tam stretne Milesa- chlapca, ktorý jej je až podozrivo známi, aj keď pre väčšinu školy je veľká záhada. A to nie je jediná záhada na škole, ktorú by Alex rada odhalila. Popritom ju však čakajú všetky veci normálnej tínedžerky- priateľstvo, nejaká ta párty a aj nejaké tie vzťahy. Avšak nie všetko musí byť realita a je tu len Alex, aby to vedela rozoznať. 

Na Alex je rozhodne vedieť, že nie je tak úplne normálna. V jednom okamihu rozpráva o mestečku, kde žije a o niekoľko slov opisuje, ako jej nad hlavou letí Félix hýriacimi farbami. Občas jednoducho viete, že to, čo opisuje je hlúposť, ktorá nedáva zmysel a niekedy ani vy sami neviete rozoznať, či je blázon ona alebo vy. A to je podľa mňa jedným z hlavných lákačov knihy. Nie je tak úplne bežné, aby hlavná hrdinka,-rozprávač knihy, bol psychicky chorý- čo je podľa mňa naozaj super námet, lebo takí ľudia tu naozaj sú a majú toľko príbehov na vyrozprávanie! Alex sa mi ako hrdinka naozaj páčila, ale v niektorých chvíľach som sa s ňou jednoducho nevedela vžiť. No myslím, že je to celkom normálne. Každá z nás mala totiž inú realitu, ktorú sme navzájom nemohli úplne rovnako pochopiť.

Vedľajšie postavy nie sú, až na pár výnimiek, veľmi zapamätateľné. Nie že by ich tam bolo veľa, ale jednoducho neboli ničím výnimočné natoľko, aby ste o nich vedeli rozprávať aj o mesiac neskôr po prečítaní knihy.   Aj keď si ich mená zrejme nebudete pamätať, určite pomáhajú tvarovať finálnu verziu celého príbehu. Neboli len naoko, ale naozaj aktívne svojimi činmi, menili príbeh zarovno hlavnou hrdinkou. Toto veľmi oceňujem, nakoľko v knihách, ktoré v poslednej dobe čítam sú

vedľajšie postavy iba kulisou, aby sa nepovedalo, že tam žiadne neboli. S niektorými postavami sa však autorka vyhrala veľmi pekne. Taký Miles si rúško tajnosti nedal dole až takmer do úplného konca. Nešlo o typického hrdinu- úžasného, bohatého a neviem akého. Šlo skrátka o dobrého študenta, normálneho chalana, ktorý sa snažil zapadnúť svojim zvlášť spôsobom. Takže áno, ako hlavného mužského hrdinu ho schvaľujem. Ďalšou zaujímavou osobou, ešte viac ako samotný Miles, bola Charlie. Mladšia sestra hlavnej hrdinky je jednoducho zlatíčko. Zamilujete si ju a vždy vám zlepši náladu rovnako ako hlavnej hrdinke. Ale to, aký ich spoločný vzťah naberie rozmer, vás bude šokovať ešte dlho. Ja  som ešte stále mierne v šoku :D

Nejdem klamať, na knihe ma ako prvá zaujala obálka a anotácia príbehu ma už potom iba dorazila. Hlavná hrdinka, ktorá má schizofréniu? Áno, prosím si tú knihu hneď teraz a tu! Autorka je mladá a toto je jej debut- určte veľmi podarený, no cítiť takú detinskosť z príbehu, čo však príbehu nejako zvlášť neškodí. Knihu s podobnou tematikou som nečítala, a tak neviem posúdiť, či ide o až tak dobrú knihu v tejto oblasti. Čo sa však štýlu písania autorky týka, nedá sa pochybovať, že má talent. Potrebovala som len niekoľko hodín, aby som s knihou končila. Postavy mi sadli a príbeh tiež. Možno mi koncom knihy trochu vadilo, ako keby si Franceska už plietla fantasy prvky so schizofréniou. Avšak táto malá chybička sa dá veľmi ľahko prehliadnuť. Takže, či mi dala táto kniha to, čo som od nej chcela? Áno, určite! Smiech, slzy a nezvyčajný príbeh, ktorý som potrebovala a ani som o tom nevedela.

Vymyslela so si ťa určite odporúčam! Podarené postavy, príjemný príbeh, ktorý vo vás vyvolá nejakú tú emóciu. Ak ste si túto knihu ešte nezadovážili, tak to napravte. Ja túto knihu milujem a myslím, že by naozaj mohla zaujať aj vás. Vymyslela som si ťa si zaslúžila 5 obláčikov.  

Recenzovala: Marianna Barčíková
http://kniznenebo.blogspot.sk/2016/01/jej-realita-je-trosku-ina-ako-ta.html

Alex je stredoškoláčka a pred celým svetom tají jedinú vec. Jej diagnóza je schizofrénia a preto je každý deň boj. Nikdy nevie, čo je reálne a čo nie. Je pevne rozhodnutá nevzdať sa zdravého rozumu a dosiahnuť svoj cieľ, dostať sa na vysokú školu. Od nového školského roka nastupuje do novej školy, kde nikoho nepozná. Poruke má vždy fotoaparát, aby zachytila všetko, čo uvidí, aby sa uistila, že ju vlastný zrak neklame. V škole spoznáva Milesa, pri ktorom sa jej vždy rozbúcha srdce. Dúfa, že je skutočný a nie je to výmysel jej mysle. Celá škola Milesom opovrhuje a pohŕda, no jemu to je jedno. On myslí na iné veci a začína si všímať Alex a preto ju predstaví svojím priateľom. Ona má však problém. Nevie, čo je skutočné a či si všetko len nevymyslela...

O tom, že Vymyslela som si ťa je výnimočná kniha ste už asi počuli. Prvotina Francescy Zappie urobila medzi čitateľmi YA celkom haló. Román, ktorého hlavná hrdinka trpí schizofréniou ma zaujal anotáciou. Počula som o ňom veľa dobrých vecí od zahraničných knižných blogerov, ktorí ju vychválili do nebies. Musím priznať, že mne sa veľmi páčila. Bola to kniha, ktorá vás donúti rozmýšľať, či naozaj je váš život taký strašný bez nového mobilu. Pretože psychické zdravie je oveľa podstatnejšie. Autorka vymyslela úžasný príbeh, ktorý bol nápaditý a dokonale premyslený. Francesca totiž píše úžasne, no trošku to kazil preklad. Nebol otrasný, no v určitých pasážach mi prišiel doslovný, poprípade by som použila inú lexiku. Dalo sa to prehliadnuť, román bol stále perfektný, no mne to predsa len niekedy vadilo. Avšak dej sa mi páčil, autorka mi hrala na city a malo to mnoho prvkov, ktoré ma prekvapili.

Postavy boli výborné. Boli skvelo opísané a páčili sa mi ich vlastnosti. Alex bola rozhodne nezvyčajná hlavná hrdinka. Unikátnou je robila jej choroba, ktorá ju robila podozrievavou postavou, ktorá musela všetko premyslieť viackrát. Tiež bola zvedavá, odvážna, vtipná a inteligentná. Páčila sa mi, rozhodne by som ju brala za kamarátku. Miles mal veľmi zložitú povahu. Málokedy o sebe niečo prehradil. No keď áno, veľmi ma to zaujalo. Bol veľmi zaujímavý, páčilo sa mi ako si užíval svoj život a intelekt. To, že nedovolil, aby ho spolužiaci urazili a ignoroval reči ich spolužiakov, bolo obdivuhodné. Bol sám sebou, na nič sa nehral a to ma zaujalo. Obaja hrdinovia pochádzali z rôznych prostredí. No každá z rodín ma zaujala. Miles a jeho život v cudzine, otec a matka, ktorí mali divný vzťah. A rodina Alex, rodičia, vyhrážky a sestra, ktorú zbožňovala. Zaujímavé boli tiež vedľajšie postavy. Spolužiaci, ich problémy a tiež aj riaditeľ školy samotnej. Preto postavy pre mňa boli výborné a nemám im čo vytknúť.

Román Vymyslela som si ťa ma zaujal a veľmi dlho som sa naň tešila. Táto kniha je naozaj výnimočne napísaná a čítanie som naozaj užila. Dej bol veľmi živý, často záležal na psychickom stave Alex. Tiež tam bolo mnoho iných vecí, ktoré s jej schizofréniou nesúviseli, ale boli tam a boli skvelé. Jednoducho táto kniha je výborná a až na pár krokov vedľa pri preklade, nemám čo vytknúť. Autorka píše úžasne a rozhodne sa teším na jej ďalšie počiny. Určite vám knihu odporúčam. Je to jedna z tých kníh, ktorú si musíte prečítať, lebo patrí k skvostom YA literatúry.

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2016/01/recenzia-francesca-zappia-vymyslela-som.html

Po veľmi dlhom čase sa stalo, že kniha ma zaujala hneď ako som si prečítala anotáciu. Po prečítaní anotácie som si hneď povedala: "Tak túto knihu musím určite prečítať." Veľmi som sa na knihu tešila, pretože sa mi zdala veľmi zaujímavá a predpokladala som, že téma, ktorú autorka spracovala bude veľmi zaujímavá. No a ako nakoniec dopadli všetky moje očakávania a predpoklad? Priznám sa, že to ani sama neviem, pretože kniha vo mne zanechala zmiešané pocity. Ale už teraz na začiatok recenzie môžem povedať, že vôbec neľutujem, že som knihu čítala.

    Franceska Zappia bola pre mňa doposiaľ neznámou spisovateľkou, takže ako to pre mňa už býva zvykom, ku knihe som s stavala spočiatku skepticky. Teda aby som bola konkrétna - skepticky som sa stavala k autorkinmu štýlu písania. Ale po pár stranách som bola presvedčená, že môj skepticizmus nie je na mieste. Viete ako sa vždycky sťažujem na množstvo opisov? Tak verte tomu, že aj teraz sa budem sťažovať. Ale teraz z opačnej strany ako som zvyknutá, pretože pri čítaní knihy som mala dosť často, že autorka nevie slovne presne vystihnúť dianie okolo postáv. Čítam si knihu a zrazu BUM. Rekcia postavy na niečo. Lenže ja som nevedela načo, a preto som sa musela vrátiť späť v texte a čítať ešte raz a medzi riadkami hľadať odpoveď. Toto bolo dosť "nepraktické" - vracať sa vcelku často späť v texte, aby som si našla určité spojitosti. Ale to sa jedná len o opis pri nejakých udalostiach alebo činnostiach. Čo sa týka myšlienkových pochodov postavy, tak tie boli super a úplne na mieste a nič tam nechýbalo. Jednoducho mal čitateľ prehľad o pocitoch a myšlienkach hlavnej postavy. 

     Úplný začiatok knihy sa odohráva jednou kľúčovou udalosťou (ak to tak môžem pomenovať) pred pár rokmi - cca 10 (už si nie som úplne istá, za ten časový údaj by som ruku do ohňa určite nedala.) 

Ako sa príbeh odohrával, postupne sme sa aj dozvedali o udalostiach z minulosti, ktoré sa odohrali našej hlavnej hrdinke Alex. Alex bola super postava. Jasné, že mala určité chyby, ale vôbec nebola tuctová. Bolo to niečo svieže. Konečne sa nejednalo o nejakú krásne, dievča, ktoré nemá skoro žiadne problémy a ktoré sa zaľúbi do zlého chlapca. Práve naopak. Alex má schizofréniu. A bolo veľmi zaujímavé čítať príbeh a poriadne ani nevedieť, či to čo sa v danej situácii odohráva alebo je to len jeden z ďalších výplodov Alexinej mysle. Vážne, kniha z tejto stránky bola skvelá, pretože tak bol čitateľ nútený dočítať knihu v malinkej nádejí, že v závere knihy sa všetko vysvetlí - a po pravde, nikde nebolo zaručené, že na konci celého príbehu dostane odpovede na svoje otázky.
     Alex si našla svoj vlastný spôsob, ako s s chorobou vyporiadať. Zvláštne veci, ktoré sa nachádzali v jej okolí si fotila a následne si dané fotky dávala na stenu vo svojej izbe. Taktiež bolo skvelé sledovať ako sa Alex správa v situáciach, keď nemôže fotiť.  

Ale dosť bolo básnenia o hlavnej hrdinke. 

   Treba uznať, že jedna výrazná a jedinečná postava v knihe je až až. Ale čo tak, keď aj hlavný hrdina je jedinečný a niečím sa odlišuje od všetkých ostatných? 

Miles Richter, bola skvelá postava, v ktorej sa človek miestami len veľmi ťažko orientoval. Bol to nadmieru inteligentný chalan, ktorý vytŕčal z davu - svojím spôsobom. Všetci v škole sa ho báli - čo bolo trošku čudné, ale nevadí. A čo by to bola kniha bez romantickej zápletky? Takže si asi viete predstaviť, čo sa stane... 

   No všade číhajú nástrahy v rôznych podobách - viacej Vám neprezradím. Kniha na moje veľké prekvapenie bola aj plná napätia, kedy človek hltal strany a rýchlo ich obracal, aby vedel ako sa to vyvinie. To ako sa príbeh skončí, bolo nejasné až do samého konca. Pomaly sa odkrývala  pravda, ktorá bola niekedy veľmi nečakaná a prekvapujúca. 

Ak by som mala knihu celkovo hodnotiť, tak môžem povedať, že kniha ma milo prekvapila, aj keď mala svoje chyby. Ako som už na začiatku napísala, vadilo mi, že som sa musela často vracať späť v texte, aby som pochopila čo sa práve deje. Ale určite môžem knihu len a len odporučiť, pretože je skvelá na oddych.

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2016/01/recenzia-franceska-zappia-vymyslela-som.html

Hlavná hrdinka Alex trpí schizofréniou a paranojou. V jej svete sa vyskytuje množstvo vecí, farieb,  predmetov, javov, príhod, ktoré môžu, ale nemusia byť skutočné. Často jej naháňajú strach, preto sa u nej rozvinula aj paranoja. Stále sa bojí a podozrieva takmer úplne každého. Avšak o svojich problémoch vie a snaží sa zapadnúť do "normálneho" sveta. Pomáha jej pri tom fotoaparát - keď vidí niečo zvláštne, odfotí si to a podľa fotografií vie, či sa to naozaj stalo alebo nie. Nikto okrem rodičov a malej sestry, ktorá je pre ňu najväčšou oporou, nevie, že je chorá a keďže Alex chce normálne žiť, rozhodne sa zapojiť do normálneho života - chodiť do školy, nájsť si kamarátov a prácu. Avšak normálny a skutočný život nie je ľahký, obzvlášť, keď neviete rozoznať, či skutočný naozaj je. 

Kniha Vymyslela som si ťa ma zaujala nielen nádhernou obálkou (ktorá je naživo ešte krajšia), ale hlavne anotáciou. Mám rada zvláštne knihy, nad ktorými človek musí aj trochu rozmýšľať a kniha o schizofreničke je na to ako stvorená. Nikdy som nič podobné nečítala a bola som veľmi zvedavá, ako si s touto ťažkou témou autorka poradila. 

Môžem povedať, že štýl, akým bola kniha napísaná, sa mi veľmi páčil a po predchádzajúcom sklamaní mi táto kniha naozaj zlepšila náladu. Obávala som sa, či to nebude príliš smutné alebo depresívne, ale moje obavy sa nepotvrdilli, keďže auotrka dokázala knihu o schizofrénii napísať odľahčene bez toho, aby tému zľahčila alebo inak zosmiešnila. Naozaj sa mi celá kniha veľmi páčila, aj keď v niektorých situáciach bolo pre mňa ťažké pochopiť a vcítiť sa do Alex, pretože je pre mňa nepochopiteľné, ako schizofrenik môže celú skutočnosť vidieť úplne inak. Napríklad, ako môže pochybovať, že niekto je skutočný, keď ho vidia aj ostatní. Rozumiem, že to teda možné je (teda že si predstavuje nielen danú osobu, ale aj reakcie ostatných), ale skrátka je to pre mňa trochu  nepochopiteľné. Ale paradoxne sa mi páčilo aj to, že tomu trochu nerozumiem, že tá hranica medzi skutočnosťou a výmyslom je naozaj veľmi tenká. 

S odstupom času sa mi táto kniha páči ešte viac ako tesne po dočítaní. Pre mňa bola veľmi originálna a nezvyčajná a užila som si ju od prvej po poslednú stránku. A musím povedať, že sa mi naozaj veľmi páčil koniec, čo sami zasa až tak často nestáva. Neviem si predstaviť lepší záver tejto knihy. Rozhodne ju odporúčam všetkým fanúšikom súčasných YA kníh, ale aj všetkým ostatným, ktorí majú radi trochu zvláštne príbehy. Myslím, že to neoľutujete. Sama teraz rozmýšľam, prečo som knihe dala "len" 4 hviezdičky. Meniť to nebudem, ale rozhodne je to nadpriemerne dobrá kniha. A myslím, že by z nej bol aj celkom zaujímavý film.

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2016/01/vymyslela-som-si-ta-recenzia.html