Nikdy mi nebolo lepšie

Život je jedinečný, krásny, plný tisícok prianí a túžob a predsa taký nevyspytateľný, nespravodlivý a miestami až krutý. Ak pochopíš lekcie života, bude sa ti dariť. Ak nie, život sa bude s tebou ďalej zahrávať. Aneta nemala na ružiach ustlané. Už od útleho detstva sa zmietala medzi matkou a otcom. Ich rozvod ju poznačil a prispel k tomu, že hlavná hrdinka je nešťastná a nespokojná so svojím životom. Celé detstvo a neskôr aj v dospelosti dostala toľko pomyselných faciek od otca, že už to prestala rátať. Aj keď navonok pôsobí ako silná, sebavedomá a neprístupná, vo vnútri je krehká a zraniteľná. Túži po láske a chce byť milovaná ako každá žena. Svojim správaním, svojou pýchou a závisťou stráca aj jedinú blízku priateľku Magdu. Ani jej podriadení v práci nemajú o nej tú najlepšiu mienku. Je chladná, odmeraná a protivná. Až cesta do Ríma zmení jej životný postoj a otvára nové, nepoznané...Ale opäť prichádza sklamanie. Nie vždy je všetko stratené, ako sa na prvý pohľad zdá. „Čo? Veď včera sme sa milovali.“ „ Srdiečko, to by som už milovaním nenazýval. Jednoducho sme to spolu robili.“ Nezdržala sa, priskočila k nemu a strelila mu zaucho. Jej reakcia ho prekvapila, ale nevyviedla z rovnováhy. „Ak čakáš, že ti to vrátim, tak sa mýliš. Neznížim sa na úroveň žiadneho chudáka, čo udrie ženu. Na to som príliš citlivý.“ Lena Riečanská má na svojom konte ďalšie štyri úspešné romány. Mám prečítané všetky a môžem len spokojne skonštatovať, že ma opäť nesklamala. Musím priznať, že aj napriek povahovým črtám, Aneta nepôsobila na mňa negatívne. Bola len nešťastná. Je to úprimný príbeh o hľadaní lásky, priateľstva a rodiny. Aj keď bola hlavná postava, taká aká bola, vedela sa tešiť aj z maličkostí. A ten pocit, že život nie je spravodlivý a viac sa trápime ako tešíme, zažil nejeden z nás. Ale treba veriť, že všetko má svoj význam a aj nešťastné udalosti majú svoje opodstatnenie. Vždy sa hovorí, že čas všetko zmení, ale v skutočnosti, to musíme zmeniť my sami. Možno len nie vždy sa oplatí konať unáhlene, lebo stratíme ľudí, ktorým na nás záleží. Tak ako to pocítila aj hlavná postava. Dôležité je, že si napokon uvedomila hodnoty života. Autorka ma vtiahla do deja hneď od začiatku a držala ma v napätí až do samého konca. Potešila som sa, že si napokon našla cestu k otcovi a k svojej malej sestre, ktorú si neskutočne obľúbila. Ale asi najviac ma zasiahla sila ich pevného priateľstva s Magdou. Aneta pochopila, že priateľstvo je potrebné ako ľudskosť sama. Tak ako sa hovorí – šťastný je ten, kto ho našiel, lebo vie, že už nikdy nebude sám. Román je oddychový, ale často sa zamyslíte. A v určitých situáciách spoznáte samých seba. Nezabudnite, že čokoľvek sa stane a akokoľvek zlé sa to zdá, po každom daždi vyjde slnko.