Zbohom, klamstvá

(Ne)tolerantný rodičia...
Maxini rodičia nepatria práve medzi moderných a tolerantných rodičov. Maxina mama z jej tetovaní, pírsingov a prefarbených vlasov robila strašnú pohromu. Nehovorím, že mňa by tešilo, keby si moja  dcéra zafarbila vlasy napríklad na fialovo, ale určite by som z toho nerobila až takú drámu, akú spravila Maxina mama. Nuž, a jej otec, ten nenávidí všetko čo sa nedá zoradiť či usporiadať. Jednoducho jej rodičia sú konzervatívne typy, ktoré by určite nezniesli Maxinho priateľa, ale tá im ho musí predstaviť... Max je s ním šťastná, ale vie, že jej rodičom y sa stopercentne nepozdával, pretože je potetovaný a hrá v hudobnej skupine. Jej rodičia určite očakávajú slušného a zodpovedného priateľa, a Mac rozhodne nie je tento prototyp!
Tak Max v kaviarni dostane skvelý nápad, keď zbadá chlapca Cada. Dohodne sa s ním, že bude pred jej rodičmi hrať jej priateľa. Tým by Max upokojila rodičov, že chodí s niekým slušným... Keďže Cade študuje herectvo, táto úlohu ma padne ako uliata a zdá sa, že všetko klapne...Čím dlhšie však s Max hrajú spokojný šťastný pár, tým menej musia predstierať...

Pokračovanie Zbohom nevinnosť?
Myslela som si, že toto bude akési pokračovanie knihy Zbohom, nevinnosť s rovnakými hlavnými postavami ako v predchádzajúcej knihe. Ale nebolo to tak, táto kniha má svoje vlastné hlavné postavy a svoju vlastnú zápletku. V Zbohom, nevinnosť bol myslím Cade, ale mne úplne vyfučal z hlavy :D. Tu sa dostáva do úlohy jednej z hlavných postáv práve on a tak si užije svoju vlastnú slávu. Nie je to žiadna svetoborná zápletka, ktorú by ste si hneď zamilovali, ale je to fajn oddychová kniha. Čo sa týka postáv, tak Max mi celkom vyhovovala. Bola taký typ "zlého dievčaťa", a Cade sa k nej výborne hodil práve pre to, že bol jej pravým opakom. Spoločne vytvárali naozaj zaujímavý pár. Myslím, že aj v prvej knihe to bol taký dobrák, ale tu jeho postava dostala viac priestoru na prejavenie a rozvinutie. Ako som už spomínala, Max mi celkom sadla a dokázala som sa s ňou stotožniť, aj keď určite nie som až taký rebelský typ ako ona :D. Pretože Max mala tiež svoje veľmi silné stránky, len ich musela počas knihy nájsť. A možno ich našla aj práve kvôli Cadeovi.

Dej plynul pomerne rýchlo a čítanie ma celkom bavilo. Nevyrazilo mi to dych, ale nebolo to úplne príšerné. Do takého daždivého počasia, keď nemáte na nič náladu, je to úplne ideálna kniha. Mala určite svoje muchy, ale dalo sa cez ne preniesť. Čítanie je to určite oddychové a s fajn situačnou komikou :).

Recenzovala: Kristína Veselská

http://live-with-books8.webnode.sk/news/zbohom-klamstva-cora-carmackova/

Max Millerová je v poriadnej kaši. Rodičia práve pricestovali do mesta a chcú sa s ňou stretnúť – okamžite! Max obleje studený pot. Veď keď zbadajú jej prefarbené vlasy, tetovania a pírsingy, určite ju vydedia. Navyše čakajú, že im Max predstaví svojho milého, zodpovedného priateľa, nie akéhosi Maca, chalana s potetovaným krkom, čo hrá v hudobnej skupine. Už-už sa zdá, že sa jej život zrúti ako domček z karát, keď pri vedľajšom stole v kaviarni zbadá Cada. Ten prišiel do Filadelfie študovať herectvo a snaží sa zabudnúť na všetko, čo sa stalo v Texase. Veľmi sa mu nedarí, problémy si totiž priniesol so sebou. Znenazdajky ho prepadne Max so šialenou prosbou, aby sa tváril ako jej priateľ, a on súhlasí. Keďže Cadovi táto úloha sadne ako uliata, pokračuje v nej aj naďalej. Čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej musia predstierať...

"Počkaj, teraz spravím aj ja teba."
Naozaj som sa snažil zachovať vážnu tvár, no žiaden chlap by sa na mojom mieste nezdržal úsmevu.
Otrávene prevrátila očami. "Chcem ti ošetriť hlavu, slušňáčik. Vieš, tú časť tela, ktorou by si mal rozmýšľať."

Kým prvý príbeh v podaní Bliss bol veľmi "ťažký", druhý príbeh bol potom.. prechádzka peklom? Randenie s učiteľom, ktorý prišiel učiť herectvo na školu je jedna vec, randiť však s náladovým dievčaťom, ktoré má zlomené srdce, je druhá. 

Prvý príbeh nám zasahuje aj do tohto, čiže naozaj odporúčam, aby ste si prečítali aj Zbohom, nevinnosť ak chcete mať úplný prehľad. Nie je to však potrebné. Mne by avšak vadilo, ak by som v určitých častiach nevedela, o čom je reč. 

Keď oči zatváraš. Pravde sa vyhýbaš.

A v tichu zavzdycháš. Kedy sa spamätáš?

Príbeh nám rozprávajú dve postavy, čo mne neskutočne vyhovovalo - presne som vedela, ktorá si čo myslí. A ešte k tomu - hlavne som si postavy zamilovala. Miestami bola Max nesmierna.. hnusáčka, miestami som ju však milovala a nenávidela zároveň. Cade bol naozaj veľmi milý - Max ho nenazývala bezdôvodne slušňáčik. Mne sa tá prezývka veľmi

páči, dokonca aj zbožňujem takých slušňáčikov (nikdy som nebola na takzvaných bad boys).

Príbeh z jeho pohľadu sa mi celkovo viacej páčil, mal čistejšie myslenie a v príbehu sa dalo viacej vyznať. V čom sa však už nedalo vyznať - Max. 

Nebojácne dievča, ktoré túži presadiť si svoje, hudbu miluje nadovšetko a chce si splniť svoje sny. Jediné, čo jej v tom však bráni, sú rodičia. Ale prečo? To nám autorka pekne povie až na konci knihy! Stále som zostávala napätá, veľmi ma to totiž zaujímalo a bola som zvedavá. Musím uznať, že koniec sa mi neskutočne páčil. A taktiež som trošku zmenila názor na Max.. stále mi však prekážala. Vadí mi, aká je niekedy arogantná a hnusná na ľudí okolo seba a hlavne to, že si nevedela zastať svoj názor. A hlavne... nevedela som sa nájsť v jej myšlienkach. To, ako myslela, aký mala celkový pohľad na svet, ma neskutočne deprimovalo. 

Ostalo mi jediné - predstierať. 

Predstavila som si plamienok zapaľovača, zápach dymu a dotyk cigarety v ústach.

Musím uznať, že obálky sa mi naozaj veľmi páčia. Neznášam, keď sú na nich tváre, hlavne vtedy, keď sa nepodobajú, teraz mi to však bolo naozaj jedno. Páči sa mi prvá a aj druhá časť, pekne spolu ladia a hlavne úplne úžasne vyzerajú tie knižky v poličke. 

Za druhé by som chcela povedať to, že už knihy Zbohom, nevinnosť som sa bála. Väčšinou všetci na Slovensku ale Česku ju skôr nenávidia ako majú radi. Ja som však ten typ, ktorý takéto knihy jednoducho miluje. A pri čítaní tejto knihy to určite mrhanie časom nebolo. 

Príbeh sa mi páčil, rýchlo sa vyvíjal a celý čas sme postupne sa snažili odokryť niečo, čo chceli pred nami postavy skryť. 

Jediným negatívom pre mňa však boli tie výbuchy a myšlienkové pochody Max, ktoré som párkrát (ale naozaj len párkrát) nechápala. Bola som zmätená a potom ma aj deprimovalo to, že som nechápala, čo vlastne ona chce!

Priznávam, táto časť bola omnoho lepšia ako Zbohom, nevinnosť. Kým v prvej časti to bola čistá romantika, tuto to také nebolo. Od prvého momentu mi bolo jasné, ako to dopadne (čo mi je jasné pri každej takejto knihe), autorka z toho spravila však trošku väčšiu zápletku. 
Kniha možno nie je najlepšia, akú som kedy čítala - mňa však bavila, zhltla som ju za deň a ľutujem, že nie je ešte ďalšia časť. S chuťou by som sa do nej pustila. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková

http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/09/zbohom-klamstva-cora-carmackova.html

Hneď na úvod sa musím priznať, že vo mne začiatok prvej knihy vyvolal rozporuplné pocity. Na knihu som sa veľmi tešil, preto bolo možné, že som ju spočiatku precenil. Pribúdajúcimi stránkami sa však môj dojem len a len zlepšoval a román odo mňa nakoniec získal veľmi dobré hodnotenie. Nad prečítaním pokračovania som dlho neváhal, pretože ma zaujal autorkin štýl a Zbohom, nevinnosť bolo veľmi príjemným oddychovým čítaním. Druhé časti trilógii sú ale neraz slabšími, preto som od knihy Zbohom, klamstvá nečakal zázraky. Opak sa však stal pravdou a spomínaná kniha mi doslova vyrazila dych. Ešte teraz nedokážem uveriť tomu, ako sa autorka posunula v písaní dopredu a čo všetko do príbehu zakomponovala. 

"Na chvíľu vyplnil celý môj svet. Pripomínal mi... hudbu. Presne 

takto som sa cítila pri spievaní - akoby som padala a lietala 

zároveň, sloboda vo mne zápasila so strachom." 

Hoci rodičia mladej Max túžia mať zo svojej dcéry slušné dievča, ona je pravým opakom. Zlákali ju tetovania a pírsingy a farba jej vlasov si prešla nejednou zmenou. Keď jej rodičia oznámia, že ju o pár minút navštívia a chcú sa spoznať s jej priateľom, obleje ju studený pot. Ako zareagujú na chalana s potetovaným krkom a vášňou pre rockovú hudbu? V tej chvíli ale v kaviarni zbadá osamelého Cada, študenta herectva. Max ho prehovorí, aby zahral pred rodičmi jej priateľa. Cadovi táto úloha sadne ako uliata, no čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej to musia predstierať. A naozaj, obe postavy sa mi k sebe neskutočne hodili a obe som si počas čítania aj obľúbil. Veľkým pozitívom bolo, že autorka zvolila dvoch rozprávačov príbehu a ako čitatelia sme teda mali možnosť spoznať bližšie oboch. Nemali zložité charaktery, avšak aj napriek tomu ich Carmacková vykreslila veľmi dobre. 

"Bol príliš obetavý... príliš dobrý. Nevedela som si to vysvetliť, 

čosi mi na ňom nesedelo. Takí skvelí chalani predsa neexistujú - 

alebo sa nezvyknú zaujímať o dievčatá, ako som ja."

Ako som už spomínal, vidím veľký rozdiel medzi prvou a druhou časťou. Zatiaľ čo v tej prvej som našiel nejedno hluché miesto, od knihy Zbohom, klamstvá som sa nevedel odtrhnúť a venoval som jej celé jedno popoludnie. Každý koniec kapitoly ma nútil čítať ďalej a listovanie spomínanej knihy sa pre mňa stalo zážitkom. Osobne si myslím, že mal na tom veľkú zásluhu aj slovenský preklad, ktorý bol opäť zvládnutý na výbornú. Druhá časť bola navyše obohatená o úryvky z poézie a autorka sa neraz odvoláva na umenie, hudbu a literatúru. Hoci kniha zachytáva iba veľmi krátky časový úsek, autorka v nej vystihla všetko dôležité a mne neostáva nič iné, len povedať: "Klobúk dolu." 

"Aj keď sme blízko, stále sme vzdialení. 

Premýšľam potichu, či sme si súdení."

 Druhé pokračovanie série z pera Cory Carmackovej ma veľmi príjemne prekvapilo. Autorka prišla s originálnejším nápadom než v predošlej knihe a počas celého čítania ma držala v napätí. Carmacková párkrát spomenula postavy z prvej knihy a hoci sa mihli v príbehu iba na chvíľu, boli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Môže to znieť ako chválospev, no knihe naozaj nemám čo vytknúť. Jednoducho splnila všetko, čo som od nej očakával, ba dokonca to niekoľkonásobne predstihla. Verím, že sa vám zapáči aspoň sčasti tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

"Celý svoj život som sa pokúšala byť niekto iný, aby som sa 

ľuďom zapáčila. Lenže teraz som dorazila na križovatku 

a mienila som si vybrať novú, zatiaľ neznámu cestu." 

Recenzoval: Dominik Petriska

http://domco-books.blogspot.sk/2015/10/recenzia-zbohom-klamstva-cora-carmackova.html

Cade študuje herectvo a momentálne sa nachádza v ťažkej životnej situácii, keď sa Bliss, jeho životná láska, zasnúbi so svojim priateľom. Táto úlohu mu však sadne ako uliata a tak ju vezme. A tak spolu s Max predstierajú šťastný párik a postupne toho predstierajú čoraz menej a menej...

Séria Losing it od Cory Carmack nie je pre čitateľov new adult neznámym pojmom. Viacerí ju už čítali v angličtine a veľkú pozornosť si získal hlavne druhý diel, ktorý u nás vyšiel pred pár týždňami s názvom Zbohom, klamstvá. Prvý diel Zbohom, nevinnosť som čítala približne pred pol rokom a bolo príjemné oddychové čítanie, ktoré však malo viacero nedostatkov ako napríklad hlúpe postavy. Preto som sa do druhého dielu púšťala s obavami, ale zostala som nadšená, pretože sa mi veľmi páčil. Prečítala som ho v priebehu pár hodín a nesmierne som si ho užívala. Bavila som sa, dej skvelo gradoval a páčil sa mi smer, ktorým sa uberal a takisto aj námet. Ten bol výborne premyslený a nečakala som, že ma to bude takto baviť. Nebolo to päťhviezdičkové čítanie, ale malo to veľmi veľa plusov ako lži, láska, romantika, hudba a napätie, ako to celé vyvrcholí!

Pri Zbohom, nevinnosť som mala veľmi veľa výhrad k postavám. Pri druhom diele to tak však nebola. Vedela som sa vžiť do kože hlavnej hrdinky. Jej vlastná rodina ju neprijala taká, aká bola. Odmietali prijať jej vášeň k hudbe a exotický výzor. Myslím, že pre ňu to bola rada pod pás, pretože zo strany rodiny čakala podporu, no väčšinou tam bola len kritika. Max bola veľmi osobitá hrdinka, ktorá bola za sebou ťažké obdobie a veľa skúšok, no vedela sa zaťať a ísť si za svojim, čím si získala môj obdiv. Jej divoká povaha mi veľmi inklinovala, užívala si život plnými dúškami a išla si za svojím. Cade bol slušný chalan, čo sa mne spočiatku veľmi nepáčilo, ale napokon som si k nemu našla cestu. Bol citlivý a chápavý, zároveň inteligentný a rozumný. Pálilo mu to a pretĺkal sa životom, ako mohol. Hľadal svoju cestu a mal za sebou viacero nepekných skúseností, preto hľadal niekoho, kto ho vedel pochopiť. Pár slov by som povedala aj k rodičom Max. Títo ľudia ma vytočili do nepríčetností, jediné na čo mysleli, bolo to, čo si pomyslia ľudia. Nemysleli na dobro svojej dcéry a zhadzovali, čo sa mi vôbec nepáčilo, preto mi veľmi liezli na nervy a dobré slovo na nich nemám. 

Zbohom, klamstvá beriem ako veľmi dobré pokračovanie série, ktoré nahradilo nedostatky prvého dielu. Túto knihu som prečítala veľmi rýchlo, myslím, že to bolo aj vďaka zaujímavému štýlu autorky. Nebolo to bezchybné, pár miest, ktoré mi prišli nudné sa však dalo prehliadnuť a nezabránili mi užitie tejto knihy. Rada si prečítam aj tretí diel Finding it, ktoré sa dúfam tiež dočká slovenského prekladu. Faking it môžem odporučiť tým, ktorí majú radi romantiku, ale zároveň je tam aj niečo hlbšie či štipku napätia. 

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/10/recenzia-cora-carmackova-zbohom-klamstva.html

Opäť som sa púšťala do čítania knihy, od ktorej som, nemala nejaké veľké očakávania. A to bolo asi na jednej strane aj dobre, pretože kniha ma vcelku príjemne prekvapila i keď si myslím, že mohla mať trošku prepracovanejší dej... Ale netreba predbiehať udalosti.

     Na začiatok svojej recenzie by som sa rada vyjadrila k autorkinmu štýlu písania. Priznám sa, že jej štýl som si obľúbila už pri prvom diely Zbohom, nevinnosť. Autorka píše skvelým, ľahko čitateľným štýlom, kde sa nenachádza nejaké veľké množstvo opisov - čo je pre mňa veľké plus pre celú knihu. Taktiež sa tu nachádzali skvelé dialógy, ktoré skvelo posúvali celý dej dopredu. 

     Taktiež som bola príjemne potešená, keď som zistila, že kniha je písaná z oboch pohľadov hlavných hrdinov. 

Asi každá kniha má svoje klady ale aj svoje zápory. A podľa mňa, táto kniha nie je výnimka. Autorka má skvelé nápady na príbehy a na celú zápletku deja. Ale príde mi, ako keby túto svoju fantáziu nevedela dostatočne využiť, a dej nejak lepšie dotiahnuť do konca. Taký istý pocit som mala aj pri prvom diely, a tento pocit sa bohužiaľ objavil aj pri čítaní druhého dielu.
     Autorka nám zobrazila príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sú vo svojom živote stratení a snažia sa svoja pravé ja skrývať za masky. Hlavná hrdinka Max, bola skvelé. Energická, vtipná, a hlavne svojská postava, ktorá nebola úplne dokonalá a mala svoje muchy, ale práve tento fakt jej dodával na reálnosti. Nebolo to žiadne slušné dievčatko, ktoré poslúcha svojich rodičov, i keď to bola jedná časť jej života...
     A Cade. Tak s tým sme sa mohli stretnúť už pri čítaní prvého dielu tejto série. On bol... "Slušniačik" - ako ho veľmi rada nazývala Max. A myslím si, že toto pomenovanie ho perfektne vystihovalo. Študoval na magisterskom štúdiu, pracoval ako dobrovoľník v centre a bol to pravý gentleman bez chyby. Asi ideálny priateľ pre vašu dcéru...

      Celý príbeh sa začal zamotávať už hne)d zo začiatku. kedy Max potrebovala rodičom predstaviť nejakého slušného chalana, ktorý by bol jej priateľom. No Max s takými chalanmi jednoducho nechodí, o čom svedčal aj jej priateľ... A tak bolo treba nájsť náhradu - teda ak to tak môžem pomenovať. Nebudem viacej prezrádzať, treba si prečítať knihu ak chcete vedieť viacej.

     Ako som už vyššie spomínala, autorka mala skvelý nápad na príbeh knihy. Ale podľa mňa tento príbeh spracovala len povrchne. Podľa môjho názoru sa autorka mohla z príbehom ešte viacej pohrať a bolo by to dokonalé. Napríklad mi vadilo, že značnú časť knihy venovala len prvému a druhému dňu - teda keď sa Cade stretol s Maxinými rodičmi. Áno priznávam, že to bola podstatná časť knihy, ale nie až tak podstatná aby jej autorka venovala tak veľa strán a tým pádom zvyšok knihy prebehol príliš rýchlo...
     Ale i tak som rada, že knihu mám vo svojej knihovníci, i keď neviem, či kniha bola až tak dobrá, aby som sa k nej niekedy časom vrátila. Ale ako kniha na oddych je ideálna.

Hodnotenie: 3,5/5

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2015/10/recenzia-cora-carmack-zbohom-klamstva.html

Max a Cade sú dobré hlavné postavy. Uši vám pília nariekaním iba v znesiteľnej rovine a do takej miery, že sa vám to zdá skôr milé a vtipné, v niektorých prípadoch dokonca smutné. Max je traumatizovaná z minulosti (ako inak) kvôli strate sestry. Jej rodičia sú prísni a neustále v nej vidia dokonalé dievčatko, ktorým sa musí stať vždy, keď je s nimi, čo znamená povyberať pírsingy, pozakrývať tetovania a prefarbiť si vlasy. Keby sa tak dozvedeli o jej potetovanom a už vôbec nie perfektnom frajerovi, ošediveli by od hrôzy. Ich nečakaná návšteva preto nedáva Max inú možnosť, ako si narýchlo nájsť falošného, normálneho priateľa.

Cade má tú smolu, že sa ocitne v rovnakej kaviarni ako ona, ale namiesto toho, aby zdrhal, rozhodne sa precvičiť si herecké schopnosti a popritom si, samozrejme, nenechá ujsť šancu občas sa Max dotknúť.
Ako to v podobných knihách býva, medzi Max a Cadom preskočí iskra obrích rozmerov a aj keď to zo začiatku možno ani nechcú, napokon sú dotlačení k tomu, aby naďalej predstierali falošný vzťah... ktorý však možno nie je až taký falošný.
Max pokladám za priemernú hrdinku, keďže nie je nič, čím by si ma nejako zvlášť získala, ale na druhej strane ma ani nesklamala. Jej správanie bolo rozumne odôvodnené a obohatené o pekné myšlienky o živote. Keby sa vyskytla podobná protagonistka v inej knihe od odlišnej autorky, zrejme by som s ňou mala problém. Max zbožňovala hudbu, príliš sa podceňovala, robila okolo všetkého veľké haló, čo občas budilo dojem, že je trochu rozmaznaná. No keby bola bez chýb, ako si to mysleli jej rodičia, asi by sme nemali žiadny príbeh.
Cade bol pohoďák. V druhých budil dojem, že je dokonalý - predsa len, ktorý chalan dnes v reštike odtiahne dievčaťu stoličku a pracuje ako dobrovoľník v centre voľného času pre mládež? Ale ani on nie je bez problémov a neistôt.
Priznám sa, zo začiatku som mala trochu problém s tým, že by mal medzi Cadom a Max vzniknúť nejaký vzťah. Podľa mňa sa k sebe vôbec nehodili. A to bol asi aj autorkin zámer. Ponúkla čitateľom vzťah dvoch ľudí s odlišnými povahami, ktorí si k sebe napriek mnohým prekážkam hľadali cestu a snažili sa spolu naučiť vychádzať. Predvídala som množstvo hádok, ale všetko to bolo obohatené o ľahký a veľmi príjemný humor. Ani som sa nenazdala, uvedomila som si, že to ich doťahovanie a nenápadné zbližovanie sa mi pozdávalo. Niečo, čo som pokladala zo začiatku za totálne divné, dokázala autorka otočiť na niečo krásne a prirodzené.
Vedľajšie postavy boli v tomto prípade fakt vedľajšie. Občas sa tam mihli, ale nie na vyplnenie hluchých miest, ako to býva v iných knihách, tuto sa zjavili presne tam, kde mali. Či už išlo o šibnutého Cadovho suseda Mila, o Maxinho frajera Maca alebo o jej rodičov, zohrali svoju úlohu a nešlo iba o plytké postavičky bez minulosti, citov a špecifických charakteristických vlastností.
Autorka má rozhodne talent na vytváranie príbehov plných trápnych situácií, vďaka čomu som sa spolu s protagonistami hanbila alebo chichúňala aj ja. Niekedy pôsobili až neuveriteľne, ale Cora to uhrala dobre, takže vždy, keď sa moje obočie začalo pomaličky nadvihovať, zjavila sa nejaká super životná múdrosť, ktorá spôsobila, že mi to obočie zliezlo späť na svoje miesto.
Koniec bol predvídateľný a sladký, čo sa pri podobných príbehoch dá očakávať, no i tak som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Čítanie som si užila a zároveň autorke ďakujem za to, že som pri nekonečnej ceste vlakom neumrela od nudy.
Zhrnutie: Tento typ kníh je ako stvorený na oddych pre zaneprázdneného školáka. Strany ubúdajú rýchlo a príbeh nie je vôbec náročný, takže si nebudete namáhať ani mozgové bunky. Odporúčam všetkým čitateľom, ktorí obľubujú veľmi dobre spracované, jednoduchšie zápletky a sladkú romantiku. Autorka sa vyhrala so slovami aj s trefnými myšlienkami o živote a je to pri čítaní cítiť.

Recenzovala: Mária Danihelová
http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2015/10/niekedy-sa-klamstva-nevyplacaju.html