Zbohom, nevinnosť

Obsah knihy: Zbohom, nevinnosť

Študentku herectva Bliss Edwardsovú už nebaví byť poslednou pannou v okolí, preto sa rozhodne pre radikálne riešenie – románik na jednu noc. Keď napokon dôjde na lámanie chleba, spanikári a utečie z vlastného bytu pred príťažlivým mužom pod absolútne priehľadnou zámienkou. Trapasom však zďaleka nie je koniec. Na druhý deň jej na úvodnej hodine semestra predstavia nového učiteľa a Bliss od údivu padne sánka. Pred ôsmimi hodinami ležal nahý v jej posteli!
Bliss sa ide prepadnúť od hanby a to sa školský rok ešte len začal. Ako na potvoru naráža na príťažlivého učiteľa Garrica na každom rohu a trápnym situáciám niet konca-kraja. Hoci sa obaja zhodli na tom, že ich posteľové dobrodružstvo bol obrovský omyl, Garric po pôvabnej študentke neustále poškuľuje. Alebo si to Bliss len namýšľa?

Z anglického originálu Losing it
(HarperCollins, New York 2013) preložila Jana Cinková.

Odkazy

• Zbohom, nevinnosť! To bude jazda....
• Hodia sa k sebe slušňáčik a rebelantka?

Ukážky z knihy

Mala som mu povedať, že som ešte panna a že nie som pripravená. Nebolo by to jednoduché a už vôbec nie príjemné, no pravdepodobne by to pochopil.
Namiesto toho som upriamila pozornosť na porcelánovú nádobu na keksíky, čo som zdedila po prastarej mame, a vyšla zo mňa tá najnemožnejšia výhovorka, akú kedy svet videl.
„Prestaň! Mačka!“
Dopekla, čo to trepem?
Položila som mu dlane na hruď a jemne som ho odtisla.
Odtiahol sa. Mal temné oči, strapaté vlasy a pery mu od toľkého bozkávania napuchli. Pri pohľade naňho som skoro zmenila názor – vyzeral neodolateľne.
„Prepáč, srdiečko, spomínala si mačku?“
„Áno. Prepáč, teraz to nejde... lebo... mám mačku. Áno, mám mačku, a musím sa... Postarať sa o ňu. Musím sa postarať o svoju mačku. Takže... teraz to nepôjde.“ Zamávala som rukami v nádeji, že to neznie tak šialene, ako sa mi zdalo, hoci som tomu nedávala veľké šance.
Veď žiadnu mačku nemám!
Neviem, čo spôsobilo tento mozgový skrat, ale mala som chuť poriadne sa kopnúť. Túžila som si vraziť tak silno, až by som odpadla, a to rovno do kyseliny chlorovodíkovej, kde by som sa pokojne rozpustila.
Očividne mu to tiež nemyslelo práve najrýchlejšie, pretože na chvíľu zmĺkol a potom sa poobzeral. „Žiadnu mačku nevidím.“
Keď klamem, zakaždým mi vyschne v hrdle. Som príšerná klamárka.