Budúcnosť

Hádam, že by som mala s takýmto odhadovaním prestať. Opäť som totiž dostala niečo úplne iné - a v istom zmysle aj čosi viac.

Nesmrteľnosť. Kedysi nedosiahnuteľný sen sa stal prirodzeným právom každého obyvateľa Európy. Večný život so sebou nanešťastie priniesol jeden zásadný problém - preľudnenie. Zo starej Európy sa rýchlo stala betónová džungľa plná gigantických mrakodrapov, vystavaných na základoch európskych miest.

Ani to však nestačilo, a preto bol zavedený Zákon voľby - ak chcete mať dieťa, jeden z rodičov sa musí vzdať života. Pochopiteľne, mnohí sa tomuto nariadeniu pokúšajú vyhnúť. Týchto previnilcov má na starosti bojový oddiel Falanga - rodiča potrestajú vpichnutím akcelerátora starnutia a protizákonne splodeného potomka odvedú do internátu.

Jan Nachtigal je pravou rukou veliteľa jednej z početných jednotiek Falangy. Akceptuje život taký, aký je a nechce veľa, len lepší plat a väčší byt. Napokon sa ale práve kvôli svojej práci dostáva do situácie, ktorá ho donúti prehodnotiť všetky svoje názory...

To, čo Dmitry Glukhovsky urobil s naším svetom, bolo brilantné. Využil zaujímavú myšlienku, že aj keby ľudia mohli žiť večne, naša Zem na to jednoducho nie je stavaná... A potom geniálne premyslel a prepracoval všetky detaily a mechanizmy. Celá spoločnosť a situácia sú vážne mimoriadne uveriteľné. No nemusíte sa obávať nezáživného uvedenia do obrazu, práve naopak - autor sa nás rozhodol hodiť rovno do deja a všetky potrebné informácie sa dozvedáme postupne po častiach.

Čítanie mi však sťažoval najmä spôsob, akým je kniha napísaná. Nájdete v nej niekoľko vážne dlhých viet, množstvo zamyslení, filozofovania a vnútorných monológov hlavného hrdinu... Spočiatku ma to dosť brzdilo, ale keď som si konečne zvykla a naladila sa na tú správnu vlnu, musela som oceniť, že autor rozobral z rôznych uhlov naozaj neľahké témy.

Spomenula som hlavného hrdinu. Rovnako ako prostredie, i Jan Nachtigal je mimoriadne realistický a vonkoncom nie je ukážkou tých najlepších ľudských vlastností. Na jednej strane je to, pochopiteľne, pozitívne, na strane druhej som si pobyt v jeho hlave bohvieako neužívala. Nevyhovovali mi ani miestami dosť nechutné opisy.

Budúcnosť sa z veľkej časti sústreďuje práve na Janov príbeh, jeho život, minulosť, pri tom však nezabúda na problémy okolitého sveta a ponúka nám možnosť zamyslieť sa nad náboženstvom, starobou, ľudstvom, deťmi... Navyše sa prostredníctvom tejto knihy stávame svedkami trochu zvláštnej, netradičnej lovestory. Poriadna akcia v nej našťastie tiež nechýba, obzvlášť na konci ma príbeh naozaj strhol.

Aby som to zhrnula, Budúcnosť vôbec nie je zlá kniha, hoci je o čosi pomalšia a náročnejšia na čítanie, ako som očakávala a trvalo mi, kým som sa do nej skutočne ponorila. Práve preto je moje hodnotenie len 3.5*, no ak vás láka predstava realistického jednodielneho príbehu z premysleného sveta budúcnosti, ktorý vás donúti premýšľať, rozhodne dajte tejto knihe šancu.

Recenzoval: Neliss
http://the-bookland.blogspot.sk/2015/05/dmitry-glukhovsky-buducnost.html

Bola som zvedavá a natešená, očakávala som veľkolepý príbeh a úprimne, bola som sklamaná. Možno, keby som nemala očakávania, nebola by som sklamaná, kto vie.

Príbeh mal dobrý začiatok, dej postupne gradoval, stúpal, niečo sa dialo. Spoznávali sme hlavnú postavu, člena Falangy, ktorá má na starosti dodržiavanie Zákonu o voľbe. Sme totiž v ďalekej budúcnosti, svet má problém s preľudneným, vyvinul sa liek na nesmrteľnosť a ak niekto čaká dieťa, jeden z rodičov musí dostať injekciu, ktorá ho oberie o nesmrteľnosť a o desať rokov zomrie.

,,A kto vymyslel ten Zákon? Kto vymyslel, že donúti ľudí k tej diabolskej voľbe? Keby nás aspoň popravili okamžite, ale to by bolo neľudské, však?!“

Jan Nachtigal, muž, ktorý vyrástol v internáte to nemá v živote jednoduché. Príbeh má dve roviny, prítomnosť a jeho spomienky na kruté detstvo v internáte pre členov Falangy.  Spoznáme budúcnosť, jej skvelé vymoženosti i nedostatky napríklad v podobe energie, vody či miesta. Bývajú v obrovských, rozľahlých vežiach s maličkými bytíkmi a iba tí najbohatší majú priestor, dobré jedlo a vodu.

Ľudia dali nebu pokoj. Ale nie nadlho. Boh nestihol ani len žmurknúť a už sa na neho opäť tlačili, až ho napokon celkom vysťahovali. Teraz je celá Európa zastavaná babylonskými vežami. Už to však nie je otázka pýchy. Ľudia, skrátka, potrebujú niekde bývať. Už dávno nemajú chuť súťažiť s Bohom.

Prichádza tajná úloha pre Jana od samotného senátora a vtedy sa jeho život drasticky zmení. Má zlikvidovať teroristu, no keď mu drží zbraň pri hlave, zaváha. Spozná mladú ženu, Anneli, ktorú by mal tiež zabiť, no nedokáže to. A táto chyba odštartuje reťazec, útek pred veliteľom, cestu po rozľahlej zjednotenej Európe. Rozpisovať dej by bolo veľmi zložité, na vyše päťsto stranách sa skrýva komplikovaná sieť myšlienok, situácií, deja a postáv.

Keď sa Boh prihovorí mäsiarovi, pre mäsiara to znamená skôr blížiacu sa smrť ako pozvanie medzi apoštolov. A kto iný ak nie práve mäsiar, ktorý sa sám pohráva so životom dobytka, by to mal chápať najlepšie.

Čo ma mrzelo asi najviac, že po dobre rozbehnutom začiatku a zhruba po dvesto stranách dosiahol príbeh určitú hladinu a už sa iba pozvoľna posúval vpred. Nie, že by sa vyslovene nič nedialo, Jan menil od základu svoj život, vzoprel sa pravidlám, no nebolo to veľmi napínavé. Keď som knihu odložila, neprekážalo mi, že ju nečítam ďalej, nevtiahla ma do seba natoľko, aby som sa od nej nemohla odtrhnúť.

Chuť pálenky sa stráca, chuť krvi ostáva. Prehltnem zlepenú slinu. Vydýchnem nosom. Moja krv páchne ako hrdzavé železo.

Autor vložil do príbehu mnoho dobrých myšlienok, nachádzame tu aj psychologické prvky, ktorých však bolo občas priveľa. Úvahy na tri strany, chaotická zmes myšlienok, má to niečo do seba, ale v určitých okamihoch by som niektoré scény podrobila odtučňovacej kúre.

A potom prichádza záverečné vyvrcholenie, ktoré nadviaže na začiatok, dynamické, akčné a najmä, nepredvídateľné. Ukáže sa, že autor mal príbeh dobre premyslený, pospájajú sa nitky osudu a dočkáme sa zaujímavých odhalení.

Nechýba ani úvaha, posledná kapitola predstavuje ďalšie prekvapenie, ktoré by ste na záver nečakali a práve záver napravuje nie najlepší dojem z knihy. Knihu by som zhrnula ako nadpriemernú, skoro výbornú, prvá a tretia tretina boli dobré, druhá nie. Má v sebe mnoho úvah, čo nie  každému sadne, ale oplatí sa prečítať si ju a aj pritom rozmýšľať.

Recenzoval: Janka Kolenová
http://fantasyknihy.eu/dmitry-glukhovsky-buducnost/