Zostaň so mnou - Ak zostanem

Zostaň so mnou - Ak zostanem

Od Gayle som ešte nič nečítala, táto kniha ma pôvodne dlho ani nelákala... Dostala som knihu v češtine, ku ktorej som sa ani po roku nedostala a dala som ju preč. Potom som zistila, aké pekné vydanie budeme mať a túto knihu som naozaj moc tešila. 

,,Režisérka je ona. Možno vyčkáva na príležitosť. Porozprávajte sa s ňou. Povedzte jej, nech si vyberiem koľko času potrebuje, ale nech sa vráti. Že ju čakáte.

V tejto knihe mi boli v podstate všetky postavy sympatické. Mia, Kim... Adam. Ten sa síce nezaradí k mojim najobľúbenejším hrdinom, ale naozaj sa mi páčilo, ako sa k nej správal. Bol to úžasný priateľ.

A Mii mi bolo naozaj ľúto. Žiadne dieťa by nemalo prísť o svojich rodičov. Nehovoriac o to, že jej otec bol skvelý. A nosil motýlika (Bow ties are cool!). Len nechápem, že jej bratovi zakazoval Alice Coopera. To je chyba.

,,Ak chceš odísť, choď. Všetci si však želáme, aby si zostala. Chcem aby si zostala viac, než čokoľvek v živote. No možno to vidím z jednej strany a ty to vidíš inak. Len som ti chcel povedať, že pochopím, ak sa rozhodneš odísť. Nebudem sa hnevať, ak nás opustíš. Sľubujem, že sa nebudem trápiť, ak prestaneš bojovať."

Dosť som sa bála, že mi kniha nesadne. Až pričasto sa mi stáva, že sa mi nepáči kniha, ktorú všetci ostatní zbožňujú. Ale táto ma prekvapila. Už na začiatku. Proste dej rýchlo plynul, malo to krásny, silný príbeh. Či už flashbacky, alebo jej "život" v nemocnici. Bolo to napísané veľmi realisticky. Ja takéto knihy moc nevyhľadávam, ale pri tejto som naozaj rada, že som to urobila. Gayle ma presvedčila, že naozaj písať vie, čítalo sa to naozaj moc dobre. A napriek tomu, že sa to skončilo presne tak, ako som celú dobu očakávala

Nechápem, že som sa tej knihe tak dlho vyhýbala, naozaj stojí za prečítanie. Mňa kniha veľmi milo prekvapila, užila som si ju a naozaj sa teším na film. A úprimne dúfam, že už vyjde aj druhý diel v preklade.

Recenzoval: Maťa Wolf
http://books-mylife.blogspot.sk

Mia je šťastná. Zapálená violončelistka stojaca len krok od štúdia na Juilliarde, obdarovaná milujúcimi (sa) rodičmi, nadaným mladším bratom a úprimným priateľom Adamom, taktiež hudobníkom. Kiežby však toho rána nenastúpila rodina do auta... A kiežby protiidúce auto v rýchlosti nenabralo sedadlo spolujazdca... Po zrážke sú obaja rodičia na mieste mŕtvi, ona i brat musia bojovať o život. No Mia sa ocitá niekde medzi. Hľadí na svoje bezvládne telo v kóme, na záchranárov, ktorí ju oživujú, ale vie, že ostatní ju nevidia. Postupne však zisťuje, že je len a len na jej rozhodnutí, či všetko navždy opustí, alebo zostane napriek utrpeniu, čo ju čaká. Odpoveď na konečnú otázku tak hľadá v spomienkach, ktoré odkrývajú pozoruhodný vzťahy rodičov a dieťaťa, súrodencov, priateľov i spojenie mladej lásky.

„Ako nad tým uvažujem, napadne mi, čo pred chvíľou povedala sestrička. Ona je režisérka. Zrazu pochopím, čo sa starý otec pýtal starej mamy. Aj on počúval tú sestričku. A pochopil to skôr ako ja.
Ak zostanem. Ak prežijem. Záleží na mne.“

Na Ak zostanem som sa chystala veľmi dlho. Nie je to príliš rozsiahla kniha, všetci ju ospevujú, autorka za ňu dostala ceny ako 2009 NAIBA Book of the Year Awards a 2010 Indie Choice Honor Award, pripravuje sa film. Namotaná na upútavku som sa tešila ešte viac, no napriek tomu ležala na zozname kníh na prečítanie až donedávna. A takto to dopadne, keď máte kvalitu knihy od začiatku predimenzovanú.

V prvom rade sa kniha číta veľmi hladko. Ak už viete, že za dej môže autonehoda, nemá vás čo prekvapiť. Potom napredujete bezkolízne, čo je vlastne úmysel, pretože Ak zostanem je o sile puta, ktoré si vytvárame medzi priateľmi a príbuznými, nie o strhujúcich momentoch napätia a nečakaných situáciách. Smútok zo straty a radosť zo života je dobre vyvážená, minulosť, prítomnosť a potenciálna budúcnosť sa míňajú na hranici kapitol alebo podkapitol, takže nemáme súvislú tretinu knihy v depresívnej sterilnej nemocnici, tretinu o detstve a dospievaní a tretinu o tom, ako by pokračoval jej život. A najmä vďaka tejto dynamike sa číta román plynule a nesnaží sa naraz dostať všetky naše emócie na povrch.

„Ľúbim ťa, lebo si krehká a zároveň silná, pokojná, ale aj prchká. Dopekla, si jedno z najúžasnejších dievčat, aké poznám, nehľadiac na to, čo máš na sebe alebo čo počúvaš.“

Na druhej strane však nedosahovala ani zďaleka hĺbku, ktorú sľubovala. Chýba jej čistá nefalšovaná úprimnosť človeka, ktorý niečo podobné zažil – nemám na mysli pozorovanie blízkych z medzipriestoru, ale blízkosť smrti – a chce sa s pocitmi podeliť, upozorniť na ne alebo vyjadriť spoluúčasť na utrpení druhých. Zostala teda v roli výchovného poradcu pre dospievajúcich, ktorí si neuvedomujú, čo majú a že všetko sa môže pominúť. Takých kníh i filmov je však kopec. I dôvod, kvôli ktorému si Mia vybrala, či zostať alebo ísť, ma donútil trochu nadvihnúť obočie. Brala by som ho, ak by mu autorka prispôsobila dej a situáciu, v takejto forme je ale silený.

Tínedžerský vek – cieľová skupina románu – je hádam oficiálny vek depresie a uvažovaní o živote a smrti. Každý potrebuje, aby sa k nemu správalo pravdivo a s rešpektom, obzvlášť v puberte. A nedostatočná úprimnosť knihy pre dospievajúcich ma vždy urážala. Ak zostanem malo úžasnú príležitosť načrieť hlbšie ako ostatní, čo autorka využila len polovičato.

„Ak chceš odísť, choď. Všetci si želáme, aby si zostala. Chcem, aby si zostala, viac ako čokoľvek v živote. No možno to vidím z jednej strany a ty to vidíš inak. Len som chcel povedať, že pochopím, ak sa rozhodneš odísť. Nebudem sa hnevať, ak nás opustíš. Sľubujem, že sa nebudem trápiť, ak prestaneš bojovať.“

Netvrdím, že sa knihu neoplatí kúpiť. Nedávam však veľké nádeje tomu, že by pomohla človeku, ktorý skutočne zvažuje, či zvládne existovať vo svete okolo. Ak však potrebujete prehodnotiť priority a zamyslieť sa nad tým, čo je naozaj dôležité, alebo chcete zažiť, ako sa niektorí ľudia zmierujú so smrťou, zastavte sa v kníhkupectve pri Ak zostanem a zostaňte. 

Recenzoval: Dominika Bírová
http://www.citaj.to/index.php/recenzie/recenzie-knih/item/1431-ak-zostanem