Kniha života

Obsah knihy: Kniha života

Oxfordská vedkyňa, čarodejnica Diana Bishopová a vzdelaný upírí genetik Matthew Clairmont, cestovali v čase až do alžbetínskeho obdobia, aby tam našli ochranu, ale najmä odpovede na otázky, ktoré ich prenasledujú až sem: Aké temné tajomstvo kedysi odhalili čarodejnice? Prečo ho zašifrovali do tajuplnej knihy s názvom Ashmole 782, po ktorej stáročia pátrajú démoni, upíri aj samy čarodejnice?
Diana a Matthew túžia naplniť svoju lásku aj poslanie v tomto dávnom spore, ale je to takmer nemožné, lebo ťarcha minulosti ich od seba odtŕha. Oboch teraz čaká dramatický návrat z Londýna šestnásteho storočia do prítomnosti, v ktorej musia čeliť novým nebezpečným situáciám a úhlavným nepriateľom.
V dome Matthewových predkov v Sept-Tours sa stretnú so starými známymi – až na jednu závažnú výnimku. Skutočná hrozba pre ich budúcnosť však ešte len má vyjsť najavo. Keď sa tak stane, pátranie po Ashmole 782 a chýbajúcich troch stranách rukopisu nadobudne ešte väčšiu naliehavosť. Postupne – v palácoch a univerzitných laboratóriách, s využitím dávneho poznania i modernej vedy, od auvergneských pahorkov až po Benátky a všelikde inde – sa dvojica napokon dozvie vekmi strážené tajomstvo čarodejníc...

Z anglického originálu The Book of Life (Viking, New York 2014)
preložil Martin Štulrajter.

Ukážky z knihy

Čarodejnice verili, že obsahuje prvé zaklínadlá, aké kto kedy vyslovil, upíri zase, že rozpráva príbeh o ich prvom stvorení. Aj démoni boli presvedčení, že kniha obsahuje tajomstvá o ich druhu. Rukopis som mala v rukách príliš krátko, aby som zistila, ktoré z týchto rečí sú pravdivé, ak vôbec nejaké – ale s Matthewom a Gallowglassom sme vedeli, že všetko ostatné, čo kniha obsahuje, bledne v porovnaní s genetickou informáciou obsiahnutou v rukopise. Knihu života totiž vyrobili zo zvyškov kedysi živých bytostí – pergamen bol z ich pokožky, atrament obsahoval ich krv, listy boli zviazané vlasmi bytostí a glej vyrobili z ich kostí.
„Podľa Knoxa vraj Knihu života poškodil démon menom Edward Kelley, ktorý z nej v šestnástom storočí v Prahe vytrhol tri strany. Ty vraj vieš, kde tie strany sú, Matthew.“ Baldwin naňho pozrel s neskrývanou zvedavosťou. „Je to pravda?“
„Nie,“ odvetil Matthew úprimne a pozrel Baldwinovi do očí.
Ako mnohé Matthewove odpovede, bola to iba čiastočná pravda. Nevedel, kde sa nachádzajú dva chýbajúce listy z Knihy života. Tretí bol však zamknutý v bezpečí zásuvky jeho stola.
„Vďaka Bohu,“ uspokojil sa Baldwin s odpoveďou. „Prisahal som na Philippovu dušu, že také obvinenie nemôže byť pravdivé.“