Piata vlna

Naozaj som bola milo prekvapená knihou. Príbeh bol správne napínavý, zamotaný a zdalo sa, že bude mať úžasné pokračovanie, ktoré dospeje do dokonalého konca. Žiaľ, už druhá kniha bola veľmi komplikovaná. Nemyslím príbehom, zápletkou, postavami... to býva často úžasné, ak má príbeh na konci dokonalé rozuzlenie. V tomto prípade sa kniha stala niečim nečitateľným, lebo pointa ostala nedomyslená, postavy sa len tak prezprízorne naháňali po spustošenom meste a riešili nezmysly. Hlavne tá vsuvka, ako hlavná hrdinka v tretej knihe veľmi potrebuje cikať v priebehu akože najväčšieho zásahu na mimozemské obyvateľstvo. To by bolo úplne v poriadku, ak by tak boli knihy vedené od začiatku... ale neboli. Akoby autorovi niekto pošepkal, nech hrdinku urobí trošku realistickejšiu a ľudskejšiu... a on to tam teda dopísal,.. ako veľmi chcela cikať. Proste to stratilo zmysel. Pointa sa skutočne nerozvinula a to dokonalé prepletenie úvah, deja, okolností a akcie ostalo pochované jednotkou. Film bol nepozerateľný. bolo to strašné. Tak za mňa kniha prvá 90%, dvojka 10% a trojka....12%. Už nikdy by som si ju jednoducho neprečítala... Ozaj ponúkam na predaj všetky tri. ..

V stručnosti by sa dalo povedať, že je to apokalyptický príbeh o útoku mimozemšťanov. Po tejto vete zrejme pokrútite hlavou (Ach, tak neoriginálne) a už sa vám viac ani nechce ďalej čítať toto hodnotenie, nieto ešte knihu. Ale to by bola CHYBA. Pretože Rick Yancey zobral už otrepaný a stokrát prežutý námet, vyrovnal ho, vystrel a potom... potom sa naň pozrel úplne z inej strany. „Mimozemšťania sú hlupáci,“ znie prvá veta v denníku hlavnej hrdinky. Lenže hlupáci sú tí mimozemšťania, ktorých si predstavujeme a ktorých nám Hollywood ponúka prostredníctvom bieleho plátna. Nie tí, ktorí napadli svet hlavnej hrdinky románu Piata vlna, Cassie. Tí druhí, ako ich Cassie nazýva, sú múdri. Až príliš múdri. Nezaútočili na zem priamo, ale v piatich vlnách. A teraz, v priebehu štvrtej vlny platí jediné pravidlo: NIKOMU NEVER! Hlavná hrdinka, šestnásťročná Cassie, putuje po osamotenom úseku autostrády. Nemá nikoho. Vzali jej mamu aj otca, ostal jej len malý päťročný brat, ktorého Tí druhí odviedli do vojenskej pevnosti. Cassie mu sľúbila, že za ním príde. Nenechá ho samého. Svoj sľub mieni dodržať. Nikomu never, stále si opakuje a je presvedčená, že prežije, len ak ostane sama. Jej jediné a najdôležitejšie pravidlo však rozbúra záhadný mladík Evan Walker. Práve on môže byť jedinou nádejou pri záchrane jej brata. Ostáva len na nej či mu bude dôverovať, alebo sa bude pridŕžať svojho najdôležitejšieho pravidla. Štýl, akým Ricka Yancey podáva príbeh, je pútavý a plný originálnych prirovnaní a opisov. Dej je dynamický a priamočiary. Postavy autor necharakterizuje len formou priameho opisu, ale aj prostredníctvom dialógov, ktoré sú zvládnuté na vysokej úrovni. Psychologizácia postáv je len okrajová, nie je jej venovaný až tak výrazný priestor. Román Piata vlna by sa dal zhodnotiť v troch častiach. Prvá časť: Možno to poznáte, keď sa v myšlienkach stále vraciate k rozčítanej knihe? Keď premýšľate o pocitoch hrdinu a cítite s nim akési empatické spojenie. Cítite jeho strach, premýšľate, aké by to bolo, keby ste boli na jeho mieste, ako by ste zareagovali a čo by ste urobili či neurobili. Rozmýšľate, ako bude ďalej príbeh pokračovať a stále si ho prevraciate z jednej strany na druhú. Tak presne to sa mi stalo v prvej tretine knihy Piata vlna. Aj keď som odložil knihu, pretože čas mi nedovoľoval ju momentálne čítať, stále som bol myšlienkami s hlavnou hrdinkou, Cassie. Stále som neochvejne očakával ten moment, kedy znovu vkĺznem do jej sveta a dozviem sa, ako sa dostala z nebezpečenstva, čo prežívala a ako sa jej darilo. A práve tieto momenty robia z knihy niečo viac než len horu papiera s čiernymi písmenami. A práve tieto momenty ma prinútili napísať, že prvá tretina knihy, bola geniálna. Originálna, netradičná a jedinečná. Ale... Keď sa dostanete na vrchol, môžete ísť už len dole a potom závisí len na tom, ako rýchlo budete klesať. Druhá časť: Približne druhá tretina príbehu, kde nastáva zmena rozprávača, priniesla spoznávanie novej postavy, mladého sedemnásťročného chlapca Bena Parisa. Príbeh stráca dynamiku aj svoju originalitu, ale nie je nudný. Vpred ho posúva čitateľova zvedavosť na nezodpovedané otázky a väčší priestor dostáva, pre diela Young Adult tak typická črta, vzťah a láska. Trochu zvláštne na mňa pôsobila „detská“ armáda, tvorená zo sedem až sedemnásť ročných dievčat a chlapcov. Tretia časť: Rick Yancey sa opäť rozhodol neklesať a začal znovu stúpať k vrcholu pomyselnej hory kvality. Dej je prepletený akciou a riešením vzťahu medzi Cassie a Evanom. Niektoré scény sa mi však zdali vhodné skôr do akčného filmu než do knihy, ale to už závisí od vkusu čitateľa. Príbeh je dynamický a pútavý, percipienta vtiahne a pohltí, až kým neprečítate posledný riadok knihy.

Určite odporúčam! Piata vlna sa podľa mňa prácom stala fenoménom. Neviem, či to spôsobil zvláštny spôsob písania (nekritizujem, chválim! autorov štýl je prehľadný, zaujímavý a pútavý), alebo nie až tak otrepaná téma (mimozemšťania, jupí! a tým nemám na mysli E.T.-ho). Hlavná hrdinka je 16ročné dievča snažiace sa prežiť a putujúce mŕtvou krajinou. Postupne sa dozvedáme, čo sa stalo a že hľadá uneseného brata. Cestou stretne krásneho chlapca (ktorého stretla len vďaka strelnému poraneniu, ktoré jej on spôsobil), zamilujú sa a spolu sa vydajú na pátraciu akciu. Medzičasom sa odvíja príbeh Bena, ktorý bol Cassinou tínedžerskou školskou láskou, ktorý sa stará o Nuggeta, ktorý je zhodou okolností hľadaným bračekom. Títo dvaja sa totiž ocitli vo výcvikovom vojenskom tábore. Že to znie ako riadny guláš? V podstate aj je, ale najmä je to zaujímavo prešpekulovaný príbeh o tom, ako sa mimozemšťania snažia piatimi vlnami zlikvidovať ľudstvo a ovládnuť planétu. Trilógiu určite odporúčam, možno ako je tu už spomenuté, skôr tínedžerom (no ja tínedžer nie som a páčilo sa mi to). Ja osobne túto sériu milujem a už sa neviem dočkať, kedy budem mať doma posledný diel (už objednaný - juchú!)

Vyborne pisana, nevedela som sa dockat volnej chvilky, aby som si k nej sadla. Je to sci fi o utoku mimozemstanov na zem /viem, viem, nic nove/ a o boji 16. rocneho dievcata o svoj a o zivot jej maleho brata.

Priznávam, že som po knihe siahla trošičku s obavou, či ma dokáže zaujať. Trochu som sa bála, či sa dokážem v knihe stotožniť s hlavnou postavou, ktorú predstavuje mladučká, asi 17-ročná dievčinka. A nebol to vôbec problém! Apokalyptický román o tom, čo sa stane "PO TOM" ma celkom zaujal. Je písaný ľahkým štýlom, dokáže zaujať a udržať čitateľa v "pohotovosti" po celý čas. Zaujímavé zápletky bez zbytočných "drsňákov", žiadne nechutnosti a voľne pohodené vnútornosti, žiadni zombíkovia hodujúci na ľudských telách. Knihu si môžete bez problémov prečítať aj na "dobrú noc" bez obavy, že Vás v noci budú strašiť nočné mory. Nehovoriac o tom, že kniha dokáže zaujať všetkých čitateľov a nie je určená len pre jednu vekovú skupinu, alebo pohlavie. Keď knihu dočítate a obzriete sa okolo seba, možno si len tak položíte otázku, či sa dnešný svet pomaly nestotožnil už s PIATOU VLNOU a či táto už nezačala rásť v našich srdciach a dušiach. Držme si palce, aby "človečina" v nás nevymrela!Určite odporúčam fanúšikom post apokalyptického sveta, kde ide o prežitie a napínavého sci-fi. Ak ste milovníci dobrých mimozemšťanov, tu sa dočkáte iného. Knihu hodnotím ako najlepšiu akú som za poslednú dobu prečítala. Určite po nej siahnem ešte nejeden raz.