Stratení

Obsah knihy: Stratení

Mogens Slotsholm vedie nudný, osamelý život účtovníka. Jedného dňa sa rozhodne pre radikálnu zmenu a vezme veci do vlastných rúk. Okradne svojho zamestnávateľa a utečie za tajomnou známosťou do Berlína. V nemeckom hlavnom meste však jeho stopy náhle miznú.
Bývalý policajný vyšetrovateľ Thomas „Ravn“ Ravnsholdt sa ešte vždy vyrovnáva s násilnou smrťou svojej priateľky, keď ho kontaktuje atraktívna Louise, sestra strateného Mogensa. Ich spoločné vyšetrovanie prebudí k životu hrôzy minulosti a zavedie ich do obdobia tesne pred pádom Berlínskeho múra. Postupne odhaľujú zabudnutý prípad z archívu všadeprítomnej Stasi a jeho jemné nitky ich vrátia späť do prítomnosti a k prekvapujúcemu odhaleniu.

Z dánskeho originálu Savnet (Lars Ringhof Agency, Kodaň 2013) preložila Lucia Žáková.

Ukážky z knihy

Vnútro cely osvetľovala žiarovka, ktorá vysielala do úzkeho priestoru žltkasté svetlo. Miestnosť nemala okná ani ventiláciu a svojho času v nej držali naraz až dvadsať väzňov, ale teraz v jej strede stála iba veľká čierna kovová rakva zhotovená zo štyroch oceľových lodných dverí s rámom, ktoré boli zvarené dokopy a na každom konci bola dodatočne primontovaná železná platňa na ich utesnenie. Dvere Hausser kedysi zrekviroval v lodeniciach v Rostocku a samotné zváračské práce zveril do rúk kováčom vo všetkej tajnosti priamo dole v cele. Vrchné dvere, slúžiace ako veko, mali uprostred okrúhle kajutové okno a v sliepňajúcom svetle sa zdalo, ako keby rakva lenivo zazerala priamo na Haussera. Z pravej strany rakvy viedla hrubá gumená hadica k vodovodnému kohútiku na najbližšej stene. Slabo tesniaci spoj medzi kohútikom a hadicou spôsobil, že na dlážke sa vytvorilo malé jazierko, ktoré Hausser prekročil, skôr než pristúpil bližšie. Naklonil sa nad zhrdzavené veko, z ktorého sa medzičasom odlúpili veľké kusy čierneho náteru, a rukou v rukavici pošúchal kajutové okienko. Vzápätí zaťal päsť a tvrdo zaklopal na sklo. Zvnútra rakvy sa ozval hlasný rachot, až sa voda rozčerila a stúpla k vnútornej strane skla. Hausser zaklopal znova a vtom sa z tmy vynorila biela spuchnutá tvár. Muž naňho zdivočene hľadel krvavými očami.
„Iba nevinní spia,“ zamumlal Hausser.