Vodopád

Originálny názov - Waterfall
Séria - Atlantída
Diel - 2/3
Vydavateľstvo - Yoli
Rok vydania - 2015
Väzba - paperback
Počet strán - 336

Anotácia

Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa.

Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu - ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého...

***

Na túto knihu som sa veľmi tešila odkedy som prečítala prvý diel. Mnoho ľudí túto autorku veľmi nemusí, čo vlastne chápem. Jej knihy obsahujú množstvo vecí, ktoré nemám rada, ale z nejakého dôvodu mi to v jej prípade nikdy nevadilo a stali sa mojou guilty pleasure. Tejto knihy som sa naozaj nevedela dočkať, vlastne to bola pre mňa najočakávanejšia kniha tohoto mesiaca. 

Začala by som pozitívami knihy. To nebude dlhé. 

Obálka. Je absolútne nádherná, niežeby vám to mohlo uniknúť. Či už naživo, alebo na obrázku. Určite je to najväčšie lákadlo na túto knihu. Už Slza bola prekrásna, ale myslím, že tejto sa nevyrovná. Nádherné farby a zadok knihy :3 

Ďalším pozitívom je, že sa kniha číta naozaj veľmi rýchlo. Autorkin štýl písania je dosť "čtivý", čo bude pravdepodobne dôvod, prečo som nemala ani raz ju vyhodiť z okna.

Niežeby mi neboli poskytované dôvody. Predovšetkým bola kniha naozaj veľmi, veľmi nudná. Prázdne omáčky, nič sa poriadne nedialo. Akoby vzkriesenie Atlantídy neposkytovalo množstvo materiálu. Boli určité časti (niežeby ich bolo nejako veľa), kedy sa niečo dialo a malo to nejakú tú iskru, ale žiaľ opačný prípad prevažoval.

Ďalším negatívom je Eureka, ktorá bola miestami neuveriteľne blbá a autorka ju nevykreslila dostatočne a veľmi realisticky. Pokiaľ by sme si na chvíľu predstavili, že to, čo sa stalo v knihe by mohlo byť skutočné a Eureka by mala zachrániť svet... Nuž, svet by mal vážny problém. 

Ander tiež nebol bohvieaká postava. Taký nemastný-neslaný kretén, ktorý vám rozhodne neuviazne v mysli. Keď už, tak záporáci boli napísaní oveľa lepšie. 

Nech to vyznieva akokoľvek, táto kniha nebola totálna katastrofa, len nuda. Bolo to pre mňa sklamaním, nie som si ani istá, či som zvedavá na záver série. Od autorky som čakala oveľa viac, nakoľko patrí k mojim obľúbeným. Asi som mala proste priveľké očakávania... Toto bola jednoznačne jej najslabšia kniha. 

Recenzovala Martina Straková

http://books-mylife.blogspot.sk/2015/06/vodopad-lauren-kate.html

Presne tu pokračuje druhá časť fantasy série Atlantída.

Eureka sa snaží zo všetkých síl ochrániť svoju rodinu, priateľku a Andera. Unikajú, ale čitateľ najprv vlastne ani netuší kam. Ja som sa dosť často pri čítaní čudovala, o čo vlastne ide. Keďže v prvej knihe nám autorka poskytla iba zopár nejasných indícií, ponoriť sa do Vodopádu bolo obzvlášť náročné. Je to kniha plná fantázie. Autorka siahla hlboko do svojej predstavivosti a neurčila si žiadne hranice. Proste všetko, na čo nemala vysvetlenie, odôvodnila nejakými čarami, čo sa v Slze nestalo. Tak trochu som si pripadala ako oklamaný čitateľ, pretože som mala neustále dojem, akoby sa autorka na príbeh doslova vybodla a nepremyslela ho, iba zbúchala dokopy kopu nadprirodzených nezmyslov, ktoré sa jej náhodou podarilo prepojiť s ohranou romantickou zápletkou. Neuverila som ani jednému slovu, spôsob, akým to vyrozprávala, ma nestrhol ako pri prvej časti a už vôbec sa mi nezdal uveriteľný, čo je pri fantasy knihách veľmi dôležité. Pokiaľ autor nevie podať nadprirodzeno presvedčivo, je zbytočné trápiť sa s písaním, lebo tým pádom strácajú na dôveryhodnosti aj postavy, zápletka príbehu sa vytráca do neznáma a vy už ani nechápete, o čo hlavnej hrdinke ide. Čítate len o tom, ako sa pretĺka životom, posúva sa od jedného bodu do druhého a keď prídete na koniec, do momentu, kedy by ste mali vyroniť kvôli hlavným postavám a ich osudu slzy ľútosti, plačete skôr od zúfalstva a stále dookola si kladiete tú istú otázku:„Čo sa to tam, dopekla, dialo?“

Lebo ja to doteraz neviem a priznám sa, že som mala obrovský problém s písaním recenzie. Nechala som si dokonca dva dni na oddych, aby som si to všetko premyslela, aby sa mi utriedili informácie. Hovorila som si, že možno mi to všetko začne dávať zmysel. 

Ale nedávalo. 

O Vodopáde by ste povedali, že je nevydareným pokusom začínajúceho autora a nie dielkom skúsenej spisovateľky, ktorá má už nejakú tú knihu na konte. Náramne ma mrzí, že som mala z tejto knihy také zmiešané pocity, pretože téma bola neokukaná a zaujímavá a mohla z toho byť jedna z tých lepších sérií, ktoré vám nedajú spávať. 

Lenže už po niekoľkých kapitolách ma osudy hlavných postáv nezaujímali a mojím jediným svetlým bodom bol Brooks a potreba zistiť, čo sa s ním stane. Ale v knihe sa vôbec neprejavil a viac miesta dostal Atlas. 

A Ander? S tým chalanom nebolo niečo v poriadku a stále mi to pripadalo, akoby sa v knihe ocitol len tak mimochodom. Vôbec sa mi tam nehodil, jeho postava podľa mňa neplnila žiadnu dôležitú úlohu na to, že bol jedným z protagonistov. Jeho osudom bolo od jednotky len otravovať a zdržovať Eureku. To, ako rozprával a ako sa k Eureke správal, som vôbec nežrala. Medzi nimi som necítila žiadnu veľkú lásku, ako to autorka stále opisovala. On ju odmalička pozoroval z diaľky a zamiloval sa do nej, aj keď sa s ňou nikdy nerozprával. Ona k nemu po tých rokoch, čo sa ich cesty konečne spojili, mala blízko zrejme len preto, lebo jej neustále pripomínal, že je zmyslom jeho života a že ju neuveriteľne miluje. Občas Eureka rozmýšľala nad tým, ako veľmi jej na ňom záleží, ako úžasne sa bozkáva, ale hneď ako si spomenula na Brooksa, na Andera zabudla. Najhoršími momentmi boli tie, kde Eureka uvažovala na striedačku o oboch a nevedela sa rozhodnúť, ktorý z nich je jej spriaznenou dušou. 

Čo sa ešte týka samotného deja, absolútne som nepochopila, ako je možné, že mali v knihe zrazu všetci nejaké nadprirodzené schopnosti. Chvíľu mi to pripadalo, že čítam iný príbeh, príbeh, do ktorého som sa pustila od stredu a nechápem, čo sa v ňom deje a čo sú hlavé postavy zač. 

Našťastie sa tam mihlo zopár akčných scén, ktoré tomu trochu dodali šťavu, a všetko sa posúvalo dopredu rýchlejšie, aj keď vzhľadom na to, v akej časovej tiesni sa postavy nachádzali, stále to nebolo ono. Uvítala by som oveľa viac informácií o záporných postavách, o ktorých sa v prvej časti veľa nehovorilo, a potom sa tam len zrazu objavili. 

Očakávala som brutálne vyvrcholenie, niečo, z čoho padnem na zadok a budem chcieť okamžite siahnuť po pokračovaní. Namiesto toho mi ale autorka hodila absurdný a bizarný koniec. Na posledné strany som nechápavo žmurkala a krútila pri tom hlavou. Nevedela som, či sa mám smiať, alebo knihu odložiť a dočítať neskôr. Toto bol jeden z najdivnejších koncov, aké som kedy videla. Nemám pre to lepšie slovo. Možno by niekto pokladal tento nápad za geniálny, ale podľa mňa bol taký čudný, až sa tomu nedalo uveriť. 

Zhrnutie: Veľmi ma sklamalo, že autorka viac neprepracovala pokračovanie a že zabudla na Brooksa a namiesto toho sa zamerala na vývoj vedľajších postáv a strčila do príbehu množstvo nových, ktoré tam boli len na to, aby vyplnili hluché miesta a zdržovali Eureku pri tom, ako sa dostávala z jedného miesta na druhé. Pokračovanie Slzy mi nič neponúklo. Akurát mám z neho obrovský zmätok v hlave. Nakoniec poviem už len to, že je veľká škoda, že vnútro knižky nemalo rovnako nádhernú podobu ako jej obálka. 

Recenzovala: Mária Danihelová

http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2015/06/ako-ma-eureka-rozplakala.html

Autor: Lauren Kateová
Originálny názov: Waterfall
Vydavateľstvo: YOLi
Počet strán: 336
Rok vydania: 2015
Séria: Slza
Hodnotenie na Goodreads: 3.41
Hodnotenie: 2,5/5

Americká autorka Lauren Kateová je známa po celom svete vďaka svojej sérii Pád, ktorá sa má postupne dostať do kín. Táto séria bola celkom zaujímavá, ale nie neprekonateľná. Potom prišla Slza so perfektným námetom, ktorej prvý diel bol v pohode. Na pokračovanie som sa tešila, ale netušila som čo čakať. Avšak skončila som úplne sklamaná, Čakala som výborný román s geniálnou zápletkou, no nedočkala som sa. Námet spojený s Atlantídou sa dal skvelo využiť, pre mňa to je jedna z najzaujímavejších tém, no aj keď Slza začala celkom sľubne, Vodopád to pokazil. Zápletka bola chybná, kniha mala neskutočné množstvo hluchých miest a nevyužitého priestoru. 

Ďalej postavy, tie mi prišli veľmi ploché a nudné. Eureka bola stranu po strane hlúpejšia. Jej rozhodnutia boli úplne nelogické a poviem vám, že ma nimi poriadne štvala. Bol ufňukaná, hlúpa a proste mi liezla na nervy. Ander ma tiež veľmi nezaujal, bol obyčajný a aj jeho činy boli také divné. V prvom diele bol viac v pohode, aj keď ten jeho pôvod ma furt zaujíma. Predtým bol viac tajomný, no teraz si myslím, že je čím viac sa odhalil, tým viac ma iritoval. Brooks tam takmer nebol, čo ma mrzelo. V Slze sa mi páčil. Atlas bol taký hajzlík, ale tak bol celkom v pohode, jednoducho mám rada zlé postavy. 

Ak to mám zhrnúť, Vodopád ma sklamal na celej čiare. Mal obrovský potenciál, ktorý však Lauren Kate nezvládla. Ak máte trošku radi tajomno, Atlantída je perfektná možnosť. Mňa veľmi táto téma zaujíma, preto som sa do tejto série pustila. Možno nie práve náročnému čitateľovi to sadne, pre mňa to bolo rozťahané a nudné. Príbeh nemal spád a napätie. Fanúšikom Kateovej štýlu sa to môže páčiť, preto by nemali váhať a prečítať si to. Ja by som si rada prečítala pokračovanie, už len kvôli tomu, že chcem vedieť, či sa autorka poučí a ako to dopadne. O pokračovaní vám zatiaľ nič povedať neviem, ale koncom roka vychádza voľné pokračovanie série Pád s názvom Unforgiven, kde autorka vyrozpráva príbeh nášho milovaného Cama! 

Recenzovala: Kristína Poloncová

http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/06/recenzia-lauren-kateova-vodopad.html

Autor: Lauren Kate

Originálny názov: Waterfall

Vydavateľstvo: YOLi 2015

Séria: Teardrop

Diel: 2/3

Počet strán: 336

Žáner:  fantasy, YA, 

Moje hodnotenie obálky: 5/5

Anotácia:

Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa.

Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu - ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého..

***

Po tom, ako sa prvá časť skončila slzami Eureky, ktoré zaplavili svet a mali oživiť Atlantídu, sa Eureka spolu s otcom, súrodencami, kamarátkou Cat a Anderom ocitá pod zázračným štítom uprostred nekončiaceho oceánu. Ich úlohou je nájsť strateného Nositeľa rodu Solóna, ktorý by im mohol povedať, ako majú zničiť vládcu Atlantídy Atlasa. Na ich ceste za víťazstvom sa však objaví množstvo prekážok.

Po prvej časti som bola zo série nadšená. Prvú anjelskú sériu som od autorky nečítala, ale videla som na ňu skôr negatívne recenzie, a tak ma veľmi milo prekvapilo, že Slza je vážne dobrá. Neuveriteľne dobre sa čítala a páčil sa mi hlavne  celkový námet knihy - aj keď je príbeh o Atlantíde známy všetkým, nie je to častá téma kníh, čo robí zo Slzy veľmi originálnu sériu.

Môžem povedať, že aj v druhej časti si autorka zachovala svoj veľmi pútavý štýl písania a knihu som mala prečítanú za jediný deň, rovnako ako to bolo aj pri prvej časti. V podstate som si knihu užila a som zvedavá na záver série, ale akosi stále neviem, čo si mám o knihe myslieť. Asi som mala zbytočne veľké očakávania.

Na jednej strane je tu originálna téma, veľmi rýchlo a ľahko čitateľný štýl písania, nádherná obálka. Na strane druhej sa mi zdalo, že v knihe sa toho zas až tak veľa nestalo. A pritom s autorkinou obrovskou predstavivosťou, ktorú rozhodne má, by sa s touto témou dalo skvelo pracovať! Nehovorím, že to bolo zlé, ale v porovnaní s prvým dielom to bolo viditeľne slabšie. Mám pocit, že ani tejto sérii sa nevyhla vec, ktorá je už, dá sa povedať, pravidlom - druhá časť je takmer vždy najslabšia z celej série.

Ďalšou vecou, ktorej by sa autorka mohla vyhnúť, je jednoznačne milostný trojuholník. Ten je v tomto prípade navyše a kľudne by sa kniha bez neho zaobišla. Eureka by sa najmä mala sústrediť na iné veci, nie na to, či chce byť s najlepším kamarátom z detstva Brooksom, alebo s chlapcom, ktorý ju odmalička ochraňoval Anderom a pobehovať medzi oboma. (Ja osobne by som si teda nevybrala ani jedného...)

V každom prípade, kniha nebola katastrofou, čítala sa príjemne a keď som sa raz už začítala, skončila som až vtedy, keď som sa dostala na poslednú stranu. Ale keď Vodopád porovnám so Slzou, som mierne sklamaná. Od čítania tretieho dielu ma to rozhodne neodradilo a som naozaj zvedavá, ako to celé dopadne. Hlavne dúfam, že sa kniha bude odohrávať najmä v Atlantíde a že bude poriadne nabitá akciou.

Recenzovala: Alena Kováčová

http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/06/vodopad-recenzia.html

Jupí! Jupí! Jupí!

Konečne sme sa dočkali pokračovania originálnej série od Lauren. Ale stojí toto pokračovanie za to aky sme kričali jupí???

Ak ste nečítali prvý diel tejto série tak klik sem.

Prvý diel som hodnotila ako príjemnú oddychovku. Druhý diel je tiež príjemný ale vôbec to nie je oddychovka. Tiež musím povedať, že Vodopád sa veľmi líšil od Slzy. Slza sa odohrávala v prostredí, ktoré poznáme Vodopád sa odohráva v autorkinej fantázií.

Tiež stretneme veľa zaujimavých postáv. Napriklád trio desivých čarodejníc, ktoré mohli mať v knihe viac priestoru. Neboli to čarodejnice na aké sme zvyknutí. Lauren použila veľkú dávku predstavivosti a vytvorila čarodejnice o akých sa vám ani len nesnívalo. 

Ďaľšia pre mňa veľmi zaujimavá postava bol Solon. V mojich očiach dokonca zatienil hlavného hrdinu Andera, ktorý sa v druhej knihe až tak nezmenil.Povahovo. Čo sa týka jeho identity dozvieme sa niečo čo nás prekvapí.  Stále je zaľúbený do Eureky a ochotný pre ňu urobiť čokoľvek.

 No hej trošku nuda...

Na druhej strane Eureka prešla naozaj veľkou zmenou od prvej knihy. Už nie je to ustráchané dievčatko, ktorým bola. Stala sa z nej bojovníčka. Ktorá mi však liezla na nervy, pretože sa nevedela rozhodnúť či je pre ňu ten pravý Ander alebo Brooks. Jednoducho som popri čítani mala chuť vytiahnuť ju z knihy a prefackať!

Kniha podľa mňa nebola úplne zlá len miestami trochu nepremyslená. Na rozdiel od prvej knihy som sa tu občas strácala v deji, nechápala som mu a nevedela som čo sa v knihe odohrávala. Akokeby som iba čítala slová, ktoré mi nedavajú žiadny zmysel a v mojej hlave ostala tma.

To ma aj trošku mrzelo, pretože Lauren je podľa mňa výborná autorka a čakala som od tejto série oveľa viac.

Koľko kníh je o upíroch, vlkolakoch a koľko kníh je o Atlantide? Je naozaj veľká škoda, že si to autorka nepremyslela trošku detailnejšie a všetky zaujimavé scény, ktoré stoja za to dala na koniec.

Napriek tomu ak sa vám Slza páčila, určite by ste sa mali vrhnúť do pokračovania už len preto, že ma veľmi zaujima váš názor.
 

Knihu si môžete zakúpiť tu.

Recenzovala: Veronika Galbavá

Potrebujú nájsť útočisko u strateného Nositeľa rodu Solóna a zistiť od neho odpovede na svoje otázky. Eureka si až teraz naplno uvedomuje, akú potopu a skazu sveta spôsobil jej plač. Už chápe, prečo mala odjakživa zakázané plakať. Chce zachrániť, čo sa ešte dá a hlavne svojho najlepšieho priateľa Brooksa, ktorého telo ovládol kráľ Atlantídy, Atlas. So Solónom sa Eureka dozvedá, že je ešte veľa toho, čo o proroctve jej rodokmeňa slzy a zároveň o sebe, nevie...

Knihy od Lauren Kate sú pre mňa záhadou. Sú ako deti, ktoré občas vedia poriadne protiviť, ale človek sa na ne nevie dlho hnevať. Aj keď si uvedomujem ich nedostatky, aj tak si ma nejakým zvláštnym spôsobom získajú. Jej najnovšia kniha mi znova ukázala, že Lauren má nepochybne dar písania samého osebe. Pri vyjadrovaní pocitov ako je smútok alebo radosť, ide do hĺbky a má na to proste talent.

Ale prečo som spomenula len písanie samotné? Pretože akonáhle si jej vety a slová spojím s dejom či postavami, prestane to spolu ladiť ako pokazená platňa.

Autorka píše naozaj krásne o láske. Mohla by som o nej vypísať z tejto knihy veľa citátov a snívať nad nimi. No na druhej strane mi to pripadalo akoby ju neúmyselne zosmiešňovala svojim ľúbostným trojuholníkom - Eureka/Ander a Eureka/Brooks. Prečo by to aspoň raz nemohlo byť tak, že by sa hlavná hrdinka (Eureka) nemusela nutne kvázi zamilovať do chlapca (Andera) len preto, lebo:
1. ...sa v jej živote zrazu objavil (aby som nebola nespravodlivá - objavil sa tam potom ešte zopár krát)
2. ...že on o nej vie úplne všetko (keďže ju samozrejme od detstva sledoval - možno už aj v pôrodnici)
3. ...a je pekný (ale ani tým si nemôžem byť istá na 100%)

O Anderovi neviem povedať skoro nič, pretože ako postava je nijaký. Vždy som oceňovala autorkinu schopnosť vymýšľať zo životov postáv, z ich minulosti rôzne detaily a nenápadne ich počas príbehu spomínať. Ale o Anderovi ani máčny mak, pretože ani Eureka ho vôbec nepozná. Predstavte si, aké by to bolo, keby si Eureka dupla nohou a povedala: "Ahoj Ander, môžeš mi pomáhať s Atlantídou, ale odpáľ - ja ľúbim len Brooksa. Od detstva sme najlepší priatelia, navzájom sa poznáme, stál pri mne v najťažšom období života...". Ale nie, ona myslí na jej veľkú lásku s Anderom a hneď na to sa bozkáva s Brooksom (jemine, veď vtedy to vlastne už ani nebol Brooks, ale len jeho telo, v ktorom bol Atlas). Necítila som lásku ani jedného z nich a frázy, ktoré si hovorili, pôsobili sucho.

Čím sa dostávam k ďalšej veci, ktorá sa, žiaľ, niesla celou knihou - nereálnosť. Pri fantasy knihách obzvlášť dôležitá. Čitateľ by pri ich čítaní mal uveriť, že aj nemožné sa stáva možným. Nechať sa pohltiť a okúzliť vymysleným svetom. A nie mať pocit, že autorka navštívila škôlkarov a pozbierala ich nápady. V jednej chvíli som si hovorila, že už len čakám, nech tam príde nejaký jednorožec s krídlami... a o 30 strán sa tam naozaj zjavil Pegas. Absurdita niektorých scén pôsobila až komicky, opisy pračudesných vecí mi v ich predstavovaní vôbec nepomohli, dialógy sem-tam pritiahnuté za vlasy... Tomu všetkému som nedokázala uveriť.

Na príbehu som však hltala každú zmienku o Atlantíde. Tie časti, v ktorých sa jej Lauren venovala, boli zaujímavé, ale stále ich nebolo dosť. Patrilo by sa z tejto originálnej témy a nápadu vyťažiť maximum. Aspoň že sa dej okolo nej posunul ďalej než v prvom diele. Občas sa príbehom blysla aj nejaká tá vtipná poznámka. Ešte by som chcela podotknúť, že Eureka mala u mňa mínusové body za to, že viacej smútila za Brooksom, než nad ľuďmi, ktorý jej zomreli priamo pred očami. So stratou jej matky Diany sa nevedela vyrovnať a pokúsila si vziať život, ale tuto jej stačila tak jedna strana. Preto ani nijako mnou ich smrť nepohla, aj keď asi mala. (Inak, Eureka mala aj v prvom diele hnedé vlasy? Tak prečo je na obálkach blondína?)

Dlho som premýšľala a Vodopád sa mi nezdá horší ako prvý diel, ale ani lepší. Koniec bol zvláštny a bolo tam veľa zvratov - neviem si predstaviť, o čom ešte bude tretí diel, ale na druhej strane si neviem predstaviť, že by séria mala takto skončiť. Ja si ho určite prečítam a stále dúfam, že tam nejakým spôsobom bude viac Diany. :)

Recenzovala: Alena Vikartovská

http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk/2015/06/slza-2-vodopad-recenzia.html

Príliš zapletený dej...?

Autorka do deja pridala nové postavy, ktoré sú síce naozaj vynikajúco vykreslené, v deji skôr prekážajú, čitateľ má pocit, že autorka potrebovala niečím šokovať a preto ich do deja nasilu zaplietla, aj keď sa tam možno úplne nehodili. Dejová línia sa začala strašne motať a ak mám byť úprimná, viackrát som sa v deji stratila a snažila sa pochopiť, čo tým autorka chcela povedať. Je pravda, že svoju predstavivosť posunula, no ja s výsledkom úplne stotožnená nie som. Nepáčilo sa mi, ako do deja zaplietla kurózium (alebo kuriózum, stále sa mi to pletie) - (čo je magická schopnosť, s ktorou sa rodí každý smrteľník, ale keďže o svoju magickú schopnosť nestaráme, po čase v nás zanikne.) Autorka potrebovala dodať príbehu jedinenčnosť a zároveň nenásilnou cestou zapojiť do deja postavy, ktoré poznáme z prvej knihy. Táto magická schopnosť mi strašne prekážala, zrazu už boli výnimoční úplne všetci, len tak, behom jedného popoludnia objavili tú svoju magickú schopnosť a hurá, poďme zachrániť svet. Nie, nie, nie, nie... s týmto stotožnená nikdy nebudem a autorka si to týmto u mňa pokazila. Keby sa radšej venovala viac pôvodnému námetu, teda Atlantíde, mohla ju podrobnejšie opísať, napríklad... určite by ma to tešilo viac ako táto nadbytočná schopnosť, ktorou chcela príbeh obzvláštniť. Magických schopností mám už zo všetkých sérií plné zuby, prečo to teda rvala autorka aj sem?!

Okrem toho sa v knihe nachádzajú aj viaceré hluché miesta, keď sa na niečo čakalo alebo sa v konečnom dôsledku nič také nedialo a čitateľ sa mohol nudiť.

Ja som hlavný hrdina, ja to všetko zvládnem sám!

Toto motto si Eureka zrejme povedala rovno viackrát, pretože sa podľa neho riadila v podstate celú knihu. Nechala svoju rodinu aj Andera len tak a odišla zabrániť Atlasovi, aby vzkriesil Atlantídu. Naozaj mi prekážajú hrdinky, ktoré na všetko stačia vždy samé a nikdy pomoc nepotrebujú, horší prípad je, keď sa tvária, že pomoc nepotrebujú a že všetko zvládnu no a potom ich musí niekto zachraňovať. Toto nie je úplne prípad Eureky, ona je naozaj celkom sebestačná, ale vadilo mi, že nechala rodinu len tak. Rozumiem, bála sa ich vziať zo sebou, no hádajte ako to v knihách býva... keby jej rodina za ňou neprišla, bolo by to príliš easy, nie?

Tiež mi na Eureke trochu prekážalo, že sa viac venovala a riešila Brooksa viac ako Andera (a to je údajne zamilovaná do Andera), no počas knihy to tak veľmi nevyzeralo. Chápem, bol/je to jej najlepší kamarát a nechcela ho stratiť, ale keď kvôli nemu bola ochotná obetovať asi všetko (a všetci vieme, že Atlas Brooksa posadol a pravý Brooks je už vlastne v podstate mŕtvy), Eureka zaňho tvrdohlavo bojuje a mne sa zdá skôr, že chce Brooksa. Mám taký pocit, že nám autorka v treťom dieli rozhodne rozvinie tento milostný trojuholník.

Hodnotenie

Oproti prvému dielu sa mi Vodopád zdal o niečo slabší. Je vidieť, že autorka sa snažila dej viac zamotať, ale na môj vkus to máličko zamotala až priveľmi. Dúfam, že autorka v poslednom dieli vydá zo seba to najlepšie a že kniha bude stáť za to!

Anotácia: Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa. 
Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu - ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého...

Pri čítaní druhého dielu som mala pocit ako keby autorku vymenili. Síce to (pre mňa) otravné striedanie dejov si ponechala ale čo sa mi ešte viac nepáčilo bolo, že autorka začala pridávať kapitoly, ktoré sa týkali iných postáv. Samozrejme nevadilo by mi to tak, keby ma tie kapitoly zaujímali. Bohužiaľ väčšina z nich bola pre mňa nudná a vôbec ma to nezaujímalo. Mala som pocit ako keby autorka knihy sa prestala snažiť. Mám i menšiu pripomienku k dvojčatám Claire a William. V knihe majú 4 roky. Autorka však o nich píše ako keby majú 20. Niektoré vety boli až príliš vyspelé aby ich vyslovilo 4 ročné dieťa. Takisto ich občasné správanie. V Slze to boli jednoducho 4 ročné deti. V druhom diele z nich autorka zrejme chcela spraviť superhrdinov. V druhom pokračovaní ako keby zničila tú ich detskú nevinnosť a bezstarostnosť. Dosť sa tomu však čudujem, pretože je matkou. Ale aby som knihu iba nekritizovala.....

... plusom knihy je to, že hlavná postava, Eureka, to má tentokrát naozaj ťažké. Nie je postavou, ktorá to má na ružiach ustlané a objavuje v sebe i svoju temnú stránku. Musím sa priznať, že scéna kde Eureka túto temnú stránku samej seba spoznala sa mi naozaj veľmi páčila. Ľudia sa jej tu začínajú obracať chrbtom, stráca milovaných a o to viac tu je napätých situácií. Isté scény, ktoré samozrejme nebudem menovať, boli naozaj skvelé. Niekedy som ostala pomerne zaskočená. Nanešťastie na môj vkus takýchto scén bolo málo, čo znamená, že kniha vo mne nevyvolávala emócie ako by po správnosti mala.

Ak to mám celkovo zhrnúť, a nerada to píšem, táto knižná séria ma sklamala. Mne osobne sa Vodopád zdal možno o trošku slabší ako prvý diel ale našla som tu aj scény, ktoré určite prevyšovali tie v prvej knihe. Boli proste kapitoly, ktoré sa mi páčili a tie, ktoré ma nudili. Bohužiaľ knihu som nedokázala pre tie nudné pasáže prečítať "jedným dychom".
Rada by som ešte upozornila, pretože sa mi to párkrát stalo, neriaďte sa pri výbere knihy iba jednou prečítanou recenziou. Ja som v knihe našla chyby ale pre niekoho iného zas môže byť kniha dokonalá. Čo sa týka mňa tak jej kúpu by som zvážila. Ak hľadáte niečo veľmi prešpekulované siahnite radšej po po knihe Havranie dievča či Saeculum. Ale ak chcete oddychovku, pri ktorej nemusíte príliš veľa rozmýšľať skúste túto sériu. Napíšem to možno tak škaredo ale neočakávajte veľa. Ja som očakávala, a preto som bola sklamaná. 

Recenzovala: Monika Fejfárová
http://battyamnesia.blogspot.sk/2015/06/vodopad-seria-atlantida-2.html

Atlantída opäť ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť zlovestného Atlasa. Eureka musí čeliť nielen posmechu a útokom miestnych obyvateľov, ale aj nečakaným odhaleniam o sebe. Ako bude pokračovať jej príbeh? To sa dozviete vo Vodopáde, ktorý je druhým dielom fantasy série Atlantída. 

Slza bola úplne prvou knihou, ktorú som od danej autorky čítal. Práve preto som predtým nevedel, akým štýlom sú písané jej diela a čo by som od nich mal očakávať. Spomínaný príbeh ma však príjemne prekvapil - svojou inakosťou a pomerne zaujímavou štylistikou. Kateová navyše dokáže veľmi dobre vykresliť prostredie príbehu a dotvoriť jeho atmosféru, čo je veľkým plusom. Druhé pokračovanie je ale od toho prvého odlišné. Autorka vsadila na svoju fantáziu a hoci väčšina čitateľov tvrdí, že to s ňou až prehnala, bolo vidieť, že sa v písaní trochu posunula dopredu.

"Vďaka láske sa ľudia stávajú lepšími."

Treba ale povedať, že nie každý fanúšik tento progres uvíta a mnohí nebudú vývojom príbehu práve nadšení. Z hodnotenia čitateľov možno taktiež usudzovať, že ich väčšmi zaujala práve prvá časť. Ale tak to už s druhými dielmi býva. V pokračovaní sa stretávame s množstvom nových postáv, dejová línia je ešte prepletenejšia než v predošlej časti a určite musím spomenúť fakt, že sa Kateová s jednotlivými postavami naozaj vyhrala. Na druhej strane ale príbehu mohla dodať viac dynamiky a odbremeniť ho od hluchých miest.

Na Vodopád sme si v slovenskom preklade počkali skoro rok a ťažko povedať, či kniha splnila moje očakávania. Na jednej strane som sa potešil tomu, že autorka vytvorila opäť niečo nové a v príbehu nebola rovnaká atmosféra ako naposledy; na tej druhej som mal na niektorých miestach pocit, že som na daný príbeh pristarý. Práve preto by som sériu Atlantída odporučil skôr vašej mladšej sestre, ktorú uchvátili Padlí anjeli či príbehy s mýtickou tematikou. Keďže vyšiel Vodopád v angličtine len prednedávnom, zatiaľ nie sú bližšie informácie o záverečnej časti tejto trilógie. Určite vás budem o všetkom informovať! :-)

Recenzoval Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2015/06/recenzia-vodopad-lauren-kate.html

Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu - ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého...

Ťažko sa mi začína a vlastne ani neviem kde a ako začať. V prvom rade by som chcela povedať vám čitateľom, že vy viete, že ja knihy kritizujem málokedy (skoro nikdy). Vždy aj keď kniha nie je dobrá, snažím sa na nej nájsť aspoň niečo pozitívne. Ani neviem kedy naposledy som pridala negatívnu recenziu, no práve dnes nastal ten čas kedy sa jej dočkáte... Nechcem knihu veľmi skritizovať, pretože mám pocit, že kritika (knižná) mi veľmi nejdem (viem písať lepšie pozitívne) a navyše som si sľúbila, že k tejto knihe sa ešte niekedy vrátim. Bolo by zbytočné sa s tým ešte viac trápiť, pretože nebavilo ma to, do čítania som sa nútila a nešlo to... Avšak v budúcnosti sa k nej vrátim a prečítam si ju znova.

Pamätám sa, že prvý diel s názvom Slza sa mi veľmi páčil (nielen pre jeho prekrásnu obálku), ale aj dejovo a štýl autorky mi veľmi sadol. Bolo to zaujímavé, nápad bol pomerne originálny, páčila sa mi téma a postavy boli fajn. Hodnotila som to veľmi kladne a tešila, naozaj som sa tešila na druhý diel. Na druhý diel sme si počkali a... A druhý diel bol všetko len nie dobrý. Ono to nebolo vyslovene zlé, to nie, no niečo tomu chýbalo. Dej sa ťahal a čítanie mi občas spôsobovalo utrpenie, pretože som sa musela nútiť aby som čítala ďalej. Kedže sa to tak vlieklo, čítalo sa mi to pomaly a to bolo pre mňa ďalším mínusom. Malo to byť plné akcie, napätia a odhaľovania tajomstiev, no nič z toho som tam nenašla a to som bola v polovici knihy. Tento diel mi prišiel absolútne zbytočný a neviem si predstaviť čo autorka chce napchať do tretieho. Mohla to skrátiť a radšej sa poriadne venovať druhému dielu a tým to ukončiť. Nuž nestalo sa tak... Z pre mňa nevysvetliteľných príčin mám Lauren Kate rada, no toto bol krok vedľa a nevyšlo jej to.

Eureku som mala rada a aj keď si uvedomujem, že je to typ hrdinky, ktorá môže liezť na nervy, mne osobne v prvom diely nevadila. To sa však nedá povedať v tomto prípade. Nevadila mi veľmi, no pri niektorých situáciách som jej fakt tlieskala a búchala som si hlavu o knihu. Jej myslenie bolo neúnosné, totálny schizofrenik. Päť minút : Som silná a musím zachrániť svet, musím ho zachrániť pre všetkých čo ľúbim. Po piatich minútach : Všetko som pokazila, za všetko môžem, ja už nevládzem a bla, bla, bla. Navyše to jej večné váhanie Ander vs Brooks. Bolo to tak aj v prvom diely, no tam mi to aspoň nevadilo. Teraz mala pomerne zúžený výber nakoľko si mala vybrať medzi chalanom, ktorý ju ľúbi a snaží sa ju chrániť a medzi chalanom, ktorý je posadnutý, chce ju zabiť a je to jej nepriateľ proti ktorému bude musieť bojovať. Really? Rozhoduj sa ďalej Eureka.

Nechcem knihu veľmi kritizovať. Určite sa nájde aspoň zopár ľudí, ktorým sa bude páčiť a možno v nej nájdem niečo viac nabudúce, keď si ju prečítam po druhý raz. Dám jej druhú šancu, no teraz ju nedokážem vidieť v tom lepšom svetle. Určite to malo aj nejaké svetlé stránky aj keď si na takmer žiadne neviem spomenúť a nebolo to až také beznádejné. Ako som už vravela. Nie je to vyslovene zlé, no nie je to skrátka dobré. Ospravedlňujem sa za to, že som to tak skritizovala, no je to môj úprimný názor, ktorý bohužiaľ musím dostať na povrch. Uvidíme ako sa mi to bude páčiť po dlhšom čase. Snáď sa mi to aspoň trocha páčiť bude. Ak si túto knihu plánujete zakúpiť a chceli by ste si ju prečítať, kúpte si ju. Keď si ju prečítate nič tým nestratíte a čo sa nepáči mne, môže sa páčiť vám. Ja teraz iba veľmi váham, či sa pustím po vydaní aj do tretieho dielu.

Recenzovala: Kristína Drážovská

http://krystyblog.blogspot.sk/2015/07/vodopad-2-lauren-kate.html

Eurekine slzy zaplavili zem a Atlantída ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Preto putuje oceánom v štíte hromového kameňa aj so svojou priateľkou Cat, s otcom, malými súrodencami a priateľom Anderom. Oslňujúci tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, záhadného Nositeľa rodu, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť Atlasa.
Keď sa konečne dostanú k Solónovi, uprostred skazy, ktorú spôsobili jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Vďaka nim dospeje k rozhodnutiu – ak bude dosť silná, môže toto poznanie využiť, aby porazila Atlasa a zabránila mu ovládnuť svet. No musí sa vzdať všetkého…

Začiatok príbehu sa odohrával v New Iberii, kde sa Eureka zatiaľ len dozvedala, kto je a čo dokáže. Spoznala Andera, a keď sa jej podarilo privodiť katastrofu, Slza sa skončila a my sme museli rok čakať na pokračovanie. Toho sa nám v tomto období dostalo a jeho znamenitá obálka perfektne sadla k obálke prvého dielu. Teraz by sme sa už však mali pozrieť dovnútra.

Už dávno som korunovala Lauren Kate ako jednu z autoriek, ktoré dokážu vyčariť najkrajšie opisy. Spôsob, akým spája slová do viet lahodí pohľadu a vďaka tomu si viem dokonale predstaviť všetko, čo sa mi Lauren snaží natlačiť do hlavy. Viem si živo predstaviť fialové čarodejnice-klebetnice, ale aj modrú, studenú a mokrú pohromu, ktorú zapríčinila Eureka.

Avšak, opisy niekedy nestačia, a tu teda pekná atmosféra a vierohodné vykreslenie situácií nestačilo. Dobrých 200 strán sa v knihe nič poriadne nedialo a dej stagnoval, bohato však tieto desiatky strán stačili na to, aby Eureka… zošalela. Táto hrdinka bola v prvom dieli celkom sympatická a pobudnúť s ňou nejaký ten čas mi nerobilo žiaden problém, tu som však mala pocit, akoby som sa stretla s niekým iným a autorka potrebovala silou mocou príbeh ozvláštniť za akúkoľvek cenu. Aj za takú, že urobí z hlavnej hrdinky, ktorá bývala rozumná a sympatická, úplného blázna, nad ktorým budú čitatelia krútiť hlavou a znechutene odvracať pohľad. Záver knihy bol dokonca mimoriadny extrém, z ktorého sa bude každý druhý čitateľ spamätávať ešte poriadne dlho.

Vysvetlenie všetkých spojitostí a jednotlivých informácií bolo tak trochu rozprávkové a všetko sa autorka pokúsila zvaliť na čary. Výsledok bol dosť chaotický a pôsobil poriadne prvoplánovo a nedotiahnuto, čo je obrovská škoda, pretože táto séria rozhodne mala obrovský potenciál. Aby toho nebolo málo, ešte aj to, čím sme si boli vďaka predošlej knihe istí, autorka vysvetlila nanovo, zmenila a vy si teraz môžete veselo domýšľať a ničomu nerozumieť. Teraz si už vôbec nie som istá, či tento potenciál autorka ešte dokáže vzkriesiť.

Preveľká škoda bájnej Atlantídy, keby sa len Lauren Kate sústredila viac na túto legendárnu krajinu, než ako na vnútorné prežívanie Eureky a jej romantický vzťah s chudákom Anderom, ktorý si toho popri vynovenej Eureke vytrpí naozaj dosť, mohlo by to dopadnúť o hodný kus lepšie.

Recenzovala: Petra Tokárková

http://fantasyknihy.eu/atlantida-vodopad-lauren-kate/

"Možno v tom spočíva mágia - hladieť do temnoty a vidieť svetlo, ktoré si väčšina ľudí nevšimla."

Vonku je stále neskutočne horko, ale zapnutý ventilátor všetko zachránil a po únavných 6 hodinách na brigáde, som sa konečne dokázala dokopať k napísaniu recenzie na Vodopád. 

Predošlá autorkina séria Pád mala tendenciu klesať na kvalite tak nejak postupne...S Vodopádom to išlo ako dole strmím vodopádom. 

"Smrteľníci sú schopný čeliť veľa veciam, ale nie ich skutočnej identite." 

Do Slzy som sa púšťala už s menšími obavami, ale bola som veľmi milo prekvapená. Dobrý nápad s ešte lepším potencionálom do ďalšieho (ďalších) dielov. Preto som si nenechala ujsť ani

pokračovanie, na ktoré som bola dokonca zvedavá. Natešená. Ako sa príbeh vyvinie. Vy všetci, čo ste knihu už čítali si viete predstaviť, ako som sa cítila, keď som sa do samotnej knihy pustila.

Toto nebolo že o stupeň (hviezdičku?) horšie...Toto bola doslova katastrofa. Tak dobre načatý dej, a Lauren z neho spravila toto. Miestami mi to prišlo akoby si Lauren niečo dala a potom sa rozhodla ísť písať túto knihu. Vážne. Ani čítať sa to nedalo. Dávala som tomu veľa šancí, ale bolo to absolútne zbytočné. Táto kniha si to nezaslúžila.
Síce ma na jednej strane potešilo, že som zas až takú dlhú dobu na pokračovanie nemusela čakať, ale tak radšej by som si počkala aj o rok dlhšie, len aby táto kniha nadobudla nejakú kvalitu. (Vidíte, aká som zúfalá? Ja, netrpezlivý človek, by som bola ochotná počkať rok len aby som sa dostala k nejakému dielu, čo by malo hlavu a pätu.) 

Autorke akoby istý moment došli inšpirácie, čím príbeh posunúť, tak každý tam zrazu mal nejaké magické schopnosti (aj rodina Eureky, dokonca jej kamarátka)  pričom to nemalo žiadnu logiku. Len posuňme tuto príbeh dopredu, nech sa tu deje aspoň niečo.

"Nikdy neuvidíme zradu prichádzajúcu od tých, ktorých milujeme najviac." 

Postavy nestoja ani o zmienku. Eureka liezla na nervy, Ander bol o ničom, ten vzťah medzi nimi dvoma, na to ako veľmi sa do seba zamilovali vo Slze tu nič nebolo. Teda, nič uveriteľné. Eureka raz ospevovala Andera, potom zrazu Brooksa a akosi...nič. Nič to vo mne nevyvolalo, až na pocit otrávenosti. 

Tešila som sa celkom na Brooksa...ako sa vyvinie jeho dejová línia...bohužiaľ, viac miesta dostal Atlas...Takže, akurát pribudlo moje sklamanie. 

Viac sa k tomu podľa mňa vyjadriť netreba, všetci čo to čítali vedia, tí čo nie - prečítajte si. Zistíte o čom hovorím. 

"Je rozdiel medzi mocou a nebezpečenstvom. Tvoje pocity sú nebezpečnejšie ako čokoľvek na svete. No nemala by si sa ich báť. Láska je väčšia ako strach." 

Lauren Kate touto knihou definitívne pochovala túto sériu. Do trojky sa neplánujem pustiť, ani ju nejako neočakávam, som zvedavá maximálne na to, čo a aké somariny  autorka ešte vymyslí. 

Celkovo, som z knihy sklamaná, ale nebola to úplne najhoršia kniha, akú som kedy čítala. Vodopád síce kandiduje na pozíciu Sklamanie roka 2015. ale za verím, že niekomu by sa predsa len tá kniha mohla páčiť. Istý potencionál má. (Len je nevyužitý naplno, no) . 

Recenzovala: Magdaléna Ondrušková

http://abouteverythingforeveryone.blogspot.sk/2015/07/lauren-kate-vodopad.html