Mesto zrkadiel

Obsah knihy: Mesto zrkadiel

Justin Cronin vo svojej medzinárodne uznávanej trilógii vytvoril nezabudnuteľný obraz apokalyptického sveta, ktorý sa raz a navždy zmenil po nevydarenom vládnom experimente. Je to dych vyrážajúci príbeh o prežití a sebaobetovaní.
V bestselleri Priechod celý americký kontinent zachváti tajomná „upírska“ infekcia. Nakazení ľudia sa menia na vraždiace monštrá a chaos a zmar postupne ovládajú jedno mesto za druhým. V Dvanástke sa dej vracia do roku nula. Uprostred vyľudneného sveta prežívajú zvyšky tých, ktorým sa nákaza vyhla. A teraz nastáva posledné zúčtovanie. Croninova výpravná trilógia sa v Meste zrkadiel dostáva do svojho úchvatného záverečného finále. Svet, aký sme ho poznali, už neexistuje. Čo vyrastie na jeho mieste? Dvanástka bola zničená, hrozba zanikla a po dvadsiatich rokoch života v mieri ľudia opúšťajú bezpečie obranných múrov posledného mesta Kerrville, aby znovu osídlili celý svetadiel. Odvážne snívajú sen o nádejnej budúcnosti. Lenže ďaleko od nich, v mŕtvej metropole, na nich čaká on: subjekt Nula. Prvý. Timothy Fanning – otec Dvanástky. Prenasleduje ho úzkosť, že v sebe zničil svoju ľudskú podobu, a nenávisť zrodená z vlastnej premeny horí jasným plameňom. Jeho zúrivosť sa zastaví až vtedy, keď zničí Amy – jedinú nádej ľudstva, dievča odnikiaľ, ktoré sa odvážilo proti nemu postaviť. Vybuduje novú armádu a zaútočí. Naposledy sa stretnú v boji svetlo a tma. A Amy a jej priatelia sa konečne dozvedia, aký osud ich čaká.

Preložil Milan Kopecký

Odkazy

• Justin Cronin a nezabudnuteľný apokalyptický svet

Ukážky z knihy

Kerrville praskal vo švíkoch. Z Iowy sem doputovalo päťdesiattisíc duší, takže sa populácia za niekoľko rokov vyše zdvojnásobila. Nebolo ľahké prijať toľkých nových obyvateľov a stále nie je. Kerrville vznikol na princípe nulového prírastku obyvateľstva; za každé dieťa nad povolené dve museli rodičia platiť mastnú pokutu. Narýchlo zbudované stanové mestečko prichýlilo prvú vlnu prisťahovalcov, ale s ich rastúcim počtom sa zakrátko zmenilo na žumpu. Zatiaľ čo mnohí Iowčania po živote strávenom na nútených prácach zápasili s tým, ako rozhodovať každý sám za seba – v tejto súvislosti sa zaužívalo slovné spojenie „lenivý ako Domovinčan“ –, iní sa vydali opačným smerom: porušovali večierku, hrnuli sa do Dunkových nevestincov a herní, pili a kradli a bili sa a vo všeobecnosti boli ako odtrhnutí z reťaze. Jediný, kto sa zdal so situáciou ako-tak spokojný, boli obchodníci, lebo si mastili vrecká na čiernom trhu, kde predávali všetko od jedla cez obväzy až po kladivá.